‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

nïïTïïSÆ  i S  
s h t d t U l z a S t a t g a n i a t
VaShë
i
^
"
t
n
re^
t
Æ
q o C L m g   tabiat  oididagi 
k uchsizligining  dalolati  sifatida  n am o y o n   bo'ladi.  Shu  bilan  birga,  u   aynan

o ‘sh a   qiyinchiliklam i  yengish  vositasi  b o 'lib   xizm at  qilgan.  O dam lar  o ‘z 
m aqsadlariga  erishish  uchun  d in iy   xulq  tarzida  o 'y lab   to p g a n   xudolarini 
ustuvor  bilganlar,  turli  tao m tard an   nafslarini  tiyib,  k o 'p ch ilik k a  yoqm ay- 
digan  xatti-harakatlardan  voz  kechganlar.  H atto ,  egasining  iltimosini 
bajarm agan  fetishlam i  sindirib  tashlab,  navbatdagi  bozor  kuni  uyiga  yangi 
fetish  sotib  olib  kelganlar.  Xullas,  d in   inson  va  kom m unikatsiyalar  tarixida 
ulugV or o ‘rin  tutgan.
Endi  m iloddan  aw a l  paydo  bo'lgan  ikkita  asosiy  —  dunyoviy  dinlarga 
qisqacha  to ‘xtalib  o'tsak.  O lim lam ing  fikricha,  kishilik  jam iy atid a  jah o n  
miqyosida  birinchi  dunyoviy  d in   asoschisi  Zardusht  hoziigi  0 ‘zbekiston 
hududida,  Xorazmda  yashagan  va  ijod  qilgan.  Keyinchalik  unga  odam lar 
tom onidan  payg‘am bar  nom i  h am   berilgan.  Zardusht  so 'z i  «zard  ushturi» 
(sariq  tuyadagi  odam )  degan  m a ’n o n i  bildiradi.  T axm in  qilish  mumkinki, 
Zardusht  o ‘z   targ‘ibotini  sariq  tu y a d a  yurib  am alga  oshirgan.  Keyinchalik 
uning  so'zlari  yozib  olinib.  hosil  bo'lgan  kitob  «Avesto»  deb  atalgan.  M azkur 
q o ly o z m a  kechi  bilan  m iloddan  aw algi  VI  asrda  yuzaga  kelgan.  2,5  ming 
yildan  beri  dunyodagi  ilm  ahli  u sh b u   manbaga  yuqori  baho  berib,  odam zot 
tam adduniga  buyuk  hissa  qo‘shganligini  ta'kidlab  kelm oqda.  Faqat  sovet 
davrida  bu  kitob  iiaqida  gapirishga  u n ch a  yo‘l  q o ‘yilm asdi.  S hu  sababli 
hoziigi avlod  u  bilan deyarli tanish  em as.
M azkur m anba va  uning  ah a m iy a tin i  0 ‘zbekistonning  b ir q a to r  taniqli 
olim lari  o'rganm oqdalar.  A m m o  yurtdoshlarim izdan  o ld in ,  o 'tg a n   asrlarda 
ushbu  kitob  haqida  nem is,  fransuz,  rus,  hind  m utaxassislari  a n c h a   yaxshi 
fîkrlar  bildirishgan.  «Avesto»  k o ‘p   m am lakatlam ing  ilm iy  adabiyotlarida, 
jum ladan,  ensiklopediyalarda  h a m   yuksak  baholanadi.  Z ardushtiylik  bir 
n echa  asr  davom ida  b ir q ato r  xalq  va  davlatlarning  (M arkaziy  O siyo,  Eron 
va  hokazo)  rasmiy  dini  h am   bo'lgan.  K itobning  asosiy  m aq sad i  —  yaxshilik 
va  yom onlik  doim iy  kurashda  b o 'lish in i  ta ’kidlashdan  va  u sh b u   kurashda 
yaxshilik g ‘alaba qozonishiga  ishontirishdan  iborat.
A sar  Goxlar,  Yasna,  V andidod,  Y ashtlar  (m an su r  y ashtlar  bilan 
birgaiikda),  Vispirad,  Kichik  Avesto  deb  nom langan  o ltita  d a fta rd a n   tashkil 
topgan.  Qisqasi,  «Avesto»da  o d a m la r  qanday  yashaganlari  ta q d ird a  jam iyat 
ilgarilab  ketishi  m umkinligi  tushuntirilgan,  Bu  kitob  diniy,  falsafiy.  tarixiy, 
tashkiliy,  psixologik,  jam oaviy,  axloqiy,  adabiy  aham iyatga  ega  b o lg a n . 
«Avesto»  so ‘zining  o ‘zi  keyinchalik  «asos»,  «qonun*  m a ’n osini  kasb  etgan.
«Avesto»ga  tavsif  berish  —  alo h id a  jiddiy  izlanishni  ta lab   qiladigan 
ilm iy  vazifa.  Shu  sababli  biz  u  h aq id a   qisqacha,  faqat  m avzuim iz  nuqtayi 
nazaridan  gapirib  o'tam iz.  T ashqi  k o'rinishida  «Avesto»  300  betga  yaqin 
katta  bichim dagi  kitobdir.  U n d a   kom m unikatsiyalar  tarixiga  oid  flkrlar 
ham   anchagina.  Bunday  m isollar  ushbu  m anbaning  b irin c h i  betlaridan 
boshlab  keltiriladi,  M asalan,  «Y asna»ning  30-xoti  2 -b a n d id a   shunday 
deyilgan:
«Ey,  hushyorlar!  Q uloqlaringiz  bilan  puxta  eshitingiz,  eng  ezgu 
kalom lam i  va  yorug4  niyat  bilan  —  xoh  er,  xoh  ayol  ~   h a r  biringiz  nazar

tashlangiz,  to   buyuk  hodisa  ro ‘y  berm asdan  va  odam laringiz  so'nggi 
m anzilga  y etm asd an   ikki  y o ‘ldan  b irin i  o ‘zingizga  ixtiyor  ettingiz^da,  bu 
kalo m larn i  o ‘zgalarga  ham   yetkazingiz!*  yoki  «Yasna»,  31-xot,  18-band: 
«Bas,  siz la rd a n   hech  kim   xonum on,  sh ah ar  va  butkul  sarzam inni  vayron 
etib,  x arobaga  aylatirguvchi  d u rv an d in in g  so ‘z  va  ta ’limotiga  quloq  osm ang, 
balki  lin in g   qarshisida jangovor  h o la td a   turing!*1  Barcha  bandlari  m uroja- 
atn o m a,  g im n   va  nasihatlardan  iborat  m azkur  kitob  og‘zaki  n u tq   uslubida 
bayon  etilgan.  Agar  biz  qadim iy  zam onlardan  qolgan  boshqa  asarlar 
bitilgan  d a v r  va  uslublam i  e ’tiborga  otsak,  to ‘la  ishonch  bilan  aytish  m u m - 
kinki,  b u   asa r  kom m unikatsiya  usullari  tarixida  buyuk  n am una  b o ‘lib 
xizm at  qiladi.
E n d i  buddaviylik  davri  haqida.  M iloddan  aw algi  VII  asr  oxiri  -   VI 
asr  b o sh la rid a   o 'z ig a   to ‘q  oila  farzan d i  bo ‘lgan.  Budda  (asli  ismi  Siputra 
G a u ta m a )  ulg‘avgach,  boyliklaridan  voz  kechib,  alohida  yashagan,  asta- 
sekin  a tro fid a   tarafdorlari  uyushgan.  B ir  necha  asrdan  keyin  u   asos  solgan 
buddaviylik  dunyoviy  dinga  aylangan.
B uddaviylik  dinining  o dam larga  yoqishi  shundaki,  uning  asoschisi 
h a m m a   o d a m la rn i  teng  ko‘rgan,  b iro r  bir  tirik  jonivorni  o ld iris h n i  m an 
etgan.  B u d d ap arastlar  dastlabki  bosqichlarda  o ‘z  dinlarini  u n c h a   ham  
ta rg ‘ibot  qilaverm aganlar.  S huning  u c h u n   buddaviy  m atnlarda  kom m uni- 
katsiyaning  faol  shakllaridan  foydalanish  haqidagi  ko  rsatm alarni  deyarli 
u ch ra tm ay m iz.  Bu  m asalada  «Avesto*  ancha  ustun  turadi.  A lbatta,  buning 
jiddiy  sababi  h am   bor.  Buddaviylik  ko'pxudolikni  inkor  qilm aydi.  Y akka- 
xudolik  ta ra fd o ri  boMgan  Z ardusht  esa  A xuram azdadan  boshqa  barcha 
x u d o la m i  «dev*  deb  atagan  h am da  u la r bilan  kurashishga d a ’vat  etgan.
M ifologiya.  M ifotogiyani  qisqa  qilib,  odam zod  to m o n id an   rivojlan- 
tirilgan  d in iy   y o ‘nalishdagi  d u n y o q ara sh   va  ijod  deb  atasak  bo'lad i.  D at- 
labki  b o sq ic h la rd a  mifologik  m uloqot  og‘zaki  va  viziual,  ko‘z   bilan  ko  rsa 
boM adigan  shakllarda am alga  oshirilgan.
A w a lo ,  shuni  ta ’kidlash  kerakki,  diniy  yoki  mifologik  tasvirlar  eng 
q adim gi  o d a m la r  to m o n id an   fantaziya,  ya’ni,  hayoliy  gaplar  em as,  balki 
real  h ay o t  va  haqiqiy  hodisalar,  d e b   qabul  qilingan.  B undan  tashqari, 
m ifologik  su je tla r  ko‘p  hollarda  h aq iq atd an   ham   m a’lum   bir  xalq  va  elat 
h ay o tid a  b o 'lg a n   voqealarga  asoslangan.  Yillar  o ‘tib  xalq  qahram o n lari 
m ifologik  shaxslarga  aylanib  ketgan,  m asalan,  Z ardusht  yoki  B udda  kabi. 
M iflarning  m ualliflari  sifatida  alo h id a  b ir kishini  ko'rsatib  b o lm a y d i,  ularni 
bir  yoki  b ir   n ec h a  xalq  yaratgan,  sayqallagan.
H a li  yozuv  yaratilm agan  q ad im   zam onlarda  og‘zaki  m ifologiya  diniy 
tafsilotlar  bilan   q o ‘shilib,  o d a m la r  o ‘rtasida  om m aviy  kom m unikatsiya 
u c h u n   asosiy  ijtim oiy  mavzu  b o ‘lib  xizm at  qilgan.  M iflarda  borliq  yaxlit 
tiz im   sifatid a  ifodalangan  va  sh u   orqali  ibtidoiy  odam larda  ilmiy
1 
Avesto.  Tarixiy-adabiy  yodgodik.  Loyiha  muallifi  va  ijodiy  guruh  rahbari 
N.  Jo‘rayev.  T.:  «Sharq*.  2001.  10— 12-betlar.

dunyoqarashning  birin ch i  chizgilari  paydo  b o 'lg an .  Mifologiya  yuksak 
darajada  rivojlanib,  tarkibiy  qism lari  b u tu n   b ir  tizim ga  aylanganidan  keyin 
u ndan  ijtim oiy  ongning  adabiyot,  fan,  m afkura,  ta ig ‘ibot  kabi  yo‘na!ishlari 
ajralib  chiqqan.  D em ak,  din  kabi  m if  ham ,  insoniyat  m adaniyatining 
m a’naviy  negizini  tashkil  etdi,  desak  xato  qilm ag an  bo'lam iz.
Agar  m eva  yig‘ish  va  ov  qilish  insonning  jism o n iy   yashashini  ta ’m in - 
lagan  bo'lsa,  d in   va  mifologiya  uning  m a ’naviy  hayotiga  va  axboriy x abar- 
dorligiga  yordam   bergan.  Odam   fïkrlam asdan  yashay  olmaydi.  0 ‘ylash 
u chun  m avzu  kerak.  G ‘oyaIar  esa  h ar  xil  b o ‘lishi  m um kin,  chunki  birov 
bilan janjallashishni  rejalashtirish  —  bu   h am   o ‘ylash  u c h u n   mavzu.  B oshqa 
g‘oyalardan  farqli  o ‘laroq  diniy  va  m ifologik  fikriar  insonning  borliqni 
o ‘rganishiga  y o ‘naltiri!gan,  shuning  natijasida  od am n i  ruhiy  poklikka 
undagan.  B uni  esa,  albatta,  faqat  axborotni  yig‘ish,  ishlash  va  tarqatish 
orqali am alga  oshirish  m um kin  edi.
Ayrim  olim lar  mifologiya  eng  qadim gi  o d am larg a  borliqni  o ‘rganish 
u chun  yagona  usul  b o 'lib   xizmat  qilgan,  deb  hisoblaydi.  Bunday  fikrlarga 
q o ‘shilish  qiyin,  albatta.  Chunki,  hech  b o 'lm a g an d a,  ushbu  vazifani 
mifologiya  bilan  birgalikda  din  ham   bajargan.  Aslida  esa,  bu  ham   yetarli 
emas.  Ibtidoiy  jam iyatdagi  kom m unikatsiyalar  tarixini  o'rganish  shuni 
ko‘rsatadiki,  d in   va  mifologiya  om m aviy  kom m unikatsiyaning  boshlang‘ich 
bosqichlari  b o ‘lib,  keyinchalik  uning  yetakclii  shakllariga  aylangan.  A m m o 
ular  bilan  birgalikda  rivojlanmagan  b o ‘lsa-da,  boshqa  usullar,  m asalan, 
og ‘zaki  ijod  yoki  rassom chilik ham   ishlatilgan  .
Aslida,  ibtidoiy  sharoitlardagi  din  bilan  m ifologiyani  bir-biridan  ajra- 
tish  ju d a   qiyin,  ularni  bir-birisiz  tasaw uv  e tib   b o ‘lm aydi.  Qadim gi  m a n - 
balarda  diniy  g‘oyalar  mifologik  tasvirlarga,  ikkinchilari  esa  birinchilariga 
o ‘tib  turgan  h ollar  k o ‘p  uchraydi.  M ifologiya  h am   to ‘laligicha  qabila  va 
inson  kundalik  hayotining  aksi  bo'lgan.  M asalan,  qabila  ichidagi  kabi  xu- 
dolar  orasida  h am   k atta  va  kichiklari,  haq  va  nohaqlari,  o ‘ylab-o*ylamas- 
dat\  ish  qiladiganlari  bo'lgan.  Yoki,  ibtidoiy  o d a m la r  taassurotida,  xudolar 
ham   insonlar  singari  oila  bo'lib  yashagan.  X u d o lar  orasida  odam lardek 
chaqqoni,  hunarm andi,  adolatlisi,  yalqovi,  u d d ab u ro n i  bo'lgan  va  hokazo.
K o 'rib  turganim izdek,  mifologiyada  ibtidoiy  davrdagi  ongli  insonning 
hayoti  ko‘zgudagidek  ifodalab  berilgan.  A ynan  shuning  uchun  mifologik 
qahram onlar  oddiy  o d am lar  kabi  yuradilar,  o 'ylaydilar,  gaplashadilar,  xafa 
yoki  xursand  bo'ladilar,  ishlaydilar,  d am   o la d ila r  va  hokazo.  M asalan, 
daraxt  yoki  hayvonlarning  gapirishi  —  m ifologiya  u c h u n   oddiy  hol.  U larga 
til  bag‘ishlanishining  sababi  —  miflarni  o ‘ylab  c h iq q a n   o d am lar  o 'zlarining 
ijtim oiy  m unosabatlarga  m uhtoj  ekanliklarini  sliu  y o 'l  bilan  ifodalashgan. 
Y a’ni,  d in  kabi  m if h a m   ibtidoiy o d am lar to m o n id a n   ijtim oiy  m uloqotni va 
om m aviy  kom m unikatsiyalam i  rivojlantirish  u c h u n   y o ‘naltirilgan  va  keng 
xalq om m asiga  xos  dastlabki  ijod  turlari  bo'lgan.
Din  va  mifologiya  —  inson  bayotidagi  d astla b k i  ommaviy  m afkuralar. 
D in  va  mifologiya  eng  qadimgi  o d am lar  u c h u n   nafaqat  borliqni  o ‘rga-

nishning  yagona  usuli,  balki  sh u   bilan  birgalikda  ibtidoiy  kishilik  jam iyati 
u chun  birinchi  o m m a v iy   m afkura  sifatida  h am   xizm at  qilgan.  M afkura, 
soddaroq  qilib  ay tg an d a ,  g‘oyalar  tizimidir.  G 'o y a la r  qachon  tizim ga  bir- 
lashishi  m um kin?  Q a c h o n k i,  ularning  m ualliflari  m a ’lum   bir  aniq  m aq- 
sadga  yo'n altirilg an   g ‘oyalar.  guruhini  ishlab  chiqsa  va  jam iyat  a ’zoiarini 
ushbu  g'o y alar  u la rn in g   hayotini  yaxshilashga  q o d ir  ekanligiga  ishontira 
bilsa.  Aslida,  m uayyan  d in   va  mifologiyani  targ‘ib  qilishda  boshqa  niyatlar, 
masalan,  qabila  b o sh lig 'i  yoki  boshqa  bir  sardorni  ulug‘lash,  butun jam oani 
yagona  g 'oya  t a ’sirid a  saqlash  va  hokazo  m aqsadlar ko'zlanayotgan  bo'lishi 
ham   m um kin.
A m m o,  agar  d in   va  m ifologiya  to ‘g‘ri  tuzilgan  bo'Isa,  jam oa  a ’zo lan  
u n i  payqam asliklari  va  o ‘zlarini  dinga  ishonuvchilar,  deb  o'ylashlari 
m um kin.  N atijad a,  ja m iy a t  a ’zolari  o'rtasida  dinga  va  mifologiyaga  im on 
keltirish  shiori  o stid a  aslida  targ‘ib  qilinayotgan  g‘oyalarga  ishonch  hosil 
qiUnadi.  Qisqasi,  d in   va  mifologiya  orqali  ko‘p  hollarda  haqiqatdan  h am  
xudoga,  diniy  im o n g a   ishonch  o ‘m iga  targ‘ibot  qilinayotgan  g'oyaga 
e ’tiqod  qilish  yuzaga  keltiriladi.  Shuning  u ch u n   d in   va  mifologiya  kishilik 
jam iyatida  m afkura  vazifasini  bajarganligi  olim lar to m o n id an   tan  o lin g a it
Bugungi  o d a m la rd a n   farqli  o ia io q   ibtidoiy  odam larda  sun  iy 
ishonchni  shak llan tirish g a  ehtiyoj  yo‘q  edi,  c h u n k i  u la r  tabiat  b ir  qator 
jo n li  m avjudotlardan  iboratligiga  to ‘laligicha  ishonishgan.  Quyosh  va  oy 
q aerdan chiqishi  h a m d a   q aerga botishini,  nim a  u ch u n   shunday bo'lishi,  suv 
nega  qaynashi,  y er  n im a   u ch u n   silkinishi  —  tab iatn in g   shu  kabi  boshqa 
q onunlarini  tu sh u n m ay d ig a n   odam larga  bunday  hodisalar  qandaydir  ba- 
g ‘oyat  k u ch -q u d ratli  tirik   jonlar,  ya’ni,  xudo  yoki  q ahram onlar  tom onidan 
am alga  o shirilayotgandek  tuyulgan.  Ibtidoiy ja m o a  dastlab  inson  irodasiga 
b o ‘ysunm aydigan  ijtim oiy  hayot  natijasi  sifatida  yuzaga  kelgan,  shuning 
u ch u n   uning  a ’zo lari  ja m o a   vakillari  o ‘rtasidagi  ijtim oiy  m unosabatlam i 
tabiatga  k o ‘chirishgan  va  b u tu n   borliq  ularda  inson  qabilasiga  o  xshagan
birlashm a  tarzid a  ta a ssu ro t  qoldirgan.
K ishilik  ja m iy a tid a g i  om m aviy  kom m unikatsiyalarda  din  ham da 
m ifologiyaning  o ‘rn i  k o ‘p  olim lar  tom onidan  o'rganilgan  va  bu  m asalada 
talaygina  asarlar  yozilgan.  M azkur  mavzuga  qiziqadiganlar,  jum ladan, 
M .Jo‘rayev,  Y u.B orev,  J.V ino,  L.Levi-Bryul,  E.M eletinskiy,  B .Fontenel, 
Ya.Elsberg,  K .Y ung  asarlariga  m urojaat  etishlari  m um kin.
E ndi  kishilik  ja m iy a tid a  birinchi  m afkura  b o klgan  din  va  m ifolo­
giyaning  alohida  xususiyatlariga  biroz to'xtalib  o ‘tsak.  Turli  xalqlarda  ayrim  
bir  m azm undagi  m ifla r  mavjudligidan  ushbu  m afkura  ibtidoiy  o dam lar 
u ch u n   um um sayyoraviy  xarakterga  ega  dunyoqarash  tizim i  bo  lganligi 
ko 'rin ib   turibdi.  M asalan,  qadim iy  Assuriya,  Bobil,  Eron,  M isr  va  X itoy 
xalqlarida  k oinot  va  bo rliq   yaratilgani  haqidagi  m iflar  mayjudligi  qayd 
etilgan.  O sm on  va  yer,  o ta   va  o n a  kabi  tim sollar  ta ’riflangan  m iflar  q a ­
dim iy  S hum er,  E ro n   va  X itoyda  ko‘plab  uchraydi.  N u h   to ‘foni,  y a ’ni, 
o lam ni  suv  bosishi  haqidagi  rivoyat  ham  eski  m anbalarda  umumsayyoraviy

voqea  deb  hisoblangan  edi.  A m m o,  k eyinchalik  o 'tkazilgan  tadqiqotlar 
natijasida  ushbu  m avzu  qadim iy  arablar,  xitoy  h am d a  yapon  m anbalarida 
topilm agani  aniqlandi.  Shunga  qaram asdan,  N u h   to 'fo n i  haqidagi  rivoyat 
Xaldeya,  Assuriya,  Bobil,  E ron  xalqlarida  borligi  tasdiqlangan.
K om m unikatsiyalar  tarixini  o 'rganish  ja ra y o n id a  biz  uchun  kutil- 
magan  va  shu  bilan  birga  quvonarli  n atijalardan  biri  shu  bo'idiki,  qadim iy 
dunyoda  axborot,  kom m unikatsiyalam ing  xudolari  h a m   b o ‘lgan  ekan. 
M asalan,  qadim iy  M isr  aholisi  yozuv  xudosini  Ibs  qushi  shaklida  tasvir- 
lagan,  buddaviylarda  ham   donolik  va  yozuv  xudolarining  haykalchalari 
bo ‘lgan.
Shunday  qilib,  d in   va  m ifologiya  eng  q ad im iy   insonlar  uchun  m a q - 
sadli  yashashga,  t a ’lim  va  tarbiya  tizim iga  o id   fan la r  vazifasini  bajargan. 
Y a’ni,  o ‘sha  zam onlarda  din  va  m ifologiya  darsliklar,  ensiklopediyalar, 
axloq  kodekslari,  m aktab  darsliklari  va  universitet  m a ’ruzalari  xizm atini 
o ‘tagan.  Ibtidoiy  o dam lar  u chun  ushbu  a fso n a lar  tuganm as  bilim   va 
kom m unikatsiyalar  m anbayi  b o ‘lib  xizm at  qilgan.  Afsuski,  bizgacha  yetib 
keigan  m a’lum otlar  ushbu  ulkan  xazinaning  kichik  b ir  qism ini  tashkil 
etadi, xolos.
M azkur  afsonalar  uzoq  mingyilliklar  q a ’rida  yaratilgan  b o ‘lsa-da,  o ‘z 
sifati,  m a’nodorligi  va  ahamiyatliligi  jih a td a n   bugungi  m atbuot,  radio, 
televidenie  va  in tem etdagi  xabarlardan  d ey arli  qolishm aydi.  Bugungi 
om m aviy  kom m unikatsiya  vositalari  u ch u n   ham   asosiy  tashvish  —  m afkura 
targ4ibotidir.  F arq i  shundaki,  ijtim oiy-siyosiy  rivojlanish  oqibatida  um u m - 
sayyoraviy  m afkura o ‘m in i  ko‘proq  milliy  m a fk u ralar  egalladi.
Shuni  ham   t a ’kidlash  joizki,  diniy  va  m ifologiya  g ‘oyalari  ko‘p  asrlar 
davom ida  publitsistik  va  jum alistik  asarlar  u c h u n   ham   bitm as-tuganm as 
m anba  b o ‘lib  xizm at  qilib  kelgan  va  u sh b u   ja ra y o n   hozir  ham   davom  
etm oqda.
3-fasl.  Ibtidoiy  ommaviy  kom m unikatsiyalam ing  yo‘nalishlari
1. 
D astlabki  ommaviy  kom m unikatsiyalam ing  umumiy  m asalalari. 
Ommaviy  kom rounikatsiyalar  jarayoni.  O m m aviy  kom m unikatsiyalar  ch iz- 
masi  ibtidoiy  qabilada  ham ,  bugungi  ja m iy a td a   ham   bir  xildir.  B unday 
shartli  tasvir  to ‘rtta   asosiy  qism dan  iborat:  o m m a v iy   axborotni  ishlab 
chiquvchilar  —  tayyor  m ahsulot  —  uzatuvchi  v o sita  —  auditoriya.  Ayrim 
m utaxassislar  ikkinchi  b o ‘g ‘inni  o rtiqcha  deb  hisoblab,  uni  birinchi  b o ‘g ‘in 
bilan  birlashtiradilar.  Biz  bu  fikrga  q o ‘shilo lm ay m iz,  chunki  axborot 
buyurtm achilari  h am d a  tayyor  m ahsulot  o 'rta s id a   bir  qator  shaxslar 
m afkurachilar,  m uharrirlar,  ju n ialistlar  va  b o sh q a la r  turishi  m um kin  va 
o datda  turadilar  ham .  U lar  axborot  m a zm u n in i  o ‘z   foydalariga  o ‘zga- 
rtiri&hga  intiladilar  va k o ‘p incha  o ‘z m aqsadlariga  erishadilar ham .
O m m aviy  kom m unikatsiyalam ing  sa m aradorligi  bir  necha  om illarga 
bog‘liq.  U lar  ichida  birinchi  qatorda  ushbu  kom m unikatsiyaga  va  m a ’lu-

m ot  m azm uniga  z a ru ra t,  odam larm ng  kundaU k  hayotida  axborotm ng
k e r a k lie i 
fovdaüügi  kabi  om illar turadi.
U shbu  m ezonga  rioya  qilm agan  targ‘ib o tc h ila r  fa°
'>
 
qisqa  bo-ladi.  B u n d a n   tashqari,  axborot  .loji  b o n c h a   o   ng ay  v o s .a la r 
orqali  yetkazib  b erilishi  shart.  Keyingi  ta lab lar  sifatida  am al.y  j^ a t d a n  
oulaylik  axborot  ta rq a tish   doirasini  iloji  b o n c h a   kengaytm sh  ham da 
su r’atini  oshirish  va  sh u   kabi  xususiyatlarni  sa n ab   o ‘tish  m um kin.  Y uqonda 
aytganim izdek,  u sh b u   h o latlar  eng  qadim   zam o n lard an   hozirgacha  ju d a
m uhim   hisoblanib  kelm oqda. 
. 
t
M a’lum ki  u zo q   o ‘tm ish d a  axborot  alm ashm uvi  nafaqat  b ir oila,  urug 
votó  qabila  elat  va  xalq  ichida,  balki  hud u d lararo   h am   am íüga  oshinlgan. 
Ibtidoiy  jam iyatda  m illat  bo'lm agan,  am m o   tu rli  hududlar,  ma™ ! ^  
b o 'k a n   i a   u L rd a   yashovchi  odam larm ng  axborot  ayirboshlashlanm  
bugungi  m ezo n lar  nu q tay i  nazaridan  xalqaro  axborot  alm ashm uvi  deb
baholashim iz o ‘rin li b o ‘ladi. 
. 
. .   . . . .
Shuni  h a m   t a ’k idlash joizki,  xalqaro  m iqyosdagi  aloqalar  bir-  yola_  Wa 
vosita  orqali  o 'm a tilm a y d i,  bunday  m unosabatlar  b ir  necha  yo  llar  b.lan 
am alsa  oshirilgan:  savdo, jang,  sayohatlar,  q u d a-a n d ach ilik  va hokazo.
Axborotning  om m aviylashuv  m exanizmi  A xborot 
yagona  yo'U  -   m a ’lu m   b ir  inson  yoki  kishilar  to m o n id a n   ishlab  chiqügan 
xabam i  boshqa  o d a m la ig a   yetkazish,  q an c h a  k o ‘p   od am   xabardor  qihnsa, 
s h u n X ^ a S h i .   Bu  j l y o n n i   qanday  am alga  oshirish  m um km l.guu
t^
V^ b o r o t* lM n ^ J n ilM ts ty a   kanaliga joylashtirilishidan  oldin 
ongida  paydo  b o 'la d i,  shakllanadi,  rivojlanadi.  Shu  paytgacha  u  ommai  y 
kom m unikatsiya  em as.  X abar  pishgandan  keyin  o   z  m ualhfidan  ^ a t i l a d ^  
beaonalashtiriladi.  B u  ja ra y o n   qay  tarzda  yuz  beradi,  degan-savol  paydo 
bo  lishi  m um kin.  H a m m a   gaP  shu  yerda.  O ngli  inson  ytim o.y. 
boMganligi  sababli  yakka  o 'z i  u m r  kechirolm aydi.  Ja m o a  bo  hb  yashas 
esa  eng  a w a lo ,  ax b o ro t  ayirboshlashni  ta lab   qiladi.  S hum ng  uchun  oda 
a S o r o tn i  o ‘ylab  chiqadi,  tayyorlaydi  va  keyin  boshqalarga  uzatadi. 
Shunday  qilib,  x abar  o ‘z   m uallifidan 
a j r a t i l a d i  
va  natijada  oldin  odat 
daeidek  keyin esa  o m m aviy  kom m unikatsiya  paydo  bo  ladi. 
^
De’m ak  ayirboshlash  u chun,  eng  a w a lo ,  axb o ro tm   m son  o  zi  yuzag 
keltirishi  kerak  B u  ja ra y o n   esa  faqat  abstrakt  n krlash  vos.tas.da  am alga 
"
h
i   I m k i n .   A bstrakt  o ‘ylash,  o ‘z  n a v b a tid ^   .btido.y  odan.  u chun 
voqeükni  o 'rg a n ib   olish n in g   yagona  yo  1.  edi.  S o d d aio q   qdib  a>tgani 
abstrakt  o ‘ylash  ku n d alik   hayotiy  am ahyot  jaray o m d a 
duch
keladigan  n aisa  va  voqealardan  um um iy xulosa cluqara  ohsh £ ™ kd,r.
M asalan  ibtid o iy   o d am   yuz,  ikki  yuz,  m ing  m artalab  daraxtm   ko 
ganidan  keyin  u n in g   hayolida  daraxt  tasviri  shakllam b  qoladl  va  shundan 
keyin  daraxtni  k o ‘rm asa  ham   uning  qandayhgm .  ta s a w u r  q.lish.
X uddi  shunday  u   qabiladoshlarini,  to g 'n i,  g o rm ,  turli  hayvonlarm ng  tashq. 
ko'rinishini 
0
‘zlash tirib   oladi.  N atijada,  ibtidoiy  od am   uchraydigan  jonli

m avjudotlar  yokí  jo n siz   narsalar  shaklini  nazariy  jih a td a n   ta saw u r  etish 
qobiliyatini  hosil  qiladi.  Suvni  yuz,  ming  m a rta  k o 'rib ,  undan  foydaianib, 
tozalash  im koniyati  borligini  o ‘z!ashtirgach.  k eyinchalik  bu  xususiyatini 
ham   o ‘z  foydasiga  xizm at  qildiradi.  Yoki  xom   va  pishirilgan  g o'shtning 
farqini  olaylik.  B unday  harakatlar  nazariy jih a td a n   b u y u m la r sjfatini  o 'rg a - 
nish  va  shu  orqali  uiarni  bir-biridan  ajrata  olish  qobiliyatini  tarbiyalaydi. 
Shu  tariqa  ongli  inson  asrlar davom ida tovush,  rang,  t a ’rn  ham da  hid  bilish 
va  boshqa  shu  kabi  xususiyatlarni  o'zlashtirib  oigan.
Aynan  shunday  ajratishlar jarayonida  o d a m la r  ongsiz  m avjudotlardau 
ongli  insonga  aylanganlar.  Ya’ni,  aytish  m um kinki,  nazariy  fikrlash  ongli 
inson  shakllanishining  asosiy  yo'llaridan  biri  b o id i.  N atijada,  u  o 'z i  ishlab 
chiqqan  xabam i  h am   atrofdagilar  anglashiga  m oslashtirib  yetkazishga 
harakat  qilgan.  U shbu jarayon  ko ‘p   m ingyilliklarni  o ‘z   ichiga  oigan.  Axbo- 
rotning  om m aviylashuv  jarayoni  esa  oldin  q an d a y   am alga  oshgan  bo'lsa, 
hozir  ham  aynan  shunday  qolgan.
Misol  sifatida  m iflarni  olaylik.  M iflarda  b ir  d u n y o   nazariy  u m u m - 
lashm alar  o 'z   aksini  topgan.  U lar  inson  h ay o tin in g   barcha  jabhalarini 
qam rab  oladi:  oila  va ja m o a, d o ‘st  va dushm an,  vaxshilik  va yom onlik,  issiq 
va  sovuq,  osm on  va  yer,  suv  va  olov  va  hokazo.  M iflard a,  shuningdek, ju d a  
ko‘p  turli  ilmiy,  axloqiy,  iqtisodiy  va  boshqa  tu rd ag i  m a ’lum otlar  m ujas- 
sam.  Shuning  u chun  hech  ikkilanm asdan  m iflarn i  og‘zaki  ibtidoiy, 
om m aviy  kom m unikatsiya  deb  baholashim iz  m u m k in .  Y a’ni,  miflardagi 
g‘oya,  sujet,  qahram on,  tasvir,  m unosabat,  b a h o la r  —  b u lam ing  barchasi 
om m aviy  axborotni  nafaqat  zam ondoshlar  o 'rta s id a   bugungi  radio  kabi 
og‘zaki  adadlashtirishning,  balki  om m aviy  a x b o ro tn i  keyingi  avlodlarga 
yetkazishning  liam   sam arali  vositasidir
Ibtidoiy  kom m unikatsiyalarning  araumiy  sin k re tik   x arakteri,  Eng 
qadim gi  o dam lar  real,  haqiqiy  va  o 'zlari  o ‘ylab  ch iq q a n   su n ’iy  dunyoni 
farqlay  ololm aganlaridan,  ulam i  bir-biri  bilan  b o g ‘lab  turgan  kom m u­
nikatsiya  tizim larining  tarkibiy  qism laríni  ham   ajra ta  bilm aganlar.  Masalan, 
bugungi  telejurnalistga  videoqator  bo ‘g ‘inlarini  ay tib   bering  deyilsa,  u 
bem alol  kadr,  yaqin  va  uzoq  plan,  rakurs  degan  tu sh u n c h a la m i  keltiradi. 
Ibtidoiy  o dam lar  o'rtalaridagi  bog‘lanishiar  ta b iiy   kom m unikatsiyalar 
bo ‘l«i-da,  ular  tovushni  tasvirdan,  qolaversa,  ash u lan i  m usiqa  yoki 
sh e ’riyatdan,  o ‘yinní  p antom im a  yoki  o 'x sh a tish d a n   nazariy  jih a td a n  
ajratolm as  editar.  M asalan,  gulxan  atrofidagi  s a h n a   u la rd a  yaxlit,  haqiqiy 
hayotiy  voqea  sifatida  taassurot  qoldirgan.  S hunday  qilib,  xulosa  chiqarish 
m um kinki,  eng  qadim gi  odam lar  tasaw u rid a  ta b iiy   kom m unikatsiyalar 
birlashgan-sinkretik  xarakterga  ega  bo ‘lgan.
O m m aviy  kom m unikatsiyalam ing  m a ’nosi  va  ta b iatin i  to ‘g ‘ri  tushu- 
nish  uchun  ulam ing  yana  b ir  m uhim   jihatiga  e 'tib o r   berish  kerak. 
K om m unikatsiyalar  faqat  jo nli  m avjudotlar  orasida  boMishi  m um kin.  Ongli 
kom m unikatsiyalar  esa  faqat  ongli  insonlarga  x o s  vaziyat,  hodisa.  T osh, 
loy,  tem ir,  yog‘ochlam ¡ng  shuuri  yo‘q,  ular  hech  n arsan i  tushunm aydi  va

faqat  axborot  y etk azish n in g  texnik  vositasi  sifatida  xizm at  qda  oladi.  U shbu 
narsalarga  tu sh irilg an   tasvirlar esa  kom m unikatsiya  m azm unim   aks ettiradi. 
Ammo  ongli  k o m m u n ik atsiy a  faqat  ongli  o d am lar o ‘rtasida yuz beradi.
Ibtidoiy  kom raunikatsiyalam ing  urauraiy  yo ‘liari.  Bular  qatoriga,  eng 
aw a lo   ibtidoiy  s a n ’a tn i  kiritishim iz  m um kin.  Y uqorida  aytganim izdek,  eng 
qadimgi  sa n ’a t  sin k retik   xarakterga  ega  boMgan.  Mutaxassislar  f i n c h a ,  
bizgacha  yetib  k elgan  b u n d ay   san’at  n am u n ala n   taxm inan  30  m ing  yil 
ilgari,  ya’ni,  tu g a b   borayotgan  paleolit  davrida  yaratilgan.  O yinlar  ovda 
qilinadigan  h a ra k a tla rd a n   tug‘ilgan  b o ‘lsa,  ashulalar  o  yin  va  m ehnat 
jarayonlaridan  kelib  c h iq q an   va  hokazo.  Bizning  davnm izda  Ispaniya 
(Altam ira),  F ra n siy a  (L asko,  M ontespan)  va  boshqa  m am lakatlardagi  g o r 
va  tog‘lardan  o ‘sh a   d av rlard a  bitilgan  m inglab  rasm lar  topilgan.  O dam lar 
va  hayvonlarning  tasvirlari  shu  q adar  m u kam m al  ishlangank!  bunday 
m ahoratga  bugungi  rassom lar  ham   qoyil  qolishadi.  Tasvirlar  b o y o q d a  
chizilgan,  to sh d a  o ‘yilgan  yoki  ikkala  usul  ham   qo  llamlgan.  B undan 
tashqari,  o d a m la m in g   toshdan  yasalgan  h aykallan  ham   topilgan.  Ov, 
dehqonchilik,  d a m   olish  yoki  shu  kabi  ja rayonlarda  aJcborotning  lurU 
ko'rinishlarini  ishlab  ch iq ish   va  o ‘zaro  alm ashuvga  ehtiyoj  san atning  eng
qadimgi tu rlari  vujudga  keüshiga  sabab  boUgan 
.  , 
. 
. .  
. .
X uddi  sh u   ta rz d a ,  ibtidoiy  kom m um katsiyalar  jarayom da  yoki
m u lo q o t  u c h u n   y a ra tilg a n   ijtim oiy  m u n o s a b a tia rm n g   b o sh q a  um urrny
turlari  -   o g'zaki  ad abiyot,  folklor,  she’riyat,  m usiqa,  m e  m orchilik,  am aliy 
san’at  va  hokazo  h a m   vujudga  kelgan.  Bunga  o íd   misoUar,  aym qsa  S harq 
m am lakatlarining  e n g   qadim iy  tarixida  ko‘p  uchraydi.  G i ^ m e s h   ^ q 'd a g i  
doston,  « M ahobhorat*,  «Ram ayana*.  «Avesto*  kabi  m anbalar  fikrim iznm g
^ ^ M u t o ^ i s l a r   e n g   qadim gi  kom m unikatsiyalarning  yana  bir  um um iy 
ko‘rinishiga  n eg a d ir  deyarli  e ’tib o r  berishm ayapti.  Bu  ko'rinish 
ibudoiy 
davlatdir.  M a ’lu m k i,  ilk  davlatlar  m ü oddan  to   rt  ming  yil  a w a l  M eso- 
potam iya  Assuriya  va  X aldeyada  paydo  boMgan.  O  z  navbatida,  davlatdek 
ko‘p  bo ‘g‘in ü   h a m d a   m urakkab  ijtimoiy  tu zilm a  faqat  om m av.y  kom m u- 
nikatsiyalar  rivojlangan  hududlarda  tashkil  etilishi^m um km   e d ,   Chunk» 
davlat  paydo  b o ‘iishi  u ch u n   hech  boMmaganda  harbiy  kuchlar,  boshqaruv 
tuzilmasi,  so liq lar  u c h u n   m as’ullar,  q o n u n   va  shu  kabi  huquqiy 
davlat  qarorlari  m a zm u n in i  om m aga  yetkazish  u ch u n   ta y in la n p n   o dam lar 
ham da  vositalar  boMishi  shart.  M a’lum   b ir  h u dudda  yashaydigan  aholiga 
hokim iyat  ax b o ro tin i  o ‘z  vaqtida  va  keng  m iqyosda  yetkazib  tu n sh  
davlat  m avjudligi  va  sam arali  faoliyatining asosiy  ko  rsatgictudir.
Ibtidoiy  koram unikatsiyalar  rivojlanishining  taraoyillan.  Eng  qadim gi 
kom m unikatsiyalar,  bugungidek,  amaUy  jih a td a n   foW a l^ U h   u chun  .j u  ay 
tam oyillarga  m o s  rivojlangan.  B ulam i  qisqa  qilib  axborotliiik,  tushunarlilik, 
ayoníylik,  ta ’sirchanlik,  ommaviylik,  dolzaiblik,  ehtiyojliük  deb  tasm flasak, 
xato  qilm agan  boMamiz.  K o 'p ro q   shu  kabi  talablarga  javob  beruvchi
axborot  om m aviylashgan.

U m u m a n   olganda,  eng  q ad im g i  jaraiyatda  om m aviy  k o m m u n i- 
katsiyalar  so d ir  etiJishi  ibtidoiy  gapga  chechanlikdan  —  notiqlikka,  k o ‘p 
m ualliflikdan  —  yakka  ijodkorlikka,  m ujm al  ibora  va  tasvirlardan  —  aniq 
so 'zter  va  rasm la/ga,  kim lar  u c h u n d ir  yaratilgan  ijod  m ahsu lo tlarid an   — 
aniqroq  b ir  auditoríyaga  rejalashtirilgan  asarlarga,  og'zaki  ijoddan  —  tasvirli 
ishlarga  q arab  rivojlangan.
Eng  burungi  odam larning  o ‘zaro  kom m unikatsiyalari  ja ra y o n id a   ro ‘y 
bergan  ijod  tarixi  esa,  izchil  ravishda  mifologik,  qahram onlik  va  tarixiy 
davrlardan  iborat  uch  bosqichdan  o ‘tgan.
2.  E ng  qadim gi  kom m unikatsiyalarning  dastlabki  shakllari.  O m m aviy 
tadbirlar.  O m m ani  qam rab  oluvchi  tadbirlarning  barchasi  in so n la r  u ch u n  
tabiiy  b o 'lg an   fikr  yoyish  va  alm ash ish   y o ‘lida  am alga  oshirilgan.  B ular 
sirasiga  bayram lar,  va’zxonlik  kechalari,  jarchilik,  y igilishlar,  k uch  sinash- 
lar,  majlisiar,  marosim lar,  san’a t  m usobaqalari,  notiqlik,  ta n ta n a la r,  teatr, 
xabarchilik,  shodiyonalar va o 'y in la m i  kiritish  m um kin.
Jarchilik  -   axborot  tarqatishning  eng  qadim iy  usullarid an   b o ‘Iib, 
u n d an   ibtidoiy  jam iyatda  ham   foylalanilgan,  Jarchi  va  xab arch ilar  tez 
yuradigan  odam lardan  tayiniangan.  E ng  burungi  rasm larda  ch o p a rla m in g  
oyoq-kiyim lari  qanotlar  bilan  tasvir  etilgan,  dem ak,  ch a q q o n lik   va 
xabarlam i  o ‘z  vaqtida  yetkazish  o ‘sh a   vaqtlarda  ham   m u h im   ah am iy atg a 
ega  bo'lgan.  Raqslam ing  aksariyati  om m aviy,  kom pleks  xarakterga  ega 
b o ‘lib,  v a ’zxonlik,  majlisiar,  te a tr  h am d a   om m aviy  tadbirlarning  boshqa 
turlarini  o 'zla rid a  birlashtirgan.  M asalan,  diniy  raqslam i  olaylik.  R aqs  eng 
qadim iy  om m aviy  kom m unikatsiyalarning  asosiy  shakllaridan  hisoblanadi. 
Ibtidoiy  davrlarda  ijod  qilingan  ash u la la r  yoki  giryalar  m a ’n o sini  esa  faqat 
o ‘sha  davrdagi  m arosim lar  m anzarasida  to 'g 'ri  tushunish  m um kin.
Q adim iy  tadbirlarda  ijrochiíar  bilan  tom oshabinlar  o 'rta s id a   deyarli 
farq  b o ‘lm agan,  shuning  uchun  h a m   sah n ad a  nam oyish  etilayotgan  ho d i- 
salar  ham m aga  haqiqiy  voqeadek  tuyulgan.  T adbirlarning  bilim   va 
tarbiyaga  t a ’sirí  nihoyatda  kuchli  b o ‘lgan.  Auditoríyaga  nafaqat  m a ’lum   b ir 
real  epizo d lar  haqida,  balki  b u tu n   borliq  va  insonlar  hayoti  t o ‘g ‘risida 
yaxlit  ta s a w u r  beruvchi  bunday  y ig ilish la r  ibtidoiy  o d am laig a  borliqni 
anglab  olishda,  o ‘z  hayoti,  ijtim oiy  m unosabatlarida  va  m e h n a tin i  to ‘g ‘ri 
rejalashtirishda  bevosita  yordam   k o ‘rsatgan.  M adaniy  g enofond  h a m   ay n an  
shu  yo‘l  bilan  avloddan-avlodga  asta-se k in   rivojlanib  kelgan.
H a r  b ir  urug‘,  to ‘da,  qabila,  keyinchalik  esa  elatlarn in g   vakillari 
om m aviy  yigkilishlarda  ko‘p  to m o n la m a   axborot  oqim i  t a ’siriga  tushgan. 
B unday  paytlarda  barcha  tom oshabinlar:  qabiJa  boshlig‘i,  d in iy   sardorlar 
ham ,  eng  dono  yoki  eng  sodda  o d a m   ham ,  o 'k ta m   yigitlar  yoki  go ‘zal 
qizlar  ham   usta  bastakorlar,  a sh u lac h ila r  ijro  etayotgan  k u y -q o ‘sh iq la r  yoki 
raqqosalar  tom onidan  qilinayotgan  m azm unli  harak atlam i  tu shunishga 
intilgan.  Bu esa  ularda  fíkrlash  q o biliyatini  rivojlantirgan.
M a ’lumki,  bugungi  teletom oshabinlar  ham   televizor  e k ra n id a  gapi- 
rayotgan  odam ning  so ‘zlaridan  k o ‘ra  harakatlaridan  k o ‘proq  m a ’no   uqib

olad i.  N eg a  bunday?  Javob  ibtidoiy,  om m aviy  kom m unikatsiyalar  davriga 
b o rib   taqaladi.  G a p   shundaki,  o ngli  odam   va  aniq  so ‘z  40  m ing  yil  oldin 
sliak llan g an   b o ‘lsa,  im o -ish o ra lar  va  harakatlar  yordam ida  gapirish  tarixi 
y u zm in g la b   yillam i  o ‘z  ichlga  oladi.  0 ‘sha  davrlardan  buyon  yig‘ilgan 
b ilim ,  k o ‘nikm a,  tajriba  bu g u n   h a m   o ‘z  ta ’sirini  k o ‘rsatm oqda.
E n d i  om m aviy  ravishda  tarqatiladigan  xabarlarda  rasm iy  va  norasm iy 
g‘o y a la r  h am d a  m afkurani  ta rg 'ib o t  qilish  masalasiga  o ‘taylik.  U zoq  tarixiy 
d a v rla r  d avom ida  yaratilgan  tasvirlar,  qo'shiqlar  yoki  b u y u m lam i  diqqat 
b ila n   o 'rg a n ish   shuni  k o ‘rsatadiki,  ilk  ongli  hayot  zam o n larid an o q   boshliq 
va  sa rd o rla r  om m aviy  yig 'ilish lard an   ko‘pchilikka  o ‘z  ta ’sirini  o'tkazish 
m a q sa d id a   foydalanishgan.  Z am o n av iy   til  bilan  aytganda,  o ‘sha  davrlarda 
h a m   rasm iy,  hukm ron  m afkura,  ya’ni,  qabila  boshlig‘i  yoki  diniy  peshvo 
g ‘o y alari  tinglovchi,  to m o sh a b in   va  ulam ing  oila  a ’zolari,  d o 'stla ri  dunyo- 
q a ra sh la rid a n   ustun  q o ‘yilgan.  V a  shaxsiy  dunyoqarash  rasm iy  dunyo- 
q a ra sh g a  b o ‘ysundirügan.  K o ‘p   hollarda  om m aviy  ta d b irlam i  taslikil  etish 
va  o ’tkazish  aynan  shunday  m a q sad lam i k o ‘zlagan.
S ehrgarlik  (m agik)  shaklidagi  kom m unikatsiyalar.  A w alo ,  shuni 
t a ’k idlash  joizki,  eng  burungi  o d a m la r  sehrgarlikni  uydirm a  deb  bilm agan. 
Y a ’ni, jodugarlikni  real  h aq iq at  sifatida  qabul  qilgan.  T abiat  va jam iyatning 
rivojlanish  q o n uniyatlarini  tushunm asliklari  sababli  ibtidoiy  insonlarda 
b u tu n   borliq,  tabiat  jo n li  afsunkordek  taassurot  qoldirgan.  Oddiygina 
h a y o tiy   lavhani  'olaylik.  Q abila  a ’zolari  ovga  shaylanm oqdalar.  Bu  ov 
o ‘n in c h i  yoki  yuzinchi  boMsa  kerak.  A w algilar csa  shuni  k o ‘rsatganki,  yirik 
yoki  ku ch li  hayvonni  ovlash  sayyodlardan  ayrim larining  o ‘lim i  yoki 
y a ra d o r  b o ‘lish!ariga  olib  borishi  m um kin.  D em ak,  b unday  salbiy  oqibat- 
la rd a n   saqlanish  lozim.  L ekin  q an d a y   qilib?  O vchilar  sayd  qilinayotgan 
y o w o y i  hayvonlar  rasm larini  yerd a  yoki  devorda  chizib  olishgach,  tasvir 
a tro fîd a   raqsga  tushib,  unga  nayza  otishardi.  Tasvir  « o ldirilganidan»  s o ‘ng 
b a rc h a   o v ch ilar  ov  muvafFaqqiyatli  b o ‘Iishiga  ishonardilar  va  k o ‘tarin k i  ruh 
b ila n   y o ig a   chiqardilar.  O v  b arib ir  sam arasiz  bo ‘lsachi?  Bu  holda  yirt- 
q ic h n in g   tasviri to ‘g ‘ri yoki  oxirig ach a  o'idirilm agan,  deb tushunilardi.
E n g   qadim iy  zam onlardagi  odam larda  bilim  ju d a   kam ligi  sababli 
u n in g   o 'rn in i  ishonch  egallardi.  S h u   jihatdan  qaraganda,  u la r  to m o n id an  
bajarilg an   b archa  h arakatlar  ta b ia tn i  o ‘ziga  tobe  qilishga  y o ‘naltirilgan 
b o 'la rd i.  A m m o  ular  hozirgi  insonlardek  zam onaviy  (m asalan,  m uzlat- 
g ic h d a n   foydalanish  yoki  gazda  suv  qaynatish  kabi)  usullarni  bilm aganlari 
bo is  o ‘z   harakatlarini  jod u g arlik   bilan   alm ashtirganlar.  Y uz  m ing  yillar 
d a v o m   etg an   sehrgarlik  davri  kishilik  jam iyati  rivojlanishining  tabiiy 
b o sq ic h i  b o ‘lib  xizm at  qilgan.  B un d ay   «bog'lanishlar»  faqat  y o w o y i  hayvon 
va  u n in g   tasviri  o ‘rtasida  boM m asdan,  barcha  jo nli  m avjudot  va  jonsiz 
narsa larg a  h am   tegishli  b o ‘lgan.  S eh rli  kuchga  nafaqat  tasvir,  balki  inson, 
h ay v o n   yoki  daraxtning  n o m i  h a m   ega  edi.  Ishonish  ju d a   qiyin  b o ‘lgan, 
a m m o   c h in   gap  shundan  iboratki,  inson  yoki  buyum   nom i  bilan  uning 
egasi  o ‘rtasidagi  bog‘lanish  ram ziy,  y a ’ni,  haqiqiy  m a ’noga  oid  em asligi

o dam lar  u ch u n   faqat  o ‘rta  asrlarga  kelib  t o ‘laligicha  tushunarli  b o ld i. 
Q adim   zam onlarda esa  birovning  rasm ini  ch izg a n   yoki  shunday. rasm ga  ega 
boMganlar  tasvir qahram onini  o'ziga  qarashti  qilganiga  ishonishgan.
B unday  m agik  yondashuv  bugun  h am   m avjud.  H ozir  h am   yigitlar 
qizlam ing,  qizlar  esa  yigitlaming  rasm larini  olib,  jodugarlarga  b o rad ilar 
yoki  o ‘zlaricha  ushbu  tasvirlar  b ilan   q an d a y d ir  sehrgarlik  harakatlarini 
am alga  oshiradilar.  Yoki  o ‘zbek  kinochilarining  «M ahaUada  duv-duv  gap» 
film ini  eslaylik.  Oyposhsha  opa  o ‘z   o ‘g ‘lid a  q o 'sh n i  qizga  m uhabbat 
uyg‘o tm oqchi  b o ‘lib  sehrli  yozuvnl  o v q atd a  ezib,  o ‘g ‘Iiga  bergani  h a m - 
m am izning  xotiram izda.  Xorijiy  m am lakatlardagi  siyosiy  nam oyishlarda 
xalqqa  yoqm aydigan  rahbarlarning  p o rtretlari  yoki  tulum larini  yoqish  h am  
uzoq  tarixdan  yetib  kelgan  an’ana.
M a ’lumki,  eng  qadtm iy  rasm lar  yoki  haykailarda  aks  ettirilgan 
xudolar,  p o dshohlar  yoki  ilohiy  deb  hisob lan g an   hayvonlam ing  q an o tlari 
mavjud.  B uni  quyidagicha  tushunish  darkor.  R asm   —  bu  k o ‘chm a  sh a k l- 
dagf shaxs  em as,  balki  tom   m a’nodagi  jo n li  o d a m   yoki  m uqaddas  hayvon 
tasviri.  Jo n   esa  badanni  tark  etishi  va  keyinchalik  yana  badanga  qaytib 
kirishi  m um kin.  S hunday qilib,  ibtidoiy  o d a m la r  ta saw u rid a  q an o tlar jo n n i 
ko‘chirish vazifasini  bajargan.
Jodugarlik,  o ‘z  navbatida,  totem izm ,  fetishizm ,  anim izm   va  sehrgarlik 
yo‘lida  birikkan  sh u   kabi  qarashlar bilan  c h a m b a rc h as  bog'liq.
G ‘o r   r a   qoyalardagi  ibtidoiy  tasvirlar.  H aykalchalar,  turli  b u y u m la r 
va  rasm lar  yaratilishining  asosiy  sababi,  alb atta,  insonning  tinm ay  izlanishi 
va  ichki g ‘ayratini  ifodalashga,  nam oyon  etishga  intilishdir.  A m m o  u   u sh b u  
urinishlarga  qandaydir  m a’no  bag‘ish lam o q ch i  b o ‘ladi.  K o‘p  narsani 
tushunm aganligi  sababli  ijodiy  h arak atlarin i  k o 'pchilikka  m a’qul  b o 'ig a n  
shakllarda  am alga  oshirgan.  S hunday  sh a k lla rd a n   foiri  ibtidoiy  d avriarda 
tog‘,  qoya,  g‘or,  devorlarga  tushirilgan  rasm lar  b o ‘lib,  ular  dunyoning  tu rli 
joylarida  topilgan.
B unday  tasvirlam i  chizish  —  o ‘z - o ‘zi  bilan   hech  boMmaganda  tasvir 
orqali  m a ’naviy  aloqa  qilish  ishtiyoqini  anglatadi.  Aksariyat  h ollarda  esa 
bunday  rasm lar  oila  a ’zolari,  urug‘  va  q ab iladoshlar  u chun  yaratilgan. 
Tasvirlar  d iniy  yoki  sehrgarlik  v azifalaridan  h am   oldin,  eng  a w a lo , 
kom m unikatsiya  funksiyasini bajargan.
Afrika  q it’asining  Jazoir  hududidagi  S ahro  c h o ‘lida  T assilin—J a z o ir 
yassi  tog‘i  bor.  U shbu  joyda  turli  d av riard a  bitilgan  o ‘n  minglab  rasm lar 
topilgan.  U lam in g   dastlabkilari  m iloddan  a w a lg i  6  —  5  m ing  yilliklarda, 
aksariyati  m iloddan  oldingi  4  m inginchi  yillarda,  oxirgilari  m ilo d n in g  
birinchi  asrlarida  yaratilgan.  Birinchi  bosqichdagi  rasm lar  m ualliflari  fillar, 
jirafalar  va  suv  otlari  (begem otlar)ni  so d d a  k o ‘rinishda  aks  ettirishgan. 
Qoya  asarlarida  ju d a   ko‘p  ov,  jang,  raqs,  m usobaqa  va  boshqa  h a ra - 
katlam ing  tasvirlari  ifodalangan.  D em ak,  T assilin -Ja zo ir g‘orlarida  o d a m la r 
kam ida  o lti  m ing  yil davom ida  o 'z  uyidagidek yashagan.  Bunday  m iso lla m i 
yanada  keltirish  m um kin,  m asalan,  Ispaniyadagi  Altam ira  yoki  F ra rt-

siyadagi  M o n te sp an   u n g u rlari.  Bu  g ‘orlarda  ham   to ‘n g ‘iz,  ot,  bizon,  zubr 
kabi  hayvonlarning  su ra tla ri  talaygina..  R asm lar  ongli  yoki  beixtiyor 
ravishda,  ushbu  o ‘n g u rla rd a   u zoq  vaqt  yashab  kelgan  b archa  avlodlarda, 
ibtidoiy  shakllarda  b o ‘lsa  ham ,  m a ’lum  bir  estetik   did,  hissiyot  va 
tarbiyaviy  t a ’sir  uyg‘o tg a n ig a  shu b h a  yo‘q.  Shu  b ilan   b ir  qatorda,  ular 
ta b ia tn i va  ijtim oiy  h a y o tn i  h am   o ‘rganganlar.  Y a’ni,  m azk u r tasvirlar  nafa- 
q at  zam ondoshlar,  balki  avlodlararo  kom m unikatsiya  vazifasini  bajaigan.
Buyum larda  a k s  e ttirilg a n   ibtidoiy  kom m unikatsiya.  B unday  buyum - 
lard an   b irin ch ilar  q a to rid a   tu rli  haykalchalam i  tilga  olishim iz  o ‘rinlidir. 
B unday  n arsalar to sh   dav rid a,  ayniqsa,  uning  poyoniga  yaqin  ko‘p   b o ‘lgan. 
H aykalcha  shaklida  x u d o la r  ham da  insonlar  to m o n id a n   ilohiylashtirib 
kelingan  hayvonlar  yasalgan.  M asalan,  o'tgan  o ta -b o b o lar  siym osi  toshdan 
yaratilganda,  o d a m la r  o ‘s h a   buyum da  m arhum ning  ruhi  hozir  ham  
yasham oqda,  u  bizni  tu rli  b alo -q a zo d a n   asraydi,  deb  ishonishgan  va  uning 
bilan  d oim o  suhbatlashib,  dardlashib,  m aslahatlashib  yurganiar.  H aykal- 
chalar,  ayniqsa,  ib o d a tx o n alard a  ko‘p  boMgan,  ayrim   hollarda  u la r  turli 
xudolarning  siym olariga  t o ‘lib  ketgan.  M adaniyat  rivojlangan  sari  xudolar 
so n i  ham   k o ‘paya  borgan.
Ayrim   paytlari  h ay k a lc h ala r,  masalan,  hayvonlar  yoki  qushlam ing 
shakllari  ov  yoki  b o sh q a   b iro r  am aliy  m aqsadda  h am   barpo  etilardi. 
S harqiy  Sibirda  n eo lit  d av rid a  toshdan  yasalgan  10—45  sm   kattalikdagi 
baliqlar  topildi.  B urungi  o d a m la r  bunday  buyum lar  yordam ida  boshqa  ba- 
liqlarni  chaqirib  ovlaganlar.
Keng  tarq alg an   ik k in c h i  buyum   turi  —  ibtidoiy  kulolchilik  buyum - 
laridir.  T asvirlar  kabi  b u n d a y   sopot  buyum lar h am  ju d a   k o ‘p  joylarda,  turli 
shakl  va  k atta  m iq d o rla rd a   topilgan.  Qadimgi  kulollar  xudo  va  ruhlar, 
erkak  va  ayollar,  h ayvon  va  qushlar  tim solini  asrlar  davom ida  yaratib 
kelganlar.  Pishiq  loydan  x u m d o n d a  kuydirib  tayyorlanganlaridan  ayrim lari 
hozirgacha  saqlangan,  xom   m aterialdan  yasalganlarining  aksariyati  yo'qolib 
ketgan.  K ulolchilik  b u y u m larig a  h ar  xil  rasm lar  va  naq sh lar  tushirilgan. 
M asalan,  neolit  d avridagi  naq sh lar  turlicha  boMgan:  bog‘ichli,  jom li, 
q alpoqli  (q o ‘ng ‘iroq  sh a k lid a ),  tasm ali  va  hokazo.  T irn ab   o'yilgan  naqshlar 
h am   uchraydi.
Q adim iy  n aq sh lar  b u g u n g i jurnalistikaga  oid  yana  b ir  xususiyatga  ega 
bo'lg an .  U lam i  tu sh irish d a  ibtidoiy  insonlar  bosm a  usuldan  foydalanishgan. 
D em ak,  naqsh  solishda  q o lip la r  ishlatishgan.  S h u n d an   o dam lar  ibtidoiy 
za m o n la rd a  h am   ad a d la sh ,  y a ’ni  tirajlash  —  biror  narsani  ko‘p   nusxalab 
ch iqarish  m ah o ra tin i  o ‘zlashtirgan!iklari  m a ’lum   b o ‘ladi.  C harxlab  o 'tk ir- 
iangan  chig‘an o q d a n   q o lip   sifatida  foydalanilgan.  B unday  naqshlar  «kordial 
m ahsulotlar*  deb  n o m la n ad i.
B uyum lam ing  u c h in c h i  toifasi  kromlex  va  m engirlar  b o ‘lib,  yerga 
tik k a  k o 'm ilgan  k atta  to s h la m i  anglatadi.  Y er  ustidagi  qism i  4 - 5   m etrdan 
15—20  m etrgacha  k attalik d ag i  to sh lar  ko ‘proq  aylana  shaklida joylashtirilib, 
qu yoshni  ilohiylaslitirish  bilan   bog‘liq  boMgan.  Ib odatxona  vazifasini

bajargan  bunday  joylarda  ibtidoiy  o d am lar  te z -te z   yig‘ilib,  om m aviy 
tadbirlar  o'tkazishgan. 
.
B uyuinlam ing  to ‘itin ch i  turi  —  idishlar.  Bularda  suv,  su t,  yo g ‘,  go'sht 
va  boshoqli  o ‘sim liklar  hosili  saqlangan.  Idishlar  yovvoyi  h ayvon  yoki 
qushiar  shaklida  tayyorlangan.  Q ad im iy   o d am lar  ishonishganki,  bunday 
buyum larga  yovuz ruhlar  yaqinlasha  olm aydi  va  oziq-ovqat  to z a   turadi.
Signalli  koramunikatsiya.  B u n d a y   bog'lanishlar u m u m iy   ta s n if  nuqtayi 
nazaridan  tovushli  va  yorug‘ü  tu rla rd a n   iborat.  Tovushli  sig n a lla r  ovoz, 
bong  urish,  q o ‘ng‘iroq  chalish  yoki  boshqa  buyum lar  tovushi  orqali  uza- 
tilgan.  Yorug‘li  signallar  esa  olov  yoqish,  tu tu n   chiqarish,  c h a n g   ko'tarish  
yordam ida  yuborilardi.  SignaUi  kom m unikatsiyalam ing  k o ’rin ish lari  k o ‘p. 
Qisqa  m uddat  ichida  va  tezkor  ravishda  yuborilishi  h am d a  qab u l  qilinishi 
ko‘p   k o ‘rinishga  ega  signalli  kom m unikatsiyalam i  farqlaydigan  xususiyatlar 
bo ‘lgan.  H arbiy  kom m unikatsiya  turlarin in g   ayrim larini  signalli  bogManish- 
lar tashkil  etadi.
Ommaviy  kom m unikatsiyalam i  siyosiylashtirishga  d astla b k i  urinishlar.
Ongli  inson  bor  joyda,  tabiiyki,  ijtim oiy  aloqalar  yuzaga  keladi.  K o m m u - 
nikatsiyalar  b o r joyda jam iyat  m avjud.  Jam iyat  b o r  ek an ,  k im d ir  kim nidir 
boshqarm oqchi,  kim ningdir  ustidan  rahbar  b o ‘lib,  huk m in i  o ‘tkazm oqchi 
bo ‘ladi.
0 ‘z -o ‘zidan  m a ’lumki,  m uayyan  b ir  odam   b o sh q alarn i  boshqarishi 
u chun  ulardan  jism onan  yoki  a q la n   ustunroq  turishi  yoki  ikkala  fazilatni 
o ‘zida  m ujassam   etgan  bo'lishi  darkor.  N afaqat  bugungi  k u n d a,  ibtidoiy 
jam iyatda  ham   jism oniy  kuch  b ila n   atrofdagilam i  o ‘ziga  buysundirish 
uzoqqa  borm agan.  Buning  u ch u n   k o 'p ro q   aqlni  ishlatish  kerak   b o ‘lgan. 
Aqlga  ish  bityurish  esa  m a’lum   b ir  m azm un,  shakl  va  koM am da  qabila- 
doshlarçra  alohida  ixtisoslashtirilgan  yoki  um um iy  tarzdagi  a x b o ro tn i  ishlab 
chiqib,  tarqatish  va  keraklicha  ta krorlashni  taqozo  etardi.  Ja m o a n i  bosh- 
qarish esa  —  siyosiy  masala.
Shundan  xulosa  chiqarish  m um kinki,  om m aviy  kom m unikatsiyalar 
paydo  b o ‘libdiki,  boshqarishga  qobiliyati  yetadigan  o d a m la r  ularni 
siyosiylashtirishga harakat  qilib  k elg an la r.1
O m m aviy  kom m unikatsiyalam i  siyosiylashtirish  b og'Ianish  jaray o n i- 
ning  barcha  b o ‘g‘inlarida  o ‘z  aksini  topishi  m um kin.  Ju m la d a n ,  om m aga 
rejalashtirilgan  axborotni  ishlab  chiqish,  unga  yaxshi  sh ak l  ta n lab ,  o ‘z 
vaqtida  va  kerakli  m iqdorda  za ru r  odam larga  yetkazish  va  h o k az o .  Bunday 
faoliyat  biz  ushbu-faslda  ko‘rib  ch iq q an   k o m m unikatsiyalam ing  barcha 
turlari  va  jabhalariga  tegishli.  M asalan,  d in iy   m arosim larni  ta sh k il  etish  va 
boshqarish,  mifologik  sujetlam i  ishlab  chiqish  yoki  sh a ro itg a  m oslashtirish, 
bayram   va  tadbirlar  o ‘tkazish,  m ajlislar,  v a ’zxonlik,  m u so b a q alar  uyush- 
tirish  —  bulam ing  barchasi  o m m av iy   kom m unikatsiyalam i  siyosiylash­
tirishga  ishlatilishi  m um kin  edi  va  o d atd a  shunday  boMgan  ham .
A xborotni  sîyosatga  b o ‘ysundirishning  yo ‘llari  va  usu llari  cheksiz 
darajada  ko‘p.  D em ak,  om m aviy  axbo ro tn i  siyosatdan  asrab   b o 'lm a s  ekan,

m asalani  bo sh q ach a  q o ‘yish  kerak.  U shbu  jarayonni  qaysi  usulda,  qay 
darajada,  q an d a y   m a ’noda,  qaysi  y o ‘sinda,  kim  o 'rtasida,  n im a  m aqsadda, 
q an d a y   sh a k ld a  amaJga  oshirsa  to ‘g ‘ri,  bezarar, ja m o lg a   foydaliroq  b o ‘ladi?
Q isqa  q ilib  aytsak,  o m m av iy   kom m unikatsiyalar  paydo  b o ‘!ganidan 
bo sh lab   u la rd a n   siyosiy  m aq sad lard a  foydalanish  am alga  oshirilib  kelingan. 
F a q a t  u   v aq td a  om m aviy  k o m m unikatsiyalar  va  ayniqsa,  siyosat  bugungi 
k u n d ag id an   a n c h a   farq  qilgan.
B obga  xulosa  sifatida  sh u n i  aytish  kerakki,  dastlabki  om m aviy 
k o m m u n ik atsiy alar  tarixi  —  b u   ibtidoiy  odam lar  to m o n id an   axborotga 
b o ‘lgan  eh tiy o j  va  ushbu  z a ru ra tn i  qondirish  uchun  qilingan  h arakatlar 
tarixidir.
N e m is  o lim i  Yulius  Lips  t a ’kidlaganidek,  eng  burungi  davrlardagi 
ix tiro c h ila rn in g   ism lari  bizgacha  yetib  kelmagan.  Biz  ilk  toshbolta,  birinchi 
savat,  sh a m o ld a n   him oya  qiladigan  dastlabki  devor  yoki  birinchi  ju n  
kiyim ning  m uallifi  kim ligini  b ilm aym iz.  O lim ning  fikricha,  shuni  ta ’kidlash 
jo iz k i,  u sh b u   ixtirolar  b ir  kishining  ijodi  b o ‘lm asdan,  uzoq  vaqtlar  davo- 
m id a  y ash ab   o ‘tgan  ko'p lab   av jo d lar  vakillarining  tajribasini  m ujassam lash 
natijasida  asta-sek in   k ash f etib,  m ukam m allashtirib  kelingan.
O m m a v iy   axborot  ishlab  chiqilishi  va  tarqatilishi  insonga  berilgan 
u lug‘  n e ’m a tla r  -   k o ‘rish,  eshitish  va  fikrlash  yordam ida  va  ushbu  n e ’m at- 
larni  rivojlantirish  natijasida  am alga  oshirilgan.
A yrim  
olim larning 
fikrichu, 
insoniyat 
tarixi 
faqat 
pragm atik 
konsepsiyaga  m uvofiq  rivojlanm oqda.  Agar  biz  ushbu  fikm i  qabul  qiladigan 
b o ‘lsak,  in so n iy at  jam iy atid a  b iro r  b ir   yangilik  faqat  ilhom   tufayli  yoki 
ta sodifan  ochilishi  m um kin  em asü g in i  ta n   olishim iz  kerak  boMadi.  Shu 
boisdan  p rag m a tik   konsepsiyaga  to 'la lig ic h a  qo ‘shi!ish  qiyin.  Lekin  shuni 
ham   ay tish   lozim ki,  kishilik jam iy a tid a g i  ko ‘p   ixtirolar,  kashfiyotiar  asosida 
hayotiy ta lab lar,  odam lam in g   ku n d alik   turm ushi,  am aliyot  yotadi.
A xborotga  b o ‘lgan  ehtiyoj  tu rli  yo‘Har  bilan:  tashkiliy,  texnikaviy, 
m av zu -g ‘oyaviy  va  hokazo  ta d b irla r  vositasida  hayotga  tatbiq  etilgan. 
Q aysidir  usul  o ‘ziga  o so n   yo ‘I  to p g a n ,  b a ’zi  birining  am alga  oshirilishi 
u zo q ro q   vaqt  talab  qilgan.  K o ‘p   h o llard a  u   yoki  bu  kashfiyotning  hayotga 
jo riy   e tiïish i  u n in g   kim gadir  kerakligi  va  m oliyalashtirilishi  m asalalari  bilan 
bevosita  b o g ‘liq  edi.  A xborot  ta rq a tish   im koniyatlari  iqtisodiy  shart- 
sh a ro itlarg a  bo rib   taqalganligi  bois  u la r  ushbu  jarayonning  rivojlanishiga 
yoki,  ak sin c h a ,  sekinlashishiga  sab ab ch i  b o ‘lgani  tabiiy.
J a m o a la r  m iqyosida  o m m aviy  kom m unikatsiyalarning  tarqalishi  esa 
ushbu  ja m o a la r  rahbarlari  ixtiyorida  b o'lib  kelgan.  M a ’lum ki,  h ar  bir 
ja m o a n in g   rah b ari  birinchi  galda  u n in g   m oddiy  zaxiralarini  va  m a ’naviy 
bosh q aru v n i  o ‘z   q o ‘liga  olishga  intiladi.  Eng  qadim   o ‘tm ish  h am   bundan 
m ustasno  em as.  H a tto ,  aytish  m u m k in k i,  bunday  usullar  bizgacha  o ‘sha 
v aq tlard an   yetib   kelgan,  u zoq  z a m o n la rd a n   boshlab  turli  toifadagi  rahbarlar 
shuni  an g lab   oldilarki,  ja m o an in g   bosh q a  a ’zolarini 
0
‘zlariga  qaram   qilib 
q o 'y ish   y o 'lid a   axborot  tarqatish  m asalalari  nihoyatda  m uhim   aham iyatga 
ega.  N a tija d a ,  ja m o a   rahbarlari  o ‘zlariga  qulay  mavzulardagi  om m aviy 
kom m unikatsiyalarga  y o ‘l  o ch ib ,  t o ‘g ‘ri  kelmaydiganlarini  berkitib  keldilar.

XuIIas,  eng  burungi  zam onlarda  h a m   o d a m la r  om m aviy  ax borot 
ishlab  chiqilishi  va  tarqatilishiga  bugungidek  yetarli  aham iyat  h am d a  b a h o  
bera  oiganlar.  B u  ish  qo ‘lidan  kelganlar  ixtiyorida  bo'lg an   h am da  u la m in g  
ehtiyojlari  va  m anfaatlariga  xizm at  qilgan.
Va  nihoyat,  yana  bir  fikr.  K o‘rganim izdek,  eng  qadim gi  davrlardagi 
om m aviy  kom m unikatsiyalar xronologik jih a td a n  ju d a   katta  vaqt  d avom ida 
rivojlangan.  S huning  uchun  bu ja ra y o n   h aq id a  gapirganda,  ayrim   h o llard a 
m a’lum   m uddatga  xato  qilgan b o 'lsak ,  kitobxonlarim izdan  u zr so'raym iz.

I q i m  
DUNYODA JURNALISTIKADAN
OLDINGI  OMMAVIY KOMMUNIKATSIYA 
KO‘RINISHLARI
I  bob.  Q A D IM G I  S H A R Q D A   P R O T O JU R N A L IS T IK A
t i r a y f f i ^ P r o t o f -   h,‘,tiShdHn   o ld i" i; P rot°ju™ alis,il(a»  so'zini  tu sh u n - 
urayiiK.  «Proto» 
b u   q adim iy,  oldingi,  dastlabki  degan  m a’nolam i
b a ip o  et.lgan.da,.  keyin  bu   m e h n a t  tu ri  bugungi  «jurnalistika»  noraini  oldi 
P rotojurnalKt,ka 
a y n a n   jurnalistika 
b o ‘lm asa-da 
u n t o  
« v d o  
y a ra td i'  J u r n a № '™ S   ibtidoiy  hakllari  b o Z a -
j t t z s p x t t  s c