‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet3/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36

S I S  ¿S£
b ir  necha  m ingyilliklam ]  q a m ra b   olam iz.  Shuning  u ch u n   albatia  o ‘sha 
paytdagi  om m aviy  k o m m u n ik atsiy a  turlari,  b o ^ ic h ia r i’  va  d l l a r i ^  
b ekam u  ko  st  aniq  k o 'rsa tib   b erish  an c h a qiyin. 
davrlanm
1-fast,  Yozma  kom iQ unikatsiyaiardan  oldingi  sh ak llar
muavakqiya[“ o‘tibgkdm
yoqdaOV°Z  ‘a’Sm  ge,"ar  °rqa“
| a „ k h l0 m h l i   k° m m u n ik alsiy“ Iar  h aqida  so‘Z  boshlashdan  oldin  boS‘-
o T O ^ r ^ i r i n   J
*
  hU,SU\ haqidK  8apirib  ° ‘taylil!'  Q adim iy  d u " y °d a
s=as»js.aasjsr«x5s

boshqa  b ir  m olni  yoki  qadim iy  pullarn i  q o ‘ygan.  B u n d a y   m u ’jizaviy 
ayirboshlash  «M ing  bir kecha* erta k ia rid a   ham   o ‘z  aksini  topgan.
Tovushli  kommunikatsiya.  T o vushli  aloqatarni  biz  aso san   u ch   turga 
b o ‘lishni  m a ’qulroq  deb  topdik:  anglab  bo'lm aydigan  gaplar,  tushunarli 
gap lar va  musiqaviy bog'tanishlar.
Shak-shubhasiz  aytish  m um kinki,  tushunarsiz  gaplar  b o sq ich i  o m - 
maviy  kom m unikatsiyalar  tarixida  e n g   uzoq  davr  davom   etg an .  E htim ol, 
om m aviy  bog‘lanishlarning  boshqa  barcha  shakllari  (m a tb u o t,  radio, 
televidenie  va  internet  davrlarini),  vaqt  jihatidan  birga  q o 's h ib   hisobla- 
ganda  h am ,  tushuaib  bo'lm aydigan  gapJar  bosqichining  c h o ra k   m uddatiga 
b aro b ar  kelmas.  Agar  biz  anglab  b o 'lm aydigan  gaplar  davri  m illion  yil 
o ldin  boshlangan  desak,  xato  qilm ag an   bo'lam iz.
H ali 
kim lardir  to m o n id an  
k a sh f  etilib, 
k o 'p cliilik k a 
m a ’lum  
b o ‘lm agan,  keng  iste’molga  kirm agan  noaniq  so‘zlam i  aslic h a  tiishunish 
qiyin  edi,  albatta.  Bunday  gaplar  d astlab  ibtidoiy o dam lar to m o n id a n   tabiat 
tovushlariga  taqlid  ko‘rinishida  vujudga  keltirilgan.  M asalan,  sh a m o l  yoki 
sinayotgan  daraxt  tovushi,  q u sh la r  va  yow oyi  hayv o n lam in g   b o ‘kirishi. 
K eyinchalik bularga  undovlar  ham   q o ‘shilgan.
T ushunarli  gaplar  davri  xroiiologiya  jihatidan  k am roq  v aq tn i  egalla- 
ganligiga  qaram asdan,  bog'lanishlar  sam arasi  oldingi  bosqichga  nisbatan 
a n c h a  baland  bo ‘lgan.  Aniq  n u tq   ongli  inson  bilan  birga  p ay d o   bo'lib, 
takom illasha  borgan,  ulam i  bir-birisiz ta s a w u r qilish  qiyin.
Q adim iy  Sharq  odam tarining  o ‘zaro  kom m unikatsiyalari  tarixida  aniq 
gaplar  davri  shunday  bir  yuqori  m adaniyatga  ega  b o lg a n k i,  b u   m av
2
uga 
bem alol  alohida  kitob  bag'ishlasa  arziydi.  M azkur  d arsligim iz  m aqsadi 
boshqacharoq  ekanligi  sababli  b u   hodisa  haqida  m uxtasar  fikr  bildirib 
o ‘tam iz,  xolos.
O 'rganadigan  obyektim iz  o g 'z a k i  so ‘zlar  ekanligidan  kelib  ch iq ib ,  eng 
a w a lo ,  qadim iy  Sharqda  yaratilgan  m ad an iy  boyliklam ing ju d a   k a tta   qismi 
izsiz  yo'qolib  ketganligini  qayd  qilishga  to ‘g ‘ri  keladi.  B izgacha  yetib 
kelgan  ayrim   nam unalar  rasm  yoki  yozuv  shaklida  o ‘z   ak sin i  topganligi 
u ch u n   ham   saqlanib qolgan.
Tasniflash  nuqtayi  n azarid an   ravshan  gapli  o m m av iy   k o m m u n i- 
katsiyalarni  sh e ’riy va  nasriy,  rasm iy  va  norasmiy,  ta n ta n a li  v a   oddiy,  diniy 
va  m aishiy  ham da  boshqa  turlarga  b o iis h   m um kin.  S h u iard an   ayrim larini 
sanab  o ‘taylik.  N asriy  aniq  gaplar  asosida  olib  borilgan  o m m a v iy   kom m u- 
nikatsiyalarga  qiroat  bilan  gapirish  (речитатив),  ifodali  o ‘q ish  (д екл а­
м ац и я),  tantan ali  nutq,  dialoglar,  ertaklar,  duolar,  afsonalar,  su h b a t,  bahs, 
kengash,  hikoyalar,  rivoyatlar,  buyruqlar,  e ’lonlar va  b oshqa  sh u   kabi  nu tq - 
lar  kiradi.  S he’riy  tu r  esa  m adhiya,  epigram m a,  masal,  o m m a v iy   ibodat, 
girya,  mif,  doston,  epos  va  b o sh q a lam i  o ‘z   ichiga  oladi.  Ovo'zli  nutqlar 
vositasida  o4kaziladigan  tadb irlard a  b ir  necha  yuzlab  va  m inglab  kishilar 
qatnashuvi qadim iy  Sharqda  od atiy   h o i  bo‘lgan.

O g ‘za k i  n u tq   qadim gi  o d am   u ch u n   shunchaki  b ir  n u tq   em asdi.  U 
ja m iy a t  va  ta b ia tn i  o ‘rganish  usuli,  falsafa,  adabiyot,  tarix,  siyosatshunoslik, 
e stetik a,  e tik a   o 'm in i  ham   bosgan.  Qobiliyatli  shoirlar  va  notiq lar  yuz 
m in g lab   s o ‘z   va baytlam i  yodlab  ay ta  olardilar.  K o‘p  h ollarda  qabila,  urug‘, 
h a tto   d a v la t  rahbarlari  h am   sh u n g a   qo d ir  edilar  va  b a ’zida  shu  tufayli 
s a rd o r  b o ‘lganlar.  Turkiy  xalq  vakillarining  notiqlik  m ahorati  haqidagi 
fikrlar  h a m   tarixiy  m anbalarda  te z - te z   uchrab turadi.
Q a d im g i  Sharqda  hozirgi  ju m alistik ag a  oid  yana  b ir  xususiyat  bor  edi. 
U n i  v aq ti-v aq ti  bilan  so‘zlan ad ig an   davriy  nutq  deb  nom lasak,  to ‘g ‘ri 
b o ‘ladi.  B un d ay   nutqlam ing  xususiyatlari  sh undan  iborat  ediki,  ular 
m a ’lu m   b ir   vaqtda  takrorlanib  tu rad ig an   m uddatli  yig'ilishlarda,  masalan, 
k u n n in g   belgilangan  vaqtida  o m m a g a   so ‘zlanar  va  k o ‘pchilikni  qiziqti- 
rad ig an   savollarga  javoblam i  aks  ettira r  edi.  D avriy  n utqlar  bugungi 
ju rn a listik   axborotga  o'xshab,  qisqalik,  aniqliq,  m uam m olilik,  ommaviylik, 
te zkorlik,  publitsistik  ta ’sirchanlik  va  boshqa  shu  kabi  sifatlarga  ega edi.
B
u it o
 
o g ‘zaki  nutqning  kishilik  tarixidagi  aham iyati  sh u   q ad a r  kuchli 
b o ‘lganki,  u   vujudga  kelganidan  hozirgacha  o dam lar  to m o n id an   yaxshi 
qab u l  q ilib   kelinm oqda.  H atto ,  y o z m a   nutq  paydo  b o'lganidan  keyin  ham  
o g 'z a k i  s o ‘z   unga  bem alol  raq o b atd o sh   bo ‘la  olgan,  radio  va  televidenie 
k a sh f etilg a n id a n   keyin  esa,  u m u m a n ,  o ‘zib  ketdi.
V a  n ih o y a t,  og‘zaki  ravshan  s o ‘z   haqida  yana  b ir  kuzatuv.  Zam onaviy 
Y ev ro p ad a  k o ‘plab  m utaxassislar  ju m a listik an i  ikkinchi  eng  qadim iy  kasb 
deb  a ta sh a d i,  shunday  sarlavhali  k ito b   ham   chiqqan.  S harqda  esa  a n ’analar 
b o sh q a ch a .  B izning  o ta-b o b o larim iz  barchaga  kerakli  haqqoniy  yangilik, 
yangi  s o ‘z,  zam onaviy  axborotni  o lib   kelgan  odam ni  oldin  ham   hurm atlab 
kelgan  va  h o zir  ham   shunday.  P ay g ‘am bar  degan  so‘z   aslida  yangilik 
x ab a rch isi  m a ’nosini  anglatadi.
M u siq a li  kommunik&tsiya.  E ng  a w a lo ,  shuni  aytish  kerakki,  qadim iy 
S harq  x alqlari  u chun  sh e ’r   bilan   ashula  o ‘rtasida  deyarli  farq  yo‘q  edi, 
c h u n k i  u la m in g   sh e ’riyati  o d a td a   q o 'sh iq   shaklida  aytilardi.  Eng  qizig'i 
sh u n d a k i,  ashulaning  paydo  b o ‘lishi  ham   davriylik  bilan  bog‘liq.  Bu 
d avriylikni  m arom ,  ritm   deb  atasak ,  to ‘g ‘ri  boMadi,  chu n k i  b unday  dav­
riylik  n afa q a t  vaqt,  balki  sh u  b ilan   birga  harakatlar  ketm a-ketligi  bilan  ham  
c h a m b a rc h a s  bog‘liq  edi.  Q  o ‘shiq  ham ,  boshqa  ixtirolar  kabi,  tabiatga 
o ‘x sh a tm a ,  raqsda  yow oyi  h ayvon,  parrandaga  taqlid  qilish,  qadim iy 
m e h n a t  q u ro lin i  yasash  (m asalan,  toshni  charxlash)  va  shu  kabi  ishlar 
bajarish  paytidagi  harakatlar  taqlidi,  ta k ro ri natijasida  kashf etilgan.
Q o ‘sIiiq  turlarining  ayrim larini  keltiraylik.  U lar  sirasiga  ov,  harbiy, 
d iniy,  m e h n a t  haqidagi,  sevgi,  to ‘y,  m otam ,  tantanali,  epik,  qahram onlik, 
m avsum iy,  m aishiy,  kasbiy,  b ir  ovozli,  ko‘p  ovozli  va boshqa  q o 'sh iq   turlari 
kiradi.  M a ’lum ki,  diniy  m atnlar,  m ifologiya  va  epos  eng  a w a lo   q o ‘shiq 
sifatida  yaratilgan.
T a ’sirc h a n   om m aviy  k om m unikatsiya  vositasi  b o ‘lgan  q o 'sh iq   xalq 
o 'rta s id a   kerakli  ijtim oiy  fik m i  shakllantirishda  m uhim   aham iyat  kasb

etgan.  Bekorga  qadim iy  Xitoy  im p erato rlari  m ilo d d an   aw algi  II  asrda 
Yuefu  deb  atalgan  musiqaviy  davlat  m uassasasi  (palatasi)ni  tuzm agan. 
U shbu  palata  xizm atchilariga  xalq  ashulalarini  yig'ish  va  ular  tahlili  orqali 
om m a  kayfiyatiiii  o ‘tganish  vazifaiari  yuklatilgan  edi.  Yuefu  kitobi  h o z ir 
ham   qadim iy  X itoy«adabiyotining  yorqin  n a m u n ala rid an   b in   hisoblanadi. 
Q o 'sh iq lar  aytishuv  ko'rinishidagi  bah slar  bugungj  sharqiy  xalqlam ing 
to'ylarida  h a m   keng u rf bo'lgan.
X ronologik jih a td a n   qadimiy  Sharq  ash u lalari  tarixi  shu  q adar  uzoqki, 
b iror  bir  o lim   uning  boshlanishi  m a n a  s h u   vaqtga  to 'g 'ri  keladi,  d eb  
aytolm aydj.  A sosan  o ‘sha  vaqtlarda  yozib  olinganliklari  tufayli  vaqti  a n iq - 
langan  q o 'sh iq la r  m iloddan  4—3  m ing  yillar  ilgari  M esopotam iyada  yuzaga 
kelgan.
M usiqa  asboblariga  kelganda,  u la r  q a to rid a   doira,  d o 'm b ira,  zang, 
n o g 'o ra,  kam ay-surnay,  ud,  chang,  q o ‘ng ‘iro q   va  boshqalarni  sanash  m u m - 
kin.  U lar  turli  xom ashyolardan  tayyorlangan.  M asalan,  shaqildoq  birinj 
(bronza),  y og'och,  loy,  pilla,  tem ir,  teri,  to sh ,  qovoq  kabi  m ateriaU ardan 
yasalgani  h aq id a  m a ’lumotlar mavjud.
Belgiii  komraunikatsiyalar.  B unday  kom m unikatsiyalam i  to ‘rt  xilga 
b o'lish  m um kin:  signalli,  buyumli,  b u y u rtm a   naqsh  va  bosm a.  Signalli 
kom m unikatsiya  haqida  kirish  bobida  g ap irg an   edik.  Endi  keyingi  tu rlarg a 
o'tam iz.
Buyumli 
kommunikatsiya. 
B uyum li 
kom m unikatsiya  deb, 
k eng 
o m m aning  b iro r  b ir  tanish  buyum   o rq ali  kerakli  axborotga  ega  b o ‘lishiga 
aytiladi.  B un d ay   buyum lam ing  k o 'rin ish la ri  cheksiz.  Biz  ulardan  faq at 
qadim iy  S harqda  ommaviy  k o m m unikatsiyalar  u chun  keng  ishlatilgan 
turlariga  q isqacha  tavsif beramiz.  B ular  —  aso  (podshohlik  belgisi),  m axsus 
bog‘langan  belbog1,  bilaguzuk,  yengdagi  b o g 'ic h ,  kamar,  bosh  kiyim i, 
m aijon,  shaxsiy  yoki  jamoaviy  m ulk  belgisi,  q im m atbaho  tosh  (n e frit)d a n  
yasalgan  buyum lar,  m unchoq,  tam g'a,  ta n g a,  gultoji,  tum or,  uzuk,  sh o d a , 
ukpar va  hokazo.
M asalan,  ukning  rangi,  uzunligi,  uchliligi,  dum i,  qanoti,  q ilin g an  
m aterialiga  qarab  qadim iy  odam lar  b ir  d u n y o   axborotga  ega  b o ‘lardilar. 
M a ’lum   b ir  k o ‘rinishda  yasalgan  m a ijo n ,  m u n c h o q   va  uzuklar  b a x t 
keltirishiga  kishilar  hozir  ham  ishonadilar.  H in d isto n d a  mavjud  b o 'lg a n  
eng  past  tab aq a  odam lari  («tegib  b o ‘lm aydigan»lar)  o ‘z  kiyim larida  m a x su s 
belgi  bilan  yurishlari  shart  edi.  K o‘p  jo y la rd a   ish  qurollari,  mollar,  quÜ ar  va 
hatto  xotinlarga  maxsus  belgi  bosilardi,  tu rk iy   xalqlar  va  m o 'g 'u llar  b u n d a y  
bosm alarga  keyinchalik  «tamg‘a»  n o m in i  berganlar.  Pul  vazifasini  e s a  
maxsus  chig‘anoqlar,  qim m atbaho  to sh lar,  tilla,  kum ush,  turli  h a y v o n - 
lam ing  tishlari,  guruch,  yong'oq,  te m ird a n   yasalgan  ish  qurollari,  a y rim  
terilar,  tuz,  m a tjo n la r bajarib  kelgan.
U zuk  bilan   bog'liq  bir  tarixiy  v o q ea  saqlangan.  Assuriya  p o d s h o h i 
Salm anassar  I  ning  o ‘g‘U  T u k u lti-N in ib   shaxsiy  m u h r  bosm a  u c h u n   o ‘z  
nom i  va  unvo n lari  o'yilgan  uzuk  y asattirad i.  V oqea  m iloddan  a w a lg i

tax m in an   1300-yilda  s o d ir  b o ‘lgan.  Ko‘p   vaqt  o ‘tib   bobüliklar  bilan  bo ‘lgan 
u rushda  uzuk  raq ib lar  q o ‘liga  tushib  qoladi  va  g 'o lib la r  uni  o ‘z  vatanlariga 
ta n ta n a   bilan  olib  ketishadi.  600  yildan  keyin  A ssuriyaning  yangj  podsliohi 
Sennaxerib  y an a  b o b illik la r bilan jang qiladi  va  g ‘alabaga  erishgach,  uzukni 
qaytarib  olib  k elark an ,  v oqeani  Assuriya  podshohlari*yilnom asiga  kiritishni 
buyuradi.
E ndi  o ‘Icham   jih a td a n   kattaroq  buyumlarga  o ‘tam iz.  Q adim iy  M isrda 
m iloddan  28  asr  o ld in   p o dshohlik  qilgan  Jo se r  eh ro m id a  katta  m ahorat 
bilan  barpo  etilg a n   25  m ingta  ganchli  idish  joylashtirilgan.  U shbu 
idishlarda  tu rli  xil  n a q s h la r  va  yozuvlar  bor.  M ilo d d an   aw a lg i  XIV   asrda 
yashagan  m a sh h u r  M isr  m alikasi  N efertitining eri  A m enxotep  IV b o ‘yi  uch 
m etrd an   o rtiq   yuzta  n a q s h in d o r  haykal  yasattirgan.  1987-yilda  Turkiyadagi 
K ash  shahri  yaqinida  q ad im   zam onlarda  c h o ‘k kan  kem adan  N efertitining 
shaxsiy  tillo  m u h ri  k o ‘tarildi.  N efertitining  q u m to sh d an   o ‘yib  yasalgan 
bosh  tasviri  esa  u c h   m in g   yildan  keyin  topilib,  bugungi  kunda  qadim iy 
d unyo  buyuk  e stetik asin in g   eng  m o ‘tabar  nam u n alarid an   biri  hisoblanadi. 
M ism i  boshqargan  m a lik a   X atshepsut  (m iloddan  aw a lg i  1540—1481 -yiliar) 
buyru g 'i  bilan  yirik  ibodatxonalardan  birida  200  ta d an   ortiq  haykal 
joylashtirilgan.
Ibodatxona  va  e h ro m la r  ham   o ‘z  m ahobatli  k o ‘rinishi  va  bezaklari 
bilan  keng  om m aga  m a ’lu m   bir axborot  berib  turishi  tabiiy.  Shuning  uchun 
q adim iy  Sharq  m a m la k atlarid a  bunday  yodgorliklar  hasham atli,  ulug'vor 
ta rz d a  qurilgan.  B alandligi  2 0 - 3 0   metrlik  ib odatxonalar  odatiy  hol  edi. 
X eops  piram idasini  h a m   eski  zam onlardagi  diniy,  hozirgi  m adaniy  kom - 
m unikatsiya  n a m u n asi  d e b   hisoblasa  bo‘ladi.  M a ’lumki,  uning  balandligi 
146,6  m etr.  M a zk u r  e h ro m n in g   bunyod  etilishiga  h a r  biri  2,5  tonnalik 
2,3  m in  d ona  to sh   ishlatilgan.  Ushbu  qurilishda  84  m ing  kishi  20-yil 
davom ida  band  b o ‘lgan.
Bosm a  belgilar.  Ju m alistik an in g   asosiy  xususiyatlaridan  biri  ko ‘p 
nusxalilik  ekanligiga  h e c h   kim da  shubha  yo ‘q.  Shu  nuqtayi  nazardan 
qadim iy  S harqda  keng  tarq alg an   eng  dastlabki  buyum lardan  biri  m uhrdir. 
X aldeya,  Assuriya,  B obil,  E ro n ,  Hindiston,  X itoy  va  boshqa joylarda  b u n ­
d ay   narsalar  ko ‘plab  topilgan.  Mutaxassislar  fikricha,  m ohirlik  bilan 
yasalgan  ilk m u h rla r  m ilo d d a n   aw algi  6*mingyillikda  p aydo  b o lg a n .  Aslida 
esa,  yog‘och  yoki  to s h d a n   tayyorlangan  shaxsiy  va  jam o av iy   m uhrsim on 
buy u m lar  b u n d an   o ld in   h a m   eng  qadimiy  o d am lar  to m o n id an   ishlatilgan 
desak,  xato  qilm agan  b o ‘Iamiz.
M a ’lum   b ir shakl  va  rasm n i  bosm a usulda  chiqarish  -  jum alistikaning 
fazilatlaridan  biri  hiso b lan ad i.  Q adim iy  Sharqda  bosm a  yo ‘l  bilan  nusxalar 
olish  h am   keng  u r f   b o ‘lgan.  Buning  u chun  qadim gi  o dam lar  turli 
k o ‘rinishdagi  im zo  o ‘yilg an   m u h r  (ф аксим иле),  uchburchak,  to'rtburchak, 
d u m a lo q   shakldagi,  t o ‘g ‘ri  va  aks  tasvirli  (oyna)  m uhrlar,  savdo  belgilari 
h am d a   tim sollardan  foydalanishgan. 
<
M asalan,  m alika  X atsh ep su t  topshirig'i  bilan  qurilgan  ibodatxonalar 
devorlarida  ilonning  u stid a   o ‘tirgan  lochin  tim soli  d o im o   uchrab  turadi.

M iloddan  aw a lg i  X IX —XV  asrlarda  g u llab -y ash n ag an   H indistondagi 
X astinapura  sh ah rid a  mis  qotishm adan  yaçalgan  b uyum lar  ko‘p  m iqdorda 
topilgan.  Q adim iy  G retsiyada  keng  tarqalgan  « H ayot  shajarasi»  («Д рево 
жизни»)  deb  nom tangan  tim sol  ham   S harqdan  olingan.
Q olip  y ordam ida  ko ‘p  nusxada  bosilib  tushirilgan  iz  m asalasiga 
qisqacha  to 'x ta b   o ‘taylik.  Q adim iy  M eso p o tam iy ad a  qolip  yordam ida 
keraklicha  nusxa  olish  keng tarqalgan  edi.  M ilo d d a n   aw a lg i  3  m ingyillikda 
sharqliklar  rolik  shaklidagi  qoliplarni  ishlatganlar.  Aylana  yoki  tekis 
qoliplardan  im zo  q o ‘yish,  naqsh  yoki  rasm   tu sh irish ,  xom   g‘ishtlarga  uy 
egasining  ismi  yoki  podshohning  nom ini  bostirish,  shaxsiy  yoki  jam oaviy 
tam g ‘alam i  bosish  m aqsadida  foydalaniîgan.  Y og‘o ch,  tosh,  ganch  yoki 
pishiq g'ishtlardan  yaratilgan  aylana  qoliplarning  dastasi  ham   bo'lgan.  U lar 
bugungi  kungacha  keng  ishlatilmoqda.  G e rb la r  h am   aynan  shu  tarzda 
yaratilgan.  A gar  biz  qolip  belgilaridagi  rasm lar  tasnifini  keltirm oqchi 
bo'lsak,  ular tax m in a n   yetti  guruhga  b o ‘linadi:  1)  im zo;  2)  hokimlik  belgisi 
(tam g‘a,  tim sol);  3)  xudolar  yoki  podshohlar  siym osi;  4)  ilohiylashtirilgan 
qush  va  hayvonlar  (arsloii,  fil,  h o ‘kiz,  sem urg*);  5)  o'sim liklar  (daraxt, 
uning  shohlari  va  barglari,  gullar);  6)  afsonaviy  qahram onlar;  7)  turli 
buyumlar.  M atolarga  bosm a  (trafaret)  naqsh  tu sh irish   ham   om m aviy  tus 
olgan  edi.
Qadim iy  S harqda  keng  tarqalgan  va  o m m a v iy   qurilish  u chun  m o ‘l- 
jallangan  yana  b ir  usul  —  tekis  yuzaga  ishlan g an   b o ‘rtm a  naqshlar  (b a - 
relef)dir.  Bo‘rtm a  naq sh lar  son  va  sifat  jih a td a n   buyum lar,  qoliplar  yoki 
rasm lardan  qolishm asdi.  Masalan,  M inoy  ta m a d d u n i  davriga  (m iloddan 
aw algi  3  mingyillikda)  barpo  etilgan  saroylar  d evorlarida  ulkan  va  chiroyli 
b o 'itm a   naqshlar  tushirilgan.  Xaldeya  va  A ssuriyaning  ko‘p  asrlik  buyuk 
tarixi  bizgaclia  asosan  hasham atli  koshonalar  d evorlarida  ishlangan  bo ‘rtm a 
naqsh  va  yozuvlar  orqali  yetib  kelgan.  Bu  h a q d a   biz  bobning  keyingi- 
fasllarida  to'xtalam iz.  Q adim iy  Xitoy  va  H in d isto n d a   ham   ushbu  a n ’an a 
keng  tarqalgan  edi.  E ronning T og‘i  B o'ston  va  N a q sh i  R ustam   deb  atalgan 
m avzelarida  tarixiy  va  estetik  jihatlari  bilan  ajralib  turuvchi  naqshlar 
mavjud.  U larning  aksariyati  k o 'p ro q   sh o h la r  va  o d d iy   xalq  hayoti  bilan 
bog‘liq  bo‘lib,  bayram lar,  davralar,  ovlar,  sa v d o -so tiq   va  hokazo  m a n - 
zaralam i  ifodalaydi.
Q adim iy  X aldeya  va  Assuriya  saroylari  d ev o rla rid a  bitilgan  b o 'itm a  
naqshlar  va  yozuvlar  m azm uni  ham da  shu  bilan   b o g 'liq   tarixiy  kitoblarni 
sinchiklab  o ‘rgangan  m utaxassislar  barcha  x alq larn i  hayratda  qoldiradigan 
xulosalarga  kelishgan.  X IX   asrda  ijod  qilgan  b u y u k   tarixchi  Z .A R agozinani 
olaylik.  O lim a  Rossiya  im peratori  akadem iyasining  haqiqiy a ’zosi,  Parijdagi 
«Sharqona  Ateney»  klubining  m uxbir  a ’zosi,  A ngliyadagi  «Osiyoni  o ‘rga- 
nish  jamiyati»,  «AQSH  sharqshunoslik  jam iyati»,  Parijdagi  «Etnologik 
jam iyat»  a ’zosi  b o ‘lgan.  1998-yilda  uning  X IX   asrd a   chiqargan  ikki  kitobi 
(«И стория  Халдеи»,  «И стория  А ссирии»)  q a y ta   nashr  etildi.  Birinchi 
kitobning  m uayyan  126—127,  129,  131,  132,  168,  194—195,  222  va  hokazo

betlarida  tu ro n lik la r  h aq id a  juda  qiziqarli  m a ’lu m o tlar  berilgan.  U lam i
q i s q a  
boMsa-da,  k eltirm aslikning  iloji  yo‘q. 

M uallif  y o zish ic h a,  sariq  irqli  odam lar  n ihoyatda  qadim iy  va  ko  p 
sonli  xalqlardir.  U la r   y e r sharining  asosiy qism ini ju d a   erta  egallab  oigan  va 
son  jih a td a n   y e r  yuzidagi  barcha  boshqa  xalqlarga  teng  to 'lg a n  
odam lar  h ad d an   ta s h q a ri  ko ‘p  qabila  va  elatlard an   iborathgi  sababli  ularni 
eronliklar  ta ’birid ag i  «turonliklar»  nom i  b ilan   atash  qulayroqdir.  Ko  p 
olim lar  ushbu  x a lq la m i  urol-oltoyliklar  deb  atashadi,  chunki  sa n q   irqhlar 
U rol  bilan  O lto y   togU ari  o ‘rtasidagi  juda  k atta  tekishklarda  yashab  kel-
8ail1aBayon  c h o 'z ilib   ketm asligi  u chun  asosiy  m aqsadga  o'taylik.  Z .A R a - 
gozina  va  b o sh q a   tarixchilam ing  fikrlaricha,  turonliklar  X aldeya  va 
Assuriyani,  S h u m e r  va  Akkadiyani  qadim   za m o n la rd a  egallaganlar  va  u sh ­
bu  m a m la k atlam in g   bu y u k   rivojiga  poydevor  yaratganlar.  T uronhklarm ng 
tili  m ahalliy  e la tla r  tiliga  o ‘xshamagan,  u   agglutiniv  turdagi  (m a  lumki, 
turkiy  til  ay n an   s h u   toifaga  kiradi)  til  b o ‘lgan.  M ahalliy  tillarda  tem ir 
buyum lar  h aq id a  b ir o r   b ir  so ‘z   yo‘q,  chunki  ushbu  hududlarda  tem irm ng 
0 ‘zi  b o ‘lm agan.  A m m o   turonliklar  azaldan  te m ir  buyum lardan  ko  p 
foydalanganlar  va  u sh b u   am aliyot  ham da tem irli  narsalar  haqidagi so  zlam i
keng  m uom alaga  kiritganlar.
Z A R a g o z in a n in g   fikricha,  shum erliklar,  akkadliklar  va  elam hklar
aslida  tu ro n lik   k o ‘c h m a n c h i  xalqlardir.  U la r  h e c h   b o ‘lm aganda  m üoddan
3 - 2  5  m ine  y illar  a w a l  (aslida  esa  b u n d an   h a m   ancha  oldin)  M eso- 
p o ta m iy a n in g   h o s ild o r   y e rla rim   b o sib   o lib ,  u s h b u   h u d u d d a   o ‘2:  d a rf a tm , 
yaratganlar,  k ey in ch a lik   esa,  XVI  asr  d av o n u d a  Bobil  va  /^ su riy an in g  
asosiv  raqibi  boM ganlar.  Injilga  h am   kirgan  *»elam»  so ‘zi  aslida  «turón» 
so‘zi  bo'Hb,  «tog‘li  to m o n » ,  «tog'li  m am lakat»  m a ’nosini  anglatadi  Aynan 
elam liklar  b irin c h i  boUib  ushbu  hududda  hash am atli  bm o  va  saroylar  qura 
boshlab,  u la rn in g  
devorlarida  m ahalliy  xalqlar  vakillanga  u m u ^ ¡ ¡  
o ‘xsham aydigan  o 'z   tasvirlari  va  kiyim larining  rasm lanm   bo  rtm a  naqsh 
shaklida  qold irg an lar.  Z .A R ag o zin a  S h u m e r-A k k a d   tam ad d u m   aslida
9  m ing  yil  o ld in   boshlangan,  deb  hisoblaydi.  Afsuski,  ushbu  voqealai 
haqida  aniq  x ro n o lo g ik   m uddatlar keltirish bu g u n  ju d a   m ushkul.
Tasviriy  kom m unikatsiya.  Tasviriy  kom m unikatsiyam   uch  xilga  hara- 
katlar  ranglar  va  rasm lar  asosida  am alga  oshirilgan  m uloqotga  bo  hshim iz 
m um kin  K o m m u n ik a tsiy a  jarayonida  yaqqol  ifodalashga  xizm at  qiladigan 
tasviriy  im k o n iy a tla rd a n   foydalanishning  asosiy  sabablan,  b in n ch id an ,  nutq 
va  vozuv  yaxshi  rivojlanganligi  b o ‘lsa,  ikkinchidan,  tasvir  od am   to m o m d an  
t e z 'v a   oson  q a b u l  qilinishidir.  Bugungi  k unda  m atbuot  yoki  radioga 
nisbatan  telev id en ieg a  qiziqish  kattaroqligi  ham   insom yatnm g  ay n an   shu
qobiliyati  bilan  izo h lan ad i. 
.  .
Qactfmiy  o d a m la r   diqqatini  rang  va  tasvirlarga  ko  ra  b in n c h i  o  rinda
harakatlar  o 'z ig a   ja lb   etgan.  Im o -is h o ra   orqali 
o ‘z a r o  
bog‘lanish  kishiük 
tarixidagi  en g   d astla b k i  kom m unikatsiya  vosltasi  b o ‘lsa  kerak.  Ishoralar til»

ibtidoiy  davrlarda  eng  tushunarli  til  b o 'lg an   va  bugungi  kunda  h a m   shunga 
m ajbur  (kerakli  tilni  biliïrçydigan  yoki  soqov)  o d am lar  to m o n id a n  
muvafifaqiyatli  ishlatiladi.  Bunday  tilga  o'rganm agan  kishilar  tu rli  h a ra - 
katlar  orqali  n aqadar  katta  hajm da  ax borot  uzatish  m um kinligini  ta s a w u r  
qilishlari  qiyin.  Hayocda  uchraydigan  aksariyat  narsa,  hodisa  va  kayfíyatlar 
haqida  ushbu  y o 'l  bilan  «gapinb»  b erish  h ech   qanday  m u a m m o   em as. 
Im o -ish o ralar  tili  shu  qadar  ta ’sirch an   b o ‘lishi  m um kinki,  ay rim   m u ta - 
xassislar ularni  hatto   «harakatlar  publitsistikasi»  deb  atashadi.
Shu  o ‘rinda  m uloqotning  m azk u r  usulidan  ko‘proq  foydalanuvchi 
kasb  egalari  bo'lm ish  aktyorlar  tarixan  qanday  paydo  boMganligi  h aqida 
savol  tug'iladi.  Q adim iy  o dam lar  tu rli  xudolar  va  ruhlar  borligiga  q attiq  
ishonardilar  va  ular  bilan  uchrashishni,  suhbatlashishni  xohlashardi. 
Tabiiyki,  buning  iloji.yo‘q   edi.  A ktyorlikning  vujudga  kelishi  u sh b u   b o ‘sh - 
liqni  toMdirishga  xizmat  qildi.  D astlabki  aktyorlar  kerak  b o ‘lgan  xudo,  ruh 
yoki  q ah ra m o n   niqobini  kiyib,  belgilangan  rolni  bajarardi.
Shunday  qilib,  insonlar  tabiat  va  ru h la r dunyosi  bilan  kerakli  m uloqot 
o ‘m atganlariga  ishonardilar.  Q adim iy  o d am lar  fikricha,  u la rn in g   xudolari 
ilohiylashtirilgan  raqslarga  ham  tu sh a r edilar.  A w algi  davrlardagi  H indiston 
va  X itoy  bunga  misol  bo‘la  oladi.  S hu  tariqa  qadim iy  S harq n in g   b archa 
hududlarida  kompleks  tarzdagi  sa h n ala r  —  iiiqobli  o 'y in la r,  ashulalar, 
pantom im a,  sirk,  q o ‘g‘irchoqbozlik,  musiqa,  raqslarni  o ‘zida  m ujassam  
etgan  k o ‘p   yo‘sinli  kom m unikatsiyalar  vujudga  kelgan.  K o‘c h m a   te atrla r 
sh a h arm a-sh a h ar  yurib,  turli  ijro  k o ‘rinishlarini  nam oyish  etardilar.  Sayyor 
bastakorlar  turli  xalqlarda  hozir  h am   uch rab  turadi.
K o‘p   tarixiy  m anbalar  q adim iy  M esopotam iya,  Bobil,  H indiston, 
X itoy  va  M arkaziy  Osiyo  m am lakatlarida  te a tr  sa n ’ati  va  dram atu rg iy a 
yuksak  d arajad a  rivojlanganligidan  d alo lat  beradi.  K o 'p   h o lla rd a  m inglab 
o d am lar  qatnashgan  bunday  tadbirlar  ayrim   paytlari  qishloqlararo  yurishlar 
shaklida  am alga  oshirilgan.  A ntik  te atrn i  milodiy  V—VI  asrlarga  kelib 
katoliklar  cherkovi  m an  etgan.
R ang  yordam idagi  kom m unikatsiya  ham   eng  eski  tu rla rd a n   hisob- 
lanadi.  A w alo ,  odam lar  turli  b u y u m la m i  va  hatto  o 'zla rin i  b o 'yaganliklari 
haqida  gapirib  o ‘tishim iz  kerak.  M asalan,  labga  suriladigan  qizil  b o ‘yoq  — 
pom ada  joylashtirilgan  suyakli  id ish ch a lar  hatto  paleolit  va  muzlxk  davr- 
lariga  tegishü  qazilm alarda  ko'p lab   topilgan.  G rim   surtish  u c h u n   o d am n in g  
q o ‘li  shaklida  yasalgan  asbobchalar  ham   mayjud  bo'lgan.  M utaxassislar 
o ‘sha  davrlardagi  17  turli bo'yoqni  ajratib  ko'rsatishadi.
Q adim iy  dunyoda  axborot  alm ashinuvining  buyum li  xat  d eg a n   ajoyib 
bir tu ri  a m ald a  bo'lgan.  Bunda  ipga  tu rli  shakl  va  rangdagi  n arsa lar  k etm a- 
ket  tizilardi.  B uyum lam ing  turi,  o ‘lc h am i,  soni,  rangi  va  qay  ta rtib d a   ipga 
joylashtirilganligi  turli  axborotlarni  yetkazish  usuli  sifatida  xizm at  qilardi. 
M asalan,  oq   rang  —  tinchlik,  q o ra   —  xavf,  qizil  —  ja n g   m a ’n olarini 
anglatardi.  S h u   bilan bir qatorda,  shodadagi  narsalar  rangi  kelgan  x a t  qaysi 
qabiladan,  kim dan,  qachon  va  n im a   m aqsadda  yozilganini  h a m   bildirgan.

B uyum li  xat  k o ‘rinishida  h a tto   adabiy  asarlar  (ju m lad a n .  sh e ’rlar) 
yaratilgan.  M azkur usul  k o ‘p ro q   q ad im iy  Xitoyda  ishlatilgan.
Q adim iy  finikiyaliklar,  grek  va  rimliklar  o ‘z  obro‘li  kiyim larini  b o ‘yash 
u c h u n   ishlatgan  qim m atbaho  to ‘q  qizil  (purpur)  bo'yoq  hosil  qilish  sirini 
asriar  davom ida  yashirib  kelishgan.  S hu  rangdagi  libos  kiygan  odam lam ing 
nufuzi  ah o ü   o ‘rtasida  keskin  ko'tarilardi,  shuning  uchun  ushbu  rangda 
b o ‘yalgan  m atolar  n a m   oddiy  ranglarga  nisbatan  o ‘n  barobar  qim m at 
turardi.  H atto,  zoti  ulug*  b o ‘lm agan  oddiy  odam larga  to ‘q   qizil  kiyimlarda 
yurishga  hokim iyat  va ja m o at  to m o n id a n   ruxsat  berilmasdi.
X alq  ko'tarilishi  p aytlarida  ranglardan  q o ‘zg‘o lo n c h ila m in g   bir- 
b irla rin i  te z   tanib  olishlari  u c h u n   h a m   foydalanilgan.  Siyovush  tarafdorlari 
q o ra  
kiyim da,  m u q a n n ac h ila r  o q   kiyimda  jang  qilganlar.  X itoyda 
m ilo d n in g   18—25-yillarida  y u z  b erg a n   qizilqoshliklar,  184—207-yillardagi 
sariq  ro ‘m olliklar q o ‘zg‘o lo n la ri  tarix d an   m a ’lum.
B evosita  rasm lar  y ordam idagi  kom m unikatsiyalarga  o ‘tam iz.  Ovoz, 
b u y u m   va  boshqa  n arsalar  kabi  tasvir  tushirish  ham   q adim iy  odam  
to m o n id a n   o ‘z   ichki  h o la tin i  yoki  qobiliyatini  boshqalarga  nam oyon  yetish 
m aq sad id a  am alga  oshirilgan.  B izgacha  yetib  kelgan  dastlabki  rasm lar 
ta x m in a n   30—35  m ing  yil  m u q a d d a m   ishlangan.  U lardan  b ir  qism i  sod- 
d aro q ,  ibtidoiy  uslubda  bajarilgan  b o ‘lsa,  boshqalari  katta  m a h o ra t  m eva- 
sidir,  k o 'p lari  shunchaki  ch izg ilar  va  nozik  ko'rinishlardan  iborat,  ayrim lari 
astoydil,  ko ‘p  rangli  shakllarda  bajarilgan.
Q adim iy  Sharqdagi  tasvirlar  asosan  uch  turda  bo'lib,  diniy,  dunyoviy 
va  kundalik  m aishiy  kom m unikatsiyalarni  am alga  oshirgan.  Q adim iy 
F in ik iy ad an   topilgan  silindr  shaklidagi  m uhrdac  quyosh  tim soli  -   Baal 
xudosi  o ‘z   ifodasini  topgan.  K o ‘p  q o ‘lli  Baalning  q o ‘llari  turli  tom onga 
taralayotgan  quyosh  nurlari  kabi  aks  ettirilgan.  Boshqa  bir  m u h rd a  xudoni 
k o 'ta rib   tu rgan  ikkita  arslon  tasvirlangan.
A ssuriya  podshohlarining  barchasi  o ‘z  g'alabalarini  asosiy  xudolari 
b o ‘lm ish   A shur  n om i  bilan  b o g ‘lar  va  h ar  doim   uni  ulug‘Iar  edilar. 
S h u n in g   u c h u n   ham isha  sh u   x udoning  rasmi  bilan  jangga  kirishardilar. 
A sh u m in g   tasviri  esa  turlicha:  k a m o n   ushlagan  holda,  k am on  ushlagan  va 
q a n o tli  k o ‘rinishda,  kam on  va  arslo n lar  bilan,  kam on  va  q an o tli  h o ‘kizlar 
b ila n   va  hokazo  h o latlarda  berilardi.  Xabarchi  vazifasini  bajaradigan 
q u sh n in g   rasm i  ham   topilgan.
B obilda  d u ch   kelingan  b o sm a  rasm larda,  jum ladan,  keyingi  asrlarda 
k eng  rivoj  topgan  va  Injilga 
kirgan  bir  sujet  bor. 
U n in g   nom i 
«G unohkorlik»,  ya’ni,  O d am   a to   b ila n   M om a  havoning  xudoga  itoatsizligi 
tasvirlanadi.  Silindrdan  b o sm a  usu ld a  tushirilgan  nusxada  daraxtning  ikki 
to m o n id a   erkak  bilan  ayol  k o ‘rsatilgan.  Ikkalasi  ham   daraxtdagi  olm alarga 
q o ‘l  uzatishm oqda.  A yolning  o rq a sid a   esa  inson  qulog'iga  behayo  gaplam i 
p ic h irlab   y o ‘ldan  o zdiradigan  ilo n   shaklidagi  shayton  tasviri.  M a ’lumki, 
u sh b u   m avzu  u   yoki  b u   ta rz d a  b u tu n   dunyo  xalqlari  adabiyotida  o ‘z   aksini 
to p g a n .  M a zk u r m u h r  B ritaniya  m uzeyida  saqlanm oqda.

Tasvirlardan  kom m unikatsiyalar  m aqsadi  va  usuli  sifatida  foydalanish 
asrlardan-asrlarga  o 'tib ,  rasm lam ing qiyofasi  o ’zgarishiga olib  keldi va  ular, 
birinchidan,  abstrakt,  rtfmziy  m a ’no,  ikkin ch id an ,  k o ‘p   nusxalik  to m o n  
rivojlana  bordi.  M asalan,  qadimiy  Sharqda  y u ld u z   tasviri  turli  ko ‘rinishda 
te z-tez  uchrab  turadi.  Oiimlar  buning  m a ’n o sin i  u zoq  vaqt  tu sh u n m ay  
kelganlar.  K eyinchaiik  aniqlandiki,  yulduz  m a iu m   b ir  xudoning  em as, 
balki  u m u m an   xudojo’yükning tim soli  ekan.
Ko‘p  nusxalilík.  M a’Iumki,  rasm li  y ozuv  piktografiya  deb  ataladi. 
A srlar  o 'tg an   sari  alohida  rasmlar  na  m ualliflam i,  n a   iste’m olchilam i 
qoniqtirm ay  qo'ydi.  N atijada,  ko‘p  rasm lilik  s a n ’a ti  rivojlandi.  Y a’ni,  biror 
voqea  Gang,  ov,  to ‘y)  bosqichlarí  (ibtidosi,  d a v o m   etishi,  intihosi)  b ir  q a to r 
rasm larda  aks  ettirilardi.  Zam onaviy tilda  b u n i  q ad im iy   m ultfilm   deb  atash 
m um kin.  B unday  rasm lar  Assuriya,  Bobil  va  M isrdagi  saroylarning  devor- 
larida  ko'plab  saqlangan.  Ammo  bizni  bu  h o d isa  boshqa  m a ’n oda  qiziq- 
tiradi:  rasm lar  ko'paygani  va  tezroq  chizilishi  k era k   b o ‘lgani  sayin  tasvirlar 
soddalashib,  yengilroq  chízm alar  k o'rinishiga  yaqinlashib  boravergan. 
N atijada,  piktografiya,  keyinchaiik  ieroglif yozuviga  aylangan.
Bunday  ja ra y o n lar  Sharq  tarixida  ju d a   q tz iq   kechgan  va  ular  haqida 
batafsil  m a ’Ium ot  keltirsa  bo ‘lardi.  Lekin  b o b   hajm í  chegaralangan. 
Shunday  bo ‘lsa-da,  yana  b ir  faktni  eslam aslikning  iloji  yolq.  Y a’ni,  ushbu 
o ‘rm da  bugungi jurnalistika  uchun  ham   m u a m m o   b o ‘lib  turgan  rostgo‘ylik 
haqida  gapirib  o ‘tm oqchim iz.  Q adim   z a m o n la rd a  h am   axborotning  to ‘g‘- 
riligiga  ko‘pchtlik  tom onidan  jiddiy  e ’tib o r  b erilg an .  Jam oatchilik  p ik to - 
grafik  tarzda  bitilgan  rasm lam ing  haqqoniyligini  nazorat  qilgan  va 
voqealam i  noxolis  tasviríagan  solnom achini  q a ttiq  jazolagan.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling