‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet4/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36
2-fasl.  Yozma  kom m unikatsiyaJar
Bobim iz  m avzusi  jihatidan  yozuvni  ikki  k a tta   guruhga  —  protoyozuv 
(aliíbodan  oldingi  yozuvlar)  va  alfavit  yozuviga  b o 'lib   o*rganganimiz 
m a'q u lro q   k o ’rinadi.  Protoyozuvga,  o ‘z   nav b atid a,  ieroglifcha  va  m ixxat 
yozuvlari  kiradi.  U shbu  yozuvlardan  Sharqda  o m m a v iy   kom m unikatsiyalar 
jarayonida q an d ay   foydaianilganligi  haqida  q isq a c h a   m a ’Ium ot  beraylik.
lerogliHar.  Q adim iy  Sharqda  ierogliflar  q a c h o n   paydo  bo‘lganligi 
haqidagi  axborotlar  turlicha  -   m iloddan  6—5  m in g   yildan  3  ming  yil 
oldingacha  b o lg a n   d av r  ko'rsatiladi.  Ayrim  m utaxassislar  aniqroq  m uddat 
sifatida  m iloddan  aw a lg i  4 ,5 -4   m ing  yillikni  keltiradilar.  0 ‘ylaymizki, 
keyingi fikrga  q o ‘shilsak,  xato qilm agan  b o ia m iz .
Ieroglifik  xat,  oldingi-faslda  aytganim izdek,  x atn in g   bir  turi  bo'lgan 
piktografik  yozuvning  takom illashuvi  natijasida  yuzaga  keldi.  Bunga  sabab 
yana  o ‘sha  —  o n g i  va  m adaniyati  yuksalgan  sa ri  insonning  ko’proq 
hajm dagi  kundalik  axborotga  ehtiyoj  sezishi  b o ‘Idi.  U sh b u   zarurat  yozuvlar 
asrdan-asrga  rivojlanishiga  olib  keldi.  Shu  bois  yozuv  kommunikats^yasi 
paydo  bo ‘lishini  mutaxassislar  haqli  ravishda  s o ‘z d a n   keyingi  ikkinchi 
axborot  inqilobi  deb  baholashadi.

lerogliflar  tu rli  m am lakatlarda  har  xil  y o ‘llar  bilan  paydo  b o ‘lgan. 
X itoy  va  H in d isto n d a   u la r  oilaviy,  qabilaviy,  siyosiy,  diniy  va  m aishiy 
tim sollar  q iyofasida  ixtiro  qilingan  bo'lsa,  M esopotam iya  va  M isrda 
k o ‘proq  xudolar,  tu rli  harakatlardagi  insonlar  va  buyum lam ing  rasm lan 
shaklida  yuzaga  kelgan.  lerogliflar  u zoq  a srla r  davom ida  asta-sekin 
soddalashib,  o ld in   m ixxatga,  undan  keyin  esa  alifboga  aylandi.  M asalan, 
m iloddan  a w a lg i  2 9 0 0 -y ü d a  «xum*  deyish  u c h u n   bevosita  shu  îdishnm g 
rasm i  chizilgan  b o i s a ,   25  asrdan  keyin  u   m ixxatda  «h  n   m*  shaklidagi
yozuvgacha yetib   keldi. 

t.
M utaxassislar  fikricha,  dastlab  yozuv  sa n ’a ti  dim y  arboblar,  aniqrog 
1

kohinlar  to m o n id a n   y ashirincha  axborot  alm ashuv  vositasi  sifatida  ixtiro 
etilgan.  Eslasak,  s o ‘z   h am   ilk  kashf qilinganda  jiddiy  sehr  hisoblanardi  va 
ibtidoiy  o d am lar  m u a y y an   b ir  narsa bilan  u n in g   n o m i  o ‘rtasida deyarli  farq 
k o'rm aganlar.  T u rli  tarix iy   m anbalarda  aks  ettirilganidek,  yozm a  so  z   esa 
ikki  karra  jo d u g a rlik   vositasi  sanaladigan  b o 'ld i: 
birinchidan, 
so ‘z  va 
ikkinchidan, 
y o z m a   shaklda  ekanligi  u ch u n .  X IX   asrlargacha  oddiy 
o d am lar  yozuv  se h rig a  m ahîiyo  b o 'lib   kelganlar  va  o ‘lib  ketgan  odam ning 
gapini  qanday  q ilib   bilding,  sen  u  bilan  gaplashm agansan-ku,  deya  savodli
kishilardan so ‘rag an lar. 
................... 
„   . 
. . .   .
Yozuv  sa n ’a tin in g   yuqori  kadrlanishi  natijasida  qadim iy  M isrda  uni
donolik  xudosi  T ô t  yaratgan,  deb  hisoblashgan,  b u   m iloddan  3  m ing  yil
a w a l  sodir  b o ‘lgan.  X itoydagi  ieroglif yozuvi  esa  o ‘zgacha  bo‘lib,  u   yerda
ieroglif bilan  til  o ‘rtasidagi  bog'lanish  sustligidan  h a r bir odam   u ni tu rh ch a
o'qishi  m um kin  ed i,  bu  esa,  o ‘z  navbatida,  a n c h a  noqulayliklar  keltinb
chiqarardi.  L ekin  a s ü d a ,  toshbaqa  kosasidagi  va  suyaklardagi  lerogliflar ohy
m artabali  o d a m la m in g   islii  deb  !\isoblanardi,  ch u n k i  yozuv  xudo  bilan
gaplashish ja ra y o n ig a  nisbat  berilardi.  Xett  xalqining  ierogliflari  esa  boshqa
ierogliflarga o ‘xsham asdi. 
...
M ix x at  yozuvi.  A n ’anaviy  tasniflash  b o ‘yicha  mixxat  yozuvi  îeroglit 
bilan  alifbo  yozuvlari  o ‘rtasidagi  bir  pog'ona  sifatida  baholanadi.  Shunday 
bo‘lsa-da,  m ilo d d an   3  m ing yil a w a l  kashf etilgan  bu  yozuv usuliga  kam ida
2  5  m ing  yil a m a l  qilingan.  Alifbo  ixtiro  etilganidan  keyin  ham   mixxat  yana 
niing  yilga  yaqin  iste’m olda boMadi.  Shunday qilib,  m iloddan  aw algi XIV 
IV  asrlarda  q ad im iy   S harqda  bir  vaqtning  o 'z id a   ham   ieroglif,  ham   mixxat
va  ham  alifbodan  foydalanilgan.
M ixxat  n a m la n g a n   ioy  taxtachalarga  qam ish  qalam   yordam ida  yozi- 
lardi  Q am ish  q a la m n in g   nom i  «stilos»  b o ‘lib,  stil  so‘zi  shundan  olingan. 
A ncha  m urakkab  b o ‘lgan  mixxat  yozuvi  bugungi  kundagi  alifbo  yozuvm , 
o ‘rganishdan  k o ‘ra  k o ‘p ro q   vaqtni  talab  qilgan.  M esopotam iya  va  Bobilda 
keng  tarqalgan  v a  rivojlangan  bu  yozuv  ushbu  hududda  dunyoda  eng 
birinchi  buyuk  ta m a d d u n n i  yuzaga  keltirdi.  Bunga  bevosita  mixxat  sabab-
chi  bo‘ldi,  deyish  m u m kin. 
,  - ,
Bu  ulkan  m a d an iy at  4 - 5   m ing  yillar  davom ida  tuproq  qa n d a   jim  
yotgan  edi.  X IX   asrd a  boshlangan  arxeologik  qazilm alar  qisqa  vaqt  ichida

m a ’rifatli  d u n y o n i  esankiratib  q o 'y a d ig a n   natijalarga  olib  ketdi.  Q adim iy 
shaharlarning  q o ‘rg'onlaridan  mixxat  yozuvli  yuzlab va  m inglab  taxtaclialar 
topildi.  Ayrim  joylarda  esa  to ‘p ro q -lo y d a n   bunyod  etilgan  ulkan  saroylar 
ochildi.  U larning  xonalaridan  esa  tu rli  m a tn la r  bitilgan  pishiq  va  xom  
g‘isht  shaklidagi  o‘sha  son-sanoqsiz  ta x ta c h a la r  chiqdi.  B inobarin,  b in o la r, 
devorlar,  haykallar,  m arm ar  va  g ra n it  toshlar  k o ‘p d a n -k o ‘p  tarixiy 
yozuvlarga  to 'lib   ketgan  edi.  U shbu  yozuvlar  tilini  topish  o so n   kechm adi, 
am m o   G 'a rb   olim lari  astoydil  m e h n a t  qilib,  nihoyat,  m uvaffaqiyatga 
erishdilar.  M azkur  yozuvlaming  asosiy  qism i  m iloddan  a w a lg i  XXV— 
XV  asriarga  tegishli b o ‘lib  chiqdi.
M asalan,  S hum er  podshohi  G ilgam esh  haqidagi  doston  a w a l  o g'zaki 
shaklda  taxm inan  4  ming  yil  o ld in   yaratilgan  va  bugungi  k u n d a  qadim iy 
adabiyotining  benazir  asari  hisoblanadi.  S hum er,  akkad,  hu rrit  va  xett 
tillarida  bitilgan  bu  doston  m atni  n afa q at  tarixiy  va  badiiy,  sh u   bilan   birga 
publitsistik  aham iyatga  ham   ega.  M an b an in g   asl  nusxasi,  «N u h   to ‘foni* 
bobining  17—18-qatorlarida  «m irob*  s o ‘zi  ishlatilgan.  U n d a n   tashqari, 
dostonda  xudo  Anu  noniidan  yerga  N in u rta   ismli  elchi  kelib,  y aqinda  N uh 
to 'fo n i  so d ir  bo ‘lishi  haqida  odam larni  ogohlantiradi.
T arixchilar  fikricha,  Bobil  ta x tach alarin in g   aksariyati  hali  h a m   qazib 
olinm agan,  topilganlari  esa  toMaligicha  o ‘rganiIm agan.  Ishonam izki,  ushbu 
yo‘nalishda  Sharq  tarixining  n o m a ’lum ligicha  qolib  kelayotgan  u lu g ‘vor 
sahifalari, ju m lad a n ,  qadim iy kom m unikatsiyalarga  oid qiziqarli  m a ’lu m o t- 
lar ochitishi  hali  oldinda.
Ju m a h stik a  bilan  bevosita  b o g ‘Uq  y an a  b ir  gap.  M esopotam iyaning 
pastki  qism ini  tashkil  etadigan  X aldeyada  m iloddan  3—2  m ing  yil  a w a l 
tashqari-ichkarisi  yaxshi  bezatilgan  k o 'p la b   m uhtasham   saroylar  qurilgan. 
Ayrim  paytlari  bezash  san’ati  q u y m a  nusxa  oüsh  m ahorati  bilan  b og'liq 
edi.  Y a’ni,  mixxat  m atn  oyna  shak lid a  k atta  toshtaxtalarda  o ‘yilardi-da, 
keyin  ularga  eritilgan  birinji  quyish  y o ‘li  bilan   nusxa  o lin ish d an   hosil 
bo'lgan  tax tachalar  bilan  xonalarning  pollari  bezatiiar  edi.  S h u   tarzda 
to'shalgan  pollar ancha  k o ‘rkam  va  d idli  chiqardi.  Binoga  kirgan  o d am   esa 
buyuk voqealar  bitilgan  tarix  zarvaraqlari  uzra  yurgandek bo'lardi.
Vaqt  va jo y  yetmayotganligi  sababli  kom m unikatsiyalarga  tegishli  faqat 
ikkita  fikrga  to ‘xtalib  o ‘taylik.  G a p n i  adadlilikdan  boshlaym tz.  A m erikalik 
professor  Edvard  Keraning  aytishicha,  tu p roqdan  m illionlab  g ‘ishtli 
hujjatlarni  olib  o ‘rganish  hali  istiqbolda.  Bu,  albatta,  ko ‘p  nusxalilik 
dalolati.  C h unki  qadim iy  bobilliklar  o ‘z   yozuvlarini  bir—ikki  va  k o ‘proq 
nusxalarda  am alga  oshirganlar.  Q ad im iy   S h u m er  davlatining  asosiy  sh a- 
harlaridan  b o ‘lgan  K ippurda  arxeologlar  100  ta   katta  idish  topishdi.  Bu 
idishlarda  b ir  xil  mixxat  yozuvida  bitilgan  132  qato rd an   iborat  m atn 
berilgan.  U shbu  yozuvda  Lugal—Zaggisi  p o dshohi  shim oldan  ku ch li  arm iya 
bilan  kelib,  m ahalliy  yerlam i  egallab  olganligi  haqida  bayon qilinadi.
Ikkinchi  faktni  xalqaro  jurn alistik ag a  tegishli  desa  h a m   boUadi. 
M iloddan  aw a lg i  VI  asr  oxiri  V  a s r  boshida  E ronda  p o dshohlik  qilgan

D o ro   I  Q ah ram o n   shahri  yaqinidagi  Behistun  qoyasida  haybatli  lavhani 
n aq sh   etish g a  buyurgan.  414  q a to rd a n   iborat  m atn  152  m e tr  balandlikda 
b esh  u stu n d a   berilgan.  Y ozuvning  h a r  b ir  xat  boshi  «D oro  sh o h   gapir- 
m okda...»,  «M en  -   D oroyovush  sh o h   gapirm oqdam an,  m en  sh o h   b o ‘1- 
g a n im d a n   s o ‘ng  k o ‘p   ishlar  am alga  oshirildi...*,  degan  iboralardan 
b o sh la n ad i.  M a tn   tagida  D o ro   I  ning  juda  katta  b o 'rtm a   naqshi  o'yilgan. 
R a sm d a   asirga  olingan  to ‘q q iz   n afa r  podshoh  va  u ru g '-aym oqlarnm g 
b o sh liq lari  qoMlari  b o g 'lan g an   h o ld a  D oro  I  oldiga  shaylanganlar.  Tuzilishi 
n u q ta i  nazarid an   yozuv  u c h   q ism d a n   -   kirish,  asosiy  qism   va  xulosadan 
iborat.  M a tn   va  rasm da  m ilo d d an   aw algi  5 2 2-519-yillardagi  voqealar
tasvirlagan. 
.
K o ‘rinib  turibdiki,  m a zk u r  yozuv  ko‘p   jih a tla n   bilan   reportajga 
o ‘x shaydi  M atn   y o n m a -y o n   u c h   tilda  -   qadim iy  fors,  elam   va  bobil 
tilla rida  tayyorlangan.  Q ad im iy   fors  tili  esa,  ba’zi  farazlar  b o ‘yicha,  o ‘sha 
z a m o n la rd a   ayrim   paytlari  xalq aro   til  vazifasini  bajargan  va  alifboli 
a ra m e y a   tilin i  qism an  o 'z ig a   q am ra b   oigan.  Birinchi  xalqaro  til  sifatida 
b o b il  tiü   ishlatilgan.  D alillarga  asoslanib,  biz  Behistun  yozuvini  dunyodagi 
en g   q ad im iy   xalqaro  p ro to re p o rtajlard an  biri  sifatida  tasniflasa  bo  ladi,  deb 
hisoblaym iz.  Shuni  ham   t a ’k idlash joizki,  uch  tildagi  b u n d ay   m atnlar  Eron
to g ‘larid a  ko‘p   uchraydi.
M esopotam iyadsi  to p ilg an   tangachalardagi  yozuvlar  X IX   asrda  F ran- 
siy a d a  c h o p   etilganida  ja m i  k atta  besh  jild  kitobni  tashkil  etdi:  ikki judi
q a d i m i y   m a t n l a r ,  ik k i j il d i  
—  rasm lar  va bír jildi  —  sharhlar.
Alifboli  yozuv.  Alifboli  yozuv  fm ikiyaliklar  to m o n id an   kashf etilganligi 
h aqidagi  fikr  fanda  qabul  qilingan.  Ayrim  m a’lum otlarga  k o ‘ra  ular 
q ism a n   sem itlardan  hisoblanadi.  H aqiqatdan  ham ,  u lam ing  alifbosi  dunyo 
b o 'y ic h a   tarqalib,  ko‘p  zam onaviy  alifbolar  u chun  asos  bo  lib  xizmat 
q ilg an .  A m m o  tarixda  birin ch i  alifboni  fmikiyaliklar  ixtiro  qildi,  degan  gap 
u n c h a lik   to ‘g*ri  em as.  C h u n k i  u lard an   oldin  bunday  natijalarga  boshqa 
e la tla r  h a m   erishgan.  F a q a t  m a ’lum   sabablarga  ko‘ra  u lam in g   kashfiyotlari
k en g   yoyilm agan. 
. . .   « 
,  t, 
-
A lifboning  paydo  b o ‘lishi,  eng  aw alo ,  unga  ehtiyoj  k atta  bo  lganligi
b ila n   izolilanadi.  Ieroglif  yoki  m ixxatlarda  yozish  ju d a   noqulay  va  ko‘p 
v a q tn i  ta lab   q ilar  edi.  B u n d ay   yozuvlarda  belgilar  so n i  h ad d an   tashqari 
k o ‘pligi  sababli  ularning  h am m asin i  tez  va  to ‘g ‘ri  yodlash  h am d a  íshlatish 
o so n   em asdi.  B undan  ta sh q ari,  s o ‘zlar  ko‘paygan  sari  aw a lg i  usulUirda 
to v u sh   va  b o ‘g‘inlarn i  a n iq   talaffuz  qilish  qiyinlashdi.  Shu  sababli 
m a d a n iy a ti  rivojlangan  xalq  va  elatlar  vakiUari  to m o n id a n   yangi  yozuv 
tu rla rin in g  tin m asd an   izlanilishi  o d atiy   holga  aylandi.
Y axshi  natijalardan  biriga  K rit  orolida  yashaydiganlar  enshdi.  1900- 
y ild a   o 'tk az ilg a n   qazilm alar  ja ra y o n id a   ingliz  arxeologi  A-Evans  oroldagi 
sa ro y la rd a n   birida  ikki  x ü   ierogU f  va  ikki  xil  uzunchoq,  chiziqh  (ли ­
н е й н о е )  yozuvlam i  topdi.  C h iziq li  yozuvlar  pishiq  g‘ishtlarda  m iloddan 
a w a lg i  X V II I- X IV   asrlarda  tushirilgan  ekan.  U lardan  birinchisi  bug'm li

yozuvda  arxaik  axey shevasida  bitilgani  aniqlandi.  Ik k in ch i  chiziqli  yozuvni 
hali  o ‘qishga  muvaffaq  b o ‘linmagan.  Alifboli  y ozuv  ko‘rinishiga  biroz 
o'xshaydigan  krit  yozuvi  keyinchalik  n o m a’lum   sh a ro itd a  iste’m oldan 
chîqib  ketdi.  Krit  yozuvi  bilan  b ir  qatorda  q ad im iy   ugariya,  paleoarabiya 
alifbolari  ham  b o ‘lgan.  Paleoarabiya  yozuvi,  o ‘z  navbatida,  tamudiy, 
sofaten,  lixyanit va  qadim gi janubiy arabiy  alifbolar asosida  shakllangan.
Finikiya  alifbosiga  asoslangan  yozuv  m iloddan  a w a lg i  XV asrda  barpo 
etilib,  taxm inan  ikki  m ing  yil  qo ‘lIanilgan.  M a zk u r  aliibo  qadim iy 
xanaanlîk  bo ‘g ‘inli-rasm li  yozuvdan  kelib  c h iq q an ,  degan  taxm inlar  bor. 
Q adim iy  xanaanlik  yozuvga  likialik,  lidiyalik  va  karetlik  alifbolar  ham  
asoslangan,  am m o  u la r  rivojlanm asdan  y o ‘q o lib   ketdi.  U shbu  alifbolar 
ichida  eng  qulayi  finikiyalik  bo ‘lgani  u ch u n   u   k eng  yoyildi,  yillar  o ‘tib 
undan  sug‘d,  uyg‘u r   va  m o ‘g ‘ul  alifbolari,  keyinchalik  esa  turkiy alifbo  ham 
tashkil  topdi.
Ayrim  farazlarga  qaraganda,  fm ikiyaliklar  gikkoslarga  tegishli  elat 
b o ‘lgan.  M a’lumki,  gikkoslar  asli  m iloddan  a w a lg i  1700-yilda  M isrni 
egallab  oigan  M arkaziy  Osiyolik  qabilalar  edi.  B irinchi  m arta  alifboli, 
ya’ni,  harfli  yozuvdan  Finikiyaning  Biblos  shah rida  m iloddan  15  asr 
m uqaddam   foydalanilgan.
Tarixiy  m anbalarda  (jum ladan,  H ero d o t  asarlarid a)  fmikiyaliklar juda 
ustam on  o dam lar  sifatida  t a ’riflanadi.  U lar  M isr,  E llada,  Q adm   va  boshqa 
hudud  ham da  shaharlarga  o'zlari  bilan  birga  q a to r  fan  va  san’at  turlarini 
olib  kelganlar.  A m m o  o ‘sha  vaqtlarda  m azkur  e la t  vakillariga  u  q adar 
yuqori  adabiy  yoki  estetik  did  xos  em asdi.  U la r  k o ‘p roq  savdo-sotiq  bilan 
shug'ullanadigan  tadbirkorlar  edi.  Ieroglif  va  m ixxat  yozuvlari  savdo 
operatsiyalari  u chun  u n ch a  qulay  b o ‘lm aganligi  ularni  harfli  alifboni 
yaratishga  d a ’vat  etdi.
F inikiyaliklardan  ko ‘zga  ko‘rinarl\  yirik  tarix iy   solnom a,  ilmiy  yoki 
falsafly  tadqiqotlar,  hatto   she’riy  asarlar  qolm agan.  Bu  elatning  asosiy 
m aqsadi  —  boylik  o ttirish  va  tin ch-osoyishta  yaxshi  hayot  kechirish 
b o ‘lgan.  Finikiyaliklar  boshqa  xalqlar  bilan  n izoga  borishm as  va  jang 
qilm as  edilar.  H atto ,  u lam tn g   doim iy  arm iyasi  h a m   y o ‘q   edi.  Biror  kuchli 
podshoh  o ‘z  askarlari  bilan  flnikiyaliklarga  tegishli  sh a h a r  va  qishloqlarni 
bostb  olish  harakatini  boshlasa,  u la r  soliq  va  so v g 'a-salo m la r  berib  qutulib 
qolardilar.
T arixchilam ing  kuzatuvlariga  k o ‘ra,  bu  eng  o so n   va  arzon  yo‘llardan 
biri  ekan.  Oliy darajadagi  h unarm and  va  savdogarlar  b o ‘lgan  ham da  asosan 
darom adli  sohalam i  egallagan  fm ikiyaliklar  m o d d iy   jih a td a n   o ‘zlarini  te z 
o rad a  yana  tiklab  olardilar.
Alifbo,  uning  asosida  paydo  b o ‘lgan  yozuv  kom m unikatsiya  jarayon- 
larining  ancha jadallashuviga  sabab  bo'ldi.  Ayrim  m am lakatlarda  tezlik  bilan 
yozishga qaratilgan  maxsus  usullar  ham  jo riy  etijdi.  M asalan,  qadimiy Misrda 
bunday yozuv  «ieratika*  nom ini oigan.  M iloddan a w a lg i  V II  asrda esa tezlik 
jihatdan  ieratikadan  ham   o ‘tadigan  dem otika  (xalq  yozuvi)  qo‘llanila

boshlandi.  M isr  Iskandar  Z ulqam ayn  to m o n id an   zabt  etilganidan  keyin 
ushbu  Jiu d u d d a  g rék   yozuvi  tarqala  boshladi.  M iloddan  aw algi  III  asrda 
M isida  grek  alifbosi  asosida  yaratilgan  koptlar  (m isrük  xristianlar)  alifbosi 
jo n y   etildi.  H a r  bir  keyingi  alifbo  oldiiigisidan  ko‘ra  foydalanishga  qulayroq 
va  tezroq  yozishga  m oslashgan  edi.  N atijada,  ijtim oiy  kom m unikatsiyalar 
asta-sekin  osonlashib,  m uloqot  jarayoniga  b o ra-b o ra  keng  om m a  jalb  etila
boshladi. 
.  . 
. . . .
T ad q iq o tch ilar  u c h u n   H indistondagi  X arappa  tam addunining  (m ilo a - 
d an  aw a lg i  X X V -X V III  asrlar)  tili  va  yozuvi  eng  m urakkab  m asalalardan 
biri  bo ‘lib  ch iq d i.  Y aqinda  o 'sh a   davrlarda  tuzilgan  rasm   ham da  m atn lar 
kom pyuter  y o rd a m id a   tekshirilganda,  ushbu  yozuv  arab  yozuvi  usulida, 
ya’ni,  o ‘n gdan  c h a p g a   to m o n   bitilgani  aniqlandi.
M ilo d d an   a w a lg i  X X -X I I  asrlarda  H indistondagi  m ahalliy  qabilalar 
forslik  o riy o n la r  to m o n id a n   zabt  etildi.  O riyonlar  o ‘zlari  bilan  ushbu 
yerlarga  yuqori  m a d an iy a tn i  olib  kelib,  qab ilalam i  birlashtirdilar,  yo  llar  va 
binolar  q urdilar.  O m m aviy  kom m unikatsiya  turlari  ham   taraqqiy  etdi. 
N atijada  m ilo d d a n   oldingi  X V -X II  asrlarda  H indistonda  vedalar  adabiyoti 
gurkiiab  rivojlandi.  V edalar  -   hindlaming  sanskrit  tilida  yozilgan  eng  dast- 
labki diniy adabiyotining  mashhur  nam unasi  hisoblanadi.  Ular to 'rt  qism dan  -  
Rigveda,  Yadjurveda,  Samaveda va Atxarvaveda bo'lim laridan iborat.
V edalar  -   jam o av iy   ijod  b o iib ,  uning  biror  bir  m uallifi  alohida 
ko‘rsatilm agan.  S h u n in g   u ch u n   m azknr  sh e ’rlarn i  bem alol  xalq  asari  deb 
hisoblash  o 'rin lid ir.  S hubhasiz  aytish  m um kinki,  vedalar  qadim iy  hindis- 
tonliklar  u c h u n   diniy,  falsafiy?, jam oaviy,  tarixiy,  estetik,  axloqiy va  hokazo 
sohalardagi  faol  ijtim oiy  kom m unikatsiyalarning  h am   hosilasi,  ham   yangi 
yuksalishlar v ositasi b o ‘lib  xizm at  qilgan.
Sanskrit  tilid a n   foydalanganlar  ijod jaray o n id a  kxaroshtxi,  kushon  xati, 
gupta  nagari,  d ev an ag ari va  boshqa  b ir q a to r  yozuv turlarini  ishlatganlar.
M ilo d d an   a w a lg i  V III—V II  asrlarda  H indistonda  ch a p d a n -o ‘ngga 
y o ‘naltirilgan  b o ‘g ‘inli  braxm a  yozuvi  kashf  qilindi.  U ning  asosida  «brax- 
man»  deb  n o m la n g a n   ilohiy  nasriy  risolalar  bitildi.  U shbu  m atnlar  ko‘proq 
jam oaga  ta n iq li  s h e ’rlar,  m iflar  va  rivoyatlardan  iborat  edi.  M iloddan 
aw a lg i  X II—IV   asrla rd a  shakllangan  ikki  buyuk  asar  -   «M ahobhorat*  va 
«Ram ayana*  q a d im iy   H indistonda  om m aviy  kom m unikatsiyalar  yaxshi
rivojlanganligining  ishonchli dalilidir.
M ilo d d an   a w a lg i  IV—II  asrlarda  bu   m am lakatda  M ouriylar  sulolasi 
h u k m roniik  qilgan.  S hu  davrdan  ko ‘pgina  d abdabali  m e'm oriy  yodgorliklar 
saqlanib  qolgan.  M o u riy lar saroy  devorlari va  ustunlarida,  tog‘  va  qoyalarda 
ancliagina  yo zu v lar  b itib  qoldirganlar,  sh u lard an   birida  m iloddan  aw a lg i 
269—2 3 2 -yillarda  yashagan  podshoh  A shoka  M ouriy  b ir  vaqtlari  boshqa 
yerlarni  z o ‘ravonlik  bilan   egallab  olgani  u c h u n   afsus  bildirgan  va  qolgan 
um rini  4 x arm a  q o n u n la ri  asosida  o'tkazishga  va’da  bergan.  M ouriylar 
haqidagi  m a ’lu m o tla m i  C handragupta  p odshohi  huzurida  boMgan  G retsiya 
elcliisi  M egasfen  h a m   tasdiqlaydi.

M iloddan  oldingi  ikkinchi  —  milodiy  birinchi  a s rla rd a   sanskrit  tilida 
H indiston  hududidagi  dastlabki  huquqiy  hujjatlardan  b in   -   M anu  q o nun- 
lari  e ’lon  qilindi.  Q o n u n   2650  baytdan  (shlokdan)  va  X II-b o b d a n   iborat 
edi.  M ilodiy  IV—V asrlarda  hind  m um toz  shoiri  K alidasa  «X abarchi  bulut* 
deb  uom langan  doston  yaratdi.
Q adim iy  X itoy  tarixida  saqlangan  ham da  «B ahor  va  kuz*  deb  nom - 
langan  yirik  solnom alardan  b in   m iloddan  aw algi  V III—V  asrlarda  yozilgan. 
U ning  uslubi  bugungi  yangilikJar jurnalistikasini  eslatadi,  ch u n k i  m ualliflar 
voqealam i ju d a   qisqa,  aniq,  his-tuyg‘usiz  va  sharhsiz  b ay o n   qilishgan.  Asar 
ierogliflar  yordam ida  plankalarda,  ya’ni,  ensiz  u zun  b a m b u k   taxtachalarda 
bitilgan.  Hissiyotli  xitoy  xalqi  vakillarini  b unday  u slu b   qoniqtirm asdi, 
albatta.  Ammo  ular  q adim iy  kitoblarni  juda  e ’zozlash lari  bois  asl  nusxa 
m atniga  aralasholm asdilar.  N atijada,  keyinchaUk  sh a rh la r  adabiyoti  paydo 
b o ‘lib,  keng  avj  oldi.  N afaqat  «Bahor  va  kuz»ga,  balki  bosh q a  solnom a- 
larga  ham   bag'ishlab  sharhlar  yozildi.  Shunday  qilib,  q adim iy  Xitoyda 
axborotlar  protojunialistikasini  ham da  sharhlar  p rotojum alistikasini  esla- 
tuvchi  ikkita  ijod  tu ri  vujudga keldi.
Solnom alar  xitoy  tili,  adabiyoti  va  om m aviy  kom m unikatsiyalam i 
yangi  pog‘onaga  ko'tardi.  Eng  a w a lo ,  yangi,  yozm a  kitob  uslubi  asos  topdi. 
Bu,  albatta,  kom m unikatsiyalar  tarixida  jiddiy  o'zg arish larg a  olib  keldi, 
ch u n k i  tushunish  u c h u n   og'zaki  nutqqa  nisbatan  k o ‘p ro q   m ehnat  talab 
qiluvchi  yozm a  m atn  kitobxonlam ing  tasaw urlarini  rivojlantirishga  xizmat 
qildi.  Tarixiy  xronikalar  bilan  birga  ular  haqidagi  fikrlar,  kuzatuvlar, 
qisqasi,  tarixnavislik  fani  h am   yuzaga  keldi.  X itoy  H e ro d o ti  deb  nom   oigan 
Sim  Syanning  m iloddan  aw algi  birinchi  asrda  tayyorlangan  «Tarixiy 
yozuvlar»  kitobi  bugungi  kunda  h am   bu  m am lakatning  o ‘tm ishi  haqidagi 
eng  nodir  m anbalardan  hisoblanadi.  Xullas,  a n iq   tizim li  ierogliflar 
alifbosiga  asoslangan  va  yozm a  m anbalarda  o ‘z  aksini  to p g a n   xitoy  yozuvi 
m iloddan  aw algi X II—X  asrlarda  yaratilib,  asta-sekin jo r iy   b o ‘la  bordi.
Xitoy  va  M isrda  og'zaki  va  yozm a  m a n b ala m i  o ‘rganadigan  yangi 
fan-filologiya  paydo  b o ‘ldi.  Filologlar  faohyati  ikkita  k atta  yutuqqa  olib 
keldi:  birinchidan,  shu  y o ‘sinda  qadim iy  m atnlarni  t o ‘g ‘ri  tushunish  va 
talqin  qilish  o ‘rgatildi;  

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling