‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet7/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   36
birinchidan, 
uning  m anfaatlariga  xizm at  qiluvchi  k u ch   b o ‘lsa, 
ikkinchidan,
  unga  q arshi 
eng  k atta  xavf  hisoblanardi.  Shu  sababli  qad im   zam onlardagi  hukm dorlar, 
eng  aw aJo,  harbiyJar  bilan  to ‘g ‘ri  m u n o sa b at  o ‘rnatishga  harakat  qilganlar. 
Bu  esa,  albatta,  harbiy  kom m unikatsiyani  kerakii  y o lg a   q o 'yishni  ta lab  
qilardi.  Shu  m a ’noda  harbiy  boshliqlar  bilan   o ‘tkaziladigan  h ar  yilgi  m ajlis 
axborot  tarqatish  nuqtayi  nazaridan  e n g   m u h im   tadbirlardan  sanalardi. 
M iloddan  aw a lg i  430—355-yillarda  yashagan  grek  tarixchisi  K senofont, 
boshqa  ham kasblari  kabi,  qadimgi  E ron  podshohlari  o ‘z  harbiy  k uchlari 
u chun  o ‘tkazgan  shunday tadbirlar  h a m d a   k o ‘rik  paytida  ulam ing  quroli  va 
jism oniy  tayyorgarligini  tekshirgani  h aq id a  yozgan.  U ning  eslashicha, 
podshohlar  h ar  bir  elat  yoki  viloyatdan  kelgan  otliqlar,  o ‘q ch ilar  va 
sopqonchilarning  soni  ham da  harbiy  yetukligini  nazorat  qilib  borganlar.
M iloddan  aw algi  1504-1450-yillarda  yashagan  M isr  fir’avni  T u tm o s 
III  ham   o ‘zi  o'rnatgan  harbiy  kom m unikatsiya  haqida  devorda  maxsus  yozuv 
o ‘yib  bitishni  buyurgan.  Ushbu  m a tn d a  «biz  harbiy  dozor  qo'yib  chiqdik*, 
«barcha  q o ‘shinlar ogohlantirildi»,  «lashkarlarga  podshoh  buyrug‘i  yetkazildi* 
kabi jum lalar bor.
R .R ahm onaliyevning  yuqorida  q ayd  etilgan  «Turklar  im periyasi* 
kitobida  harbiy  bog‘lanishlar  k o ‘p  boMgani  haqida  so ‘z  yuritiladi.  Bu 
turklar  qadim   zam onlarda  ko‘c h m a n c h i  xalq  boMgani  va  ko ‘p   v aq tlarin i 
yurish  h am d a  janglarda  o 'tkazganlari  bilan  izolilanadi.  O lim ning  y o z i- 
shicha,  turklarda  hatto  «qo'shinlar*  va  «xalq«  degan  so ‘zlar  sin o n im  
sifatida  tushunilgan.  Masalan,  m ilo d d an   a w a lg i  IV   asrda  tu rk lar  24  u ru g ‘- 
dan  iborat  kuchli  davlat  tuzganlar  va  u n d a   b u tu n   xalq  arm iya  p rin sip id a 
birlashtirilgan.  Iskandar  Z ulqam ayn  X o ra z m n i  zabt  etgan  paytlarga  oid 
qazilm alar  natijasida  o ‘sha  d avrlarda  b u   yerlarda  harbiy  d em o k ratiy a 
mavjud  bo'lganligi  isbotlangan.
Im p erato rlar  harbiy  jih a td a n   o ‘z   tinch lig in i  ta ’m inlagandan  keyin 
m a ’m uriy  kom m unikatsiyalar  m aqsadida  q o n u n la r  chiqarishni  va  ta rg ‘ibot 
qilishjii  ikkinchi  o 'ringa  qo‘yganlar.  B a rc h a   bilim don  im peratorlar  q o n u n - 
lam ing  rivojlangan  tizimiga  asoslanib  ish  olib  borishgan.
P a d im iy   Sharq  bilan  shug‘u lla n u v ch i  m utaxassislar  orasida  X a m m u - 
rapi  q o n u n la rin i  tilga  olmagani  b o ‘lm asa  kerak.  C hunki  ushbu  hujjat  h a r 
to m o n lam a  shunday e ’tiborga  m unosibdir. 
Birinchidan,
  X am m urapi  q o n u n i

0 ‘zidan  oidingi  ishlab  chiqilg an   qonunlarga  asoslangan  holda  yozilib, 
m ilo d d an   aw a lg i  ta x m in a n   1760-yillarda  qora  bazalt  ustunga  bitilgan! 
Ikkinchidan
,  u  Bobil  sh a h rin in g   m arkazida,  ham m a  taniydigan  E-Saggil 
ibodatxonasida  jo ylashtirilgan. 
Uchinchidan,
  kodeksdan  tosh  yoki  pishiq 
g ‘ishtlarda  nusxalar  k o 'ch irilib ,  Bobil  m am lakatining  viloyatlariga  yubo- 
rilgan. 
To ‘rtinchldan,
  A Q S H   professori  Edvard  K era  fikricha,  Bobil  huquqi 
m a sh h u r  Rim   h u q u q id a n   ikki  m ing  yil  oldin  paydo  b o lg a n   va  u ndan 
deyarli  qolishm aydi.  K eran in g   t a ’kidlashicha,  qadim   zam onlarda  q o n u n lar 
m uayyan  b ir  gapga  t o ‘n   kiydira  oladigan  je n tlm e n la r  to m o n id a n   o'ylab 
to pilm agan,  u la r  ko ‘p ro q   h a q iq iy   hayotni  aks  ettirgan.  X am m urapi  kodeksi 
kirish,  2 8 2-m odda  va  x u lo sa d an   iborat  edi.  Kirish  qism ida  m uallif  m en 
m am lak atd a  haq iq atn i  o ‘m a td im   va  odam lar  ahvolini  yaxshiladim ,  deya 
m am n u n iy at  izhor  qiladi.
N em is  olim i  G u g o   V in k ler  «Bobil  va  Assuriya  tarixi»  kitobida  yozi- 
shicha,  M uso  payg'am bar,  Z a rd u sh t  va  Solon  kabi  buyuk  qo n u n   chiqaruv- 
c h ila r qatoriga  X am m u ra p in i  h a m   kiritish  kerak.
A m m o  bizgacha  yetib  kelgan  xronologiya  jih a tid a n   birinchi  yozm a 
q o n u n la r,  balki,  S h u m er  h u d u d id a g i  U r  davlatining  p odshohi  U r-N am m u  
dav rid a  yaratilganligi  va  bu  m ilo d d an   aw algi  XXI  asrda  so d ir  bo'Iganligi 
tax m in   qilinadi.
T urkiyaning  B o‘g ‘a z k o ‘l  sh a h rid a n   m iloddan  aw a lg i  2-m ingyillikda 
p o d sh o h   T elepinu  o 'm a tg a n   q o n u n la r  majmuasi  topildi.  K era  ushbu  t o ‘p- 
la m n i  dunyodagi  birin ch i  kon stitu tsiy a  deb  hisoblasa  b o la d i,  degan  fikm i 
bildiradi.  T elepinu  konstitutsiyasi  xalq  va  zodagonlar  huquqlarini  belgiiab 
bergan  h am da  p o d sh o h n in g   ch ek siz  hokim iyatini  b iroz  kam aytirgan.  Assu- 
riyada  m iloddan  aw a lg i  X V Ï  va  X III  asrlar ora!ig‘ida  tayyorlangan  q o n u n ­
la r to 'p la m i  ham   bizgacha  yetib   kelgan.  M iloddan aw a lg i  7 3 2 -7 2 6 -y iilard a 
h u k m ronlik  qilgan  M isr  fir’avni  Bokxoris  erkin  m isrliklarni  qullikka 
sotish n i  m an  etuvchi  q o n u n   c h iq arg an i  bilan  m ashhur  b o ig a n .
H indistondagi  « M a n u   q o n u n la ri» d a  fuqarolam ing  shaxsiy  va  ijtimoiy 
h ay o tid an   tashqari,  dav latn i  b o sh q a rish   va sudlov  tartibi  h aqida  m aslahatlar 
bor.  X itoyda  im perato rlarn in g   m ilo d d an   aw algi  I X - X   asrlarda  chiqarilgan 
buyruqlari  bam buk  ta x ta c h a la rid a   yozilgan.  Atoqli  K onfusiy  ta ’kidlashicha, 
aq lli  rah b a r  davlatni  q o n u n la r  yordam ida,  jum ladan,  bizningcha,  huquqiy 
ax b o ro tn i  to ‘g‘ri  tarqatish  y o ‘li  bilan   boshqaradi.
M arkaziy  va  joylardagi  m a ’m uriyatlarning  o 'z a ro   axborot  orqali 
b o g ‘lanishlarini  o ‘sha  d a v rla rd a n   bizgacha  yetib  kelgan  xatlardan  ko'rsa 
b o ‘ladi.  Bobil  po d sh o h lari  viloyatlardagi  xizm atchilarga  te z -te z   xatlar 
y o ‘Uab,  u  yoki  bu  h o llard a  n im a   qilish  kerakligini  tu sh u n tirib   turganlar. 
N ineviyada  topilgan  A ssuriya 
podshohlari  arxivida  saqlanib  qolgan 
yozuvlardan  b u nday  x atlar  alm ash u v i  o ‘ta jadallik  bilan  am alga  oshirilgani 
m a ’lu m   bo'ldi.
Buyuk  X itoy  devori  n a fa q a t  chegarani  belgilovchi,  balki  shu  bilan  bir 
q a to rd a   ko‘ch m an ch i  x a lq lam in g   chetdan  bostirib  kelayotgani  haqida

m a’lum ot  yetkazib  turishga  xizmat  qiluvchi  in sh o o t  cdi.  QorovuUac  m axsus 
m inoralarda  yashab,  kerak  bo'lgan  paytJari  o lo v   yoqish  orqali  hududm a— 
hudud  izchillik  bilan  m arkaziy  hokim iyatga  te z k o r  m a ’fumot  yuborib 
turganlar.  E ronda  csa  viloyat  rahbarlarining  m a ’m u riy   faoliyati  va  h ara - 
katlari  ularga  bevosita  bo'ysunm aydigan  q o ’m o n d o n la r  orqali  nazorat 
qilingan.  Agar  ular  viloyat  rahbarining  qilgan  ishini  n o to ‘g ‘ri  deb  topishsa, 
bu  haqda  podshohga  yozm a  m a’lum otnom a  ta q d im   etishlari  shait  edi. 
H arbiylardan  tashqari  podshoh  tom onidan  ta yinlangan  maxsus  xizm at- 
chilar  ham   viloyatlam i  kezib,  joylardagi  ah v o ln i  o ‘rganib,  ko‘fganlari 
haqida podshohni  yozm a  ravishda  xabardor  qilardilar.
Q adim iy  S harqda  om m aviy  kom m unikatsiyalarni  ta ’minlaydigan 
y o'llar  va  p ochta  xizm atiga  ham   jiddiy  e ’tib o r  berilgan.  Yo‘llar  qurish 
odam zodning  eng  q adim iy  ixtirolaridan  hisoblanadi,  chunki  faqat  y o'llar 
orqali  turli  qabila  va  elatlar bir-birlari  bilan  m o d d iy   va  m a ’naviy  boyliklar, 
axborot  alm ashishlari  m um kin  edi.  Ayrim  tarix ch ilar  fikricha,  qadim  
zam onlarda  aynan  buyuk  yo'llar  ochilib,  od am larg a  xizm at  qilishi  kishilik 
jam iyatining  rivojlanish  darajasini  belgilab  bergan.
Bunm gi  kom m unikatsiyalarning  tarkibiy  q ism i  bo'lm ish  y o'llar  va 
pochta  xizmati  haqida  gapirganda,  Erondagi  m a sh h u r  «podshohlar  y o lin i»  
eslash  o‘rinlidir.  D o ro   I  davrida,  m iloddan  a w a lg i V   asrda  nihoyatda  puxta 
uylab  qurilgan  2800  km   uzunlikdagi  bu  yo‘l  ustiga  to sh   yotqizilgan.  U ning 
butun davom ida  harbiy  q o ‘riqchi!ar va  karvonsaroylar joylashtiriJgan,  daryo 
va  jarlar  ustida  ko 'p rik lar  qurilgan.  O tda  90   k u n d a   bosib  o'tish  m um kin 
bo'lgan  bu  yo‘ldan  savdogariar va  harbiylar  h a m   foydalangan.
Antik  tarixchi  H erodot  qadim iy  E rondagi  p o ch ta  xizmati  haqida 
zavqlanib  gapiradi.  U n in g   yozishicha,  ero n lik lar  y o 'lla rd a  tayyor  o tla m i 
saqlaganlarki,  u la m i  alm ashtirib,  xatlarni  kerakli  m anzilga  tez  yetkazish 
m um kin  edi.  N a  qor,  na  yom g'ir,  na ja ziram a  issiq  va  na  qorong'u  tunlar
—  hech  bir  narsa te zk o r  aloqa  bog'lashga  halal  bcrolm asdi.  D engiz  yo'llari 
esa  ko‘p   davlatlarda  iloji  boricha  sir saqlanardi.
K erak  b o 'lib   qolgan  paytlari  im peratorlar  xalq  m aslahatlari  yoki  xalq 
vaktllarining  m ajlislarini  yig'ardilar  yoxud  ziyofatlar  berardilar.  Bu  haqda 
Assuriya  podshohi  Asarxaddon,  butun  m a m lak atim d an   podshohlar  va 
xalqni  jam lab,  sh a h arlar  va  qabilalar  b o 'y ich a  o ‘tirg ‘izib,  xuisand  qilgan- 
m an,  deb  yozgan.  A yrim   hollarda  o ‘ta   m as’uliy atli  m asalalar  xalq  m asla- 
hatiga  chiqarishdan  o ld in   to r doirada  yaxshi  ish lan ib   pishltilgan.
Xalqaro  kelishuv  va  shartnom alar  h am   m a ’m uriy  axborot  sirasiga 
kiradi.  Bunday  hujjatlar  ixtiyoriy  yoki  m ajburiy  ravishda  im zolangan. 
M iloddan  aw a lg i  X V   asrda  Bobil  podshohi  Q o ra   indosli  va  Assuriya 
podshohi  A shurbelnishishu  o 'rtasida  d o 'sto n a   a h d n o m a   im zolangan.  X IV  
asrda  M isr  fir’avni  R am zes  II  xettlar  bilan  q ab u l  qilgan  «abadiy  tinchlik* 
haqidagi  hujjat  k atta  kum ush  laganga  o 'y ib   bitilgan.  K o 'p   paytlarda 
tinchlik  shartnom alari  qabul  qilinishi  bilan  birga  qudachilikka  kirishish 
ham   odat  bo'ldi.  Bu  o 'z a ro   m ustahkam   d o 'stlik  o 'm a tis h n in g   eng  ishonchli

y o lla rid an   biri  b o 'lg a n lig id a n   «qudachilik  -   m ing  yilchilik*  degan  do n o
gap  ham   kelib c h iq d i. 
.
M a’naviyat  so h asid ag i  om m aviy  kom m unikatsiyalar  m asalasiga  o  ta r 
ekanm iz,  birin ch i  o 'r in d a ,  albatta,  diniy  axborot  h aqida  gapirishim iz 
m a’qul  bo'lad i.  Y u q o rid a   aytib  o'tganim izdek,  im peratorlar,  eng  a w a lo , 
diniy  to m o n d a n   tin c h   b o 'lish n i  ¡stardilar.  S huning  u ch u n   ular  ko‘pchilik 
e ’tíqod  q o ‘ygan  d in n i  qab u l  qilardilar  yoki  sh u n d a y   d in n i  davlat  dinl  deb 
e ’lon  qilardilar.  E ro n d a   D oro  I  hukm ronligi  davrida  (m iloddan  aw a lg i 
522-4 8 6 -y illar)  X o x o m ash in la r  sulolasining  rasm iy  d in i  zardushtiylik  edi. 
M iloddan  a w a lg i  2 5 0 -y ild a  H indistondagi  A shoka,  247-yilda  S hri-L anka 
im peratori  Tissa  buddaviylikni  o ‘z   hududlarida  rasm iy  d in   deb  qabul 
etganlar.
M afkura  va  m a ’n aviyat  kuchiiii  yaxshi  bilgan  im peratorlar  o  z  saroy- 
larida  keng  o m in a   ta n iy d ig a n   shoirlar,  yozuvchilar,  olim lar,  sa n ’atkorlar, 
rassom lam i  yig*ib,  u larg a  yordam   berib  turardilar.  U shbu  a n ’ana  qadim gi 
zam onlardan  m a ’lum .  X itoyda  bunday  hom iylar  o ‘rtasida  knyazlar  ham  
bor  edi.  M asalan,  k n y a z   X uaynyan  she’riyat,  falsafa  h am da  m usiqa  shay- 
dosi  b o ‘lib,  b ir  n e c h a   m ing  faylasuf  va  sa n ’atk o rn i  boqib,  o ‘z  huzurida 
saqlagan.  Z a m o n d o sh la ri  fikricha,  Lyan  knyazning  uyida  falsafiy  m usho- 
hodalar  u c h u n   e n g   q ulay  iqlim  yaratilgan  edi,  u   yerda  she’rxonlik 
m usobaqalari  h am   o ‘tk a zib   turilardi.  G ‘olibga  shoyi  m ato  sovg‘a  qilinardi, 
yutqazganga  esa  ja z o   q ad a h i  tutilardi.  P odshohlam ing  saroylarida  maxsus 
she’riyat  va  b o sh q a  ad a b iy  ja n rlar  ham   shakllangan.
M a’naviy  t a ’sirn in g   sam arali  yo'IIaridan  b iri  —  xalq  og  zaki  ijodi 
asarlarini  qayta  ishlash  edi.  Bunga  do ir  m a ’lu m o tlar  X itoy  haqida  k o 'p ro q  
saqlangan.  Y u q o rid a  aytganim izdek,  bu  m am lakatda  m iloddan  aw algi 
II  asrda  hu k u m at  id o rasi  sifatida  tashkil  etilgan  «M usiqa  palata*si  tarkibida 
vaqti  kelib  800  k ishi  xizm at  qila boshladi.  X odim larning  asosiy vazifasi  xalq 
bilan  bevosita  a lo q a   o ‘m a tish   orqali  uning  orasidan  ashula  va  she’rlarni 
yig’ib,  qayta  ishlash  va  im peratorlar  talablariga  moslashtirib,  yana  keng 
om m a  o ‘rtasida  ta rq a tish d a n   iborat  edi.  X an  sutolasi  davrida  (m iloddan 
aw algi  202  m ilo d iy   220-yillar)  turli  sh a h ar  va  qishloqlarda  om m aviy 
tom oshalar tashkil  e tish   m u h im   davlat  topshirig‘iga  aylandi.  Bu  vazifa  ham
«M usiqa  palatasi*  zim m a sid a  edi.
E ronda  A h am o n iy lar  davrida  (m iloddan  aw a lg i  V I - I V   asrlar)  xalq 
epik  asarlaridagi  v o q ea la r  ham da  m avzularning  m a’lum   b ir  tan x iy  
shaxslaiga  bag‘ishlab  q ay ta  ishlanishí  amalga  oshirildi.
Va  nihoyat,  ta rix d a   saqlangan  eng  m uhim   m a ’naviy  axborot  m anbayi 
va  kanallaridan  biri  —  kutubxonalar  haqida.  U sh b u   masalaga  ayrim   im pe­
ratorlar g ‘oyat jid d iy   e ’tib o r berishgan.  0 ‘rganib  chiqilgan  kutubxonalardan 
eng  qadim iysiga  X aldeya  podshohi  Sargon  to m o n id a n   m iloddan  aw a lg i 
XIV  ^srda  asos  solingan.  Bir  necha  b o ‘lim dan  iborat  |?u  kutubxonada 
jam oaviy  hujjatlar,  siyosiy  risolalar,  diniy  kitoblar,  podshoh  farm onlari, 
soliqlar  va  sovg‘a la m in g   ro ‘yxatlari,  qo‘m ondonlarning  hisobotlari,  m uro-

ja atn o m ala r,  duolar,  rivoyatlar,  ash u la  va  hikoyalar  yig'iigan  edi.  K u tu b - 
xona  n ih o y a td a  tartibli  saqlanardi.
Yig‘Ugan  axborot  m anbalarini  q ad im iy   tildan  zam onaviy,  k o ‘pchi!ik 
biladigan  tilga  o'girish  Sargonnnig  ulug£  xízm atlarídan  b o 'ld i.  Yangi 
m atnlar  ham ,  burungilardek,  pishiq  g ‘ishtlarda  m ixxatda  bitilganligi  tufayli 
bizlargacha  yetib  keldi.  Aynan  o 's h a   vaqtlarda  lug‘atchilik  ham   rivojlandí. 
Shunday  qilib,  m azkur  kutubxona joylashgan  Erex  shahri  «K ito b lar  shahri» 
degan  n o m   oldi.  XIV  asr  davom ida  ushbu  kutubxona  eng  b o y   axborot 
m askani  b o ‘lib  keldi.
M ilo d d an   aw algi  669~626-yilIarda  Assuriyani  boshqargan  p o d sh o h  
A shurbanipal  Nineviya  shahrida  ju d a   katta  m iqdorda  kitoblar  yig‘ilishiga 
bosh  b o ‘ldi.  U ntng  kutubxonasida  o ‘n   m inglab  adabiy,  tibbiy,  m atem atik, 
ju g ‘rofiy,  o ‘simIiklarga  doir,  tarixiy,  diniy  va  ilmiy  m a tn la r  jam lan d i. 
P odshoh  buyrug‘iga  asosan  m axsus  tayinlangan  kotiblar  b u tu n   m am lakat 
bo ‘ylab  kezib,  qadim iy  m uborak  asarlam in g   asi  nusxalarini  to 'p la d ilar. 
Y ozuvlar  bitilgan  g ‘ishtlar  soni  30  m ingdan  oshib  ketdi.  K ito b la r  orasida 
chiroyli  bezatilgan  eng  m ashhur  yiln o m alar  ham   uchrardi.  A shurbanipal 
kutubxonasi  xronologik  katalog  shaklida  emas,  balki  m avzular  b o ‘yicha 
(tem atik jih a td a n )  tartiblashtirilgan edi.
Q adim gi  dunyoning  eng  yirik  kutubxonasi  Iskandariya  (A leksandriya) 
shahrida  m iloddan  aw algi  III  asrd a   tashkil  topdi.  U zoq  yiilar  davom ida 
faoliyat  k o ‘rsatishi  natijasida  u sh b u   iim   m askanida  o ‘ram a  shakldagi  500 
m ingga  yaqin  kitob  yig'ildi.  U larn in g   anchagina  qism ini  grek  m anbaalari 
tashkil  etardi.
Biz  om m aviy  kom m unikatsiyalar  tashkilotchilari  boMgan  im p e rato r- 
larning  o 'z   m amlakatlaríni  ax b o ro t  yordam ida  b o sh qaríshlarida  keng 
tarqalgan  usullar  haqida  gapirdik.  A m m o  bu  y o ‘sinda  asosiy  usul  ularning 
o 'z la ri  haqida  om m a  o'rtasida  ijobiy  axborot  tarqatishlari  edi.  Faslning 
m azkur  qism i  ushbu  masalaga  bag'ishlanadi.
N azarim izda,  jahon  jurnalistikasi  tarixi  nuqtayi  n az arid a n   biz  o ‘z 
d iqqatim izni,  eng  aw alo,  bunday  x abarlam ing  adadligiga  q ara tsak ,  to ‘g‘ri 
bo'ladi.  A xborotning  ko‘p  adadiigi  uni  iloji  boricha  k o ‘p ro q   o d am lar 
o ‘rtasida  tarqatib,  im peratorning  o b ro 'y in i  yanada  ko‘tarish  zarurligi  bilan 
izohlanadi.  Z .A R agozina  yozishicha,  M esopotam iyada  3  m ing  yil  o ldin 
eng  sifatli  loydan  yuz  minglab  d o n a   xom   g ‘isht  quyib,  p o d sh o h   ism ini 
bostirardilar,  maxsus  xum donlarda  pishirganlaridan  keyin  esa  u la rd a n   saroy 
va  ibodatxonalam ing  devorlarini  qurishda  yoki  sh a h ar  k o ‘ch alarini 
qoplashda  foydalanardilar.  P o d sh o h   Sargon  davrida  (m ilo d d a n   aw a lg i 
XX IV  asr)  u  buyurgan  barcha  yozuvlar  akkad  tilida  bitilardi  va  ko ‘pay- 
tirilardi,  boshqa  tillarga  taijim a  q ilinardi,  sharhlanardi.  Ju m lad a n ,  Sargon 
asos  solgan  D ur-S ham ikin  sh a h rin in g   tarixi  ikkita  u zun  y ozuvda  aks 
ettirilgan.  U lardan  biri  qangtli  h o ‘kizlar  b o ‘rtm asi  ustida,  ikkinchisi  esa 
saroy  poydevorida joylashtirilgan  k a tta   silindrga  tushirilgandi.  X u d d i  ushbu 
tarix  qisqa  tarzda  yana  ikki  y ozuvda  topilgan.  H ujjatlar  tili  esa  aniq  va

ravon.  A yrim   paytlari  p o dshohlarga  yoqqan  m atnlar  shu  q a d a r  davom li  va 
k o ‘p   nusxali  tayyorlanganki,  E .K e ra   ularni  Jco‘chirish  b ilan   shug  ullangan 
liu n a rm a n d   va  kotiblar  m c h n atig a  achinib,  ushbu  o d am lar  ishi  ju d a   ham  
b ir  z a y ld a   zerikarU  edi,  deb  yozgan.  Y ozuvlam ing  qisqartirilgan  nusxalan 
k a tta   m ix lam in g   qalpoqlariga  tu sh irilib ,  mixlar  qurilayotgan  bino  devor- 
la rin in g   o 'rta la rig a   oralig‘i  1  m   m aso fa d a qoqib  chiqilardi.
Q a d im iy   im peratorlar  o 'z la rin i  ilohiylashtirishdan  h a m   toym asdilar. 
U sh b u   «sharqona*  a n ’an a  ayrim   zam onaviy  g ‘arb  o lim lari  to m o n id an  
a jab la n ish   bilan  qabul  q ilin m o q d a.  Aslida,  hayron  qolishga  o ‘rin  y o ‘q, 
b u n in g   u c h u n   o ‘rta  asrlarda  Ispaniya,  Fransiya  va  A ngliya  qirollari 
o ‘z la rin i  xudoning  yerdagi  o ‘rinbosarlari  deb  e ’lon  q ilg a n la n n i  eslash 
kifoya.  Q adim gi  Xitoy,  M isr  va  b o sh q a   hududlarda  ham   b u   keng  tarqalgan 
o d a t  edi.  M asalan,  A ssuriyada  to p ilg a n   silindrlardan  birida  c h a p   to m o n d a 
p o d sh o h ,  o ‘ng  to m o n d a  h a m m a g a   ta n ish   Ea—O ann  ismli  xudo,  o 'rta d a   esa
avliyo,  darax t  tasvirlari tu sh irilg an i  aniqlangan.
Im p erato rlar  o ‘zlari  haqidagi  ijobiy  m a’lum otlam i  to ‘g ‘n   kelgan  joyda 
ta rq a tib   ketaverganlar.  D oro  I  va  u n in g   o ‘g‘li  Kserksga  (m iloddan  avvalgi 
486—465-yillar)  tegishli  yozuvlar  b u tu n   bepoyon  m am lakat  bo'ylab:  Per- 
sepolis  shahri,  N aqshi  Rustam ,  S o‘z,  Suvaysh  kanali  va  hokazo  joylarda 
yoyilgan  edi.  A ham oniylar  im periyasida  maqtov  m atnlari  saroylarda,  soylar 
bo ‘yidagi  toshlarda,  m aqbaralar,  idishlar,  muhrlarda,  ternir  va  oltin  taxta- 
ch a la rd a  bitilgan.  H indistonda  A shoka  haqidagi  xatlar  ustunlar,  qoyalar, 
d ev o rla r  va  peshtaxtalarga  tushirilgan.  Shubhasiz  aytish  nm m kinki,  bizgacha 
yetib  kelgan  tarixiy  m a’lum otlam ing  k o ‘pi  aynan  shu  yozuvlarda  o  z  aksini 
to p g a n   U larning  eng  yiriklari,  k o ‘zga  ko‘rinarlilari  ibodatxonalar,  saroylar  va 
to sh   qoyalarda  o'yilgan  edi.  M ilo d d an   awalgi  3-m ing  yiUikning  o ‘rtalanda 
M isr  fir’avnlarining  5 -6 -su lo la la ri  vakillarining  buyruqlan  bilan  tosh 
devorlarga  «Pim m idalar  m atni»  d eb   nomlangan  yozuvlar  o ‘yib  yozilgan. 
U sh b u   m atnlar  ustidan  hayot  ram zi  b o ‘lmish  yashil  rang toitilgan.  M iloddan 
avvalgi  X X I-X IX   asrlarda  fir’a v n   M entuxotep  o ‘z  nom idan  qoyada  ibodat- 
xona 
0 ‘ydirib,  uning  to 'rt  qirrali  ustunlariga  ismini  kesdirib  yozdiigan. 
D evorda  sh u   fir’avn  hayotidan lavhalar  chizilgan. 
. . . . .
K a m a k   ibodatxonasini  e n g   hasham atli  majmua  shaklida  qurugan 
b in o la r  guruhi  tashkil  q.iladi.  T o sh la r  bag‘ridagi  b u   ijod  ikki  m ing  yil  davom 
etib,  m iloddan  avvalgi  X III  asrd a  tugallangan.  Ibodatxona  qadim gi  M isming 
haqiqiy  tarixi,  desak,  xato  qilm agan  bo'lam iz.  Bu  yerdagi  devorlar,  pesh- 
tax talar,  ustunlar  ham da  yodgorlik toshlari rasmiy m atnlarga  to ‘lib  ketgan.
E ro n   podshohi  S h o p u r  I  (m iloddan  avvalgi  III  asr)  olovparastlar 
ibod atx o n asi  devorida  m a tn   b itilish in i  buyurgan.  M azkur  yozuvda  uning 
rim lik lar  u stid an   uch  m a ita   g ‘ala b a   qozongani,  zabt  etilgan  shaharlar  va 
hibsga  olingan  im perator  V alerian  h aq id a m a ’lum otlar bor.
E n g   ulk an   yozuvlar  to g ia r d a   va  qoyalarda  o ‘yilgan.  M iloddan  avvalgi
X X V II  asrd a  yashagan  M isr  fir’avni  Xeops  badaviylar  ustidan  qozongan 
g‘alab asi  h aqida  qoyada  rasm   o ‘ydirilishini  buyurgan.  U n in g   nom i  Nubiya

h a m d a  A bu  Simbeldagi  diarit to sh i  k onlaridan  ham  topilgan.  K rit  orolining 
yetti  knyazi  Xaldeya  podshohini  enggan  Sargonga  h u rm a t  bildirish 
m aqsadida  o ‘z  elchilari  orqali  u n g a  tilla,  kum ush,  qora  va  sa n d a l  d ara x t- 
laridan  yasalgan  buyum lar  va  bosh q a  sovg‘alar  yo ‘llaydi.  Sargon  esa 
elchilarga  o ‘z   rasmi  tushirilgan  h am d a   g'alabalari  haqidagi  ax borot  o 'y ib  
bitilgan  katta  toshni  sovg'a  sifatida  be rib  yuboradi.  Krit  o ro li  sh ah arlarid an  
b in n in g   m arkazida  o'rnatilgan  u sh b u   to sh   shikastlanm asdan  b izgacha  yetib 
kelgan.
T igr  daryosi  sohilidagi  qoyalardan  birida  Assuriya  p o d sh o h i  Tugulti— 
P alesham iing  haykali  bor va  ushbu  ijod  m ahsuli  Assuriyadagi  haykaltaroshlik 
sa n ’atining  eng  qadimiy  nam unasi  hisoblanadi.  Akkadiya  podshohi,  Saigon 
nevarasi  N aram —Suen  (m iloddan  aw algi  X XIII  asr  oxiri)  Erondagi 
m ullaboylar  qabilasini  yenggani  haqida  katta  toshda  yozuv  o'ydirishni 
topshirgan.
Alifbo  yozuvida  toshda  bitilgan  eng  qadim iy  xat  m oaviylar  podshohi 
M eshi  to m o n id an   buyurilgan v a   u   q adim iy  yahudiy  tilida  yozilgan.  B utun 
X arxa  sh ah rid a  birorta  hovuz  y o 'q   edi,  m en  har  b ir  uyda  h ovuz  kavlashni 
buyurdim ,  deb  faxrlanadi  podshoh  M eshi.
H indiston  im peratori  A shoka  topshirig'i  bilan  qo y alar,  g ‘orlar  va 
u stunlarda  bitilgan  uning  farm onlarida  davlat  chegaralari,  b o sh q aru v   tizim i 
va  usullari,  ijtimoiy  m unosabatlar,  d in   va  m adaniyat  h aqida  a n c h a   aniq 
m a’lu m o tlar  keltirilgan.  M iloddan  aw a lg i  II  asrda  X itoydagi  X an   sulolasi 
b u tu n   m am lakat  aham iyatiga  m olik  «Besh  kitob*ning  davlat  nusxasini 
to sh d a  o ‘ydirgan.  Bunday  a n ’a n a la r  Sosoniylar  davrida  h a m   davom   e tti- 
rilgan.  Shunday  qilib,  aytish  m um kinki,  abadiylik  nuqtayi  n az arid a n   im pe- 
rato rla r  u ch u n   ju d a  m uhim   b o 'lg a n  
0 ‘zlari  haqidagi  ijobiy  m a ’lum otlar 
bitilgan  toshyozuvlar  ular  ishonchini  to ‘liq  oqlab,  nom lari  va  u lu g ‘  ishlarini 
m ing  yillar keyin  yashagan  avlodlariga  ham   yetkazdi.
Y ozuvlarda  foydalanilgan  q ad im iy   ja n rlar  ham   p rotojurnalistikaning 
ishonchli  k o ‘rsatkichlaridan  hisoblanadi.  Burungi  davrlardagi  yozuvlar ja n r- 
larga  aniq  b o ‘Iinmaganligi  bois  ja n rlarg a  bagMshlangan  bizn in g   tasnifim iz 
h am ,  albatta,  nisbiydir.
im p e rato rla r  o 'zlari  haqida  ijobiy  axborot  tarq atish larid a  e n g   ko‘p 
ishlatilgan  ja n r  yilnom a  bo‘lgan.  X o tiralarni  bunday  usulda  yozish  tarixda 
k o ‘p   uchraydi.  Solnom alam ing  bevosita  ja n r  xususiyatlariga  kelsak,  ular 
xilm a-xildir.  Tabiiyki,  yilnom alarga  oiim lar  to m o n id an   b erilgan  tavsiflarda 
m azk u r  m a tn la r  bevosita  ja n r  nu q tay i  nazaridan  o ‘rganiIm agan.  S huning 
u c h u n   ularga  nisbatan  aytilgan  t a ’riflardan  biz  ushbu  qism   mavzusiga 
bog‘liq   sifatlarni  ajratib,  kitobxonga  m asalani  m u n ta za m lik d a  tu sh u n ti- 
rishga  harakat  qiiamiz.  Shu  nuqtayi  n azard an   solnom alarni  ikki  guruhga  — 
oddiy,  m u m to z  yilnom alar  va  ju m a lis tik   xususiyatlar  aralash g an   y ilnom a­
larga  b o ‘lishim iz  m um kin.  B irinchi  guruhdagilam i,  o ‘z   n avbatida,  qisqa 
(rasm iy)  va  hissiyotli  (publitsistik)  ikkita  kichik  guruhga ajratish joizd ir.
B u  guruhga  m ansub  qisqa  yilnom alar  shakl  jih a tid a n   ju m a listik  
xabarga  yaqinroq b o klib, ju d a  keng  q o ila n ilg a n .  Bunga b a rc h a   m am lak atlar

ta rix id an   m isollar  keltirish  m u m k in .  Assuriya  podshohi  S alm anasar  II 
(m ilo d d a n   aw a lg i  XIX   asr)  ,3 5   yil  hukm ronligi  davrida  shu  tarzdagi 
y o zu v lard an   an chasini  q oldirib,  u lard a  b ir  yil  boshqasidan  qaysi  jihatlari 
b ilan   farqlan g an in i  ta ’riflagan.  M asalan,  b u   yil  Bobilga  yurish  bo  Idi,  bu   yil 
N a iri  y erlari  zabt  etildi,  bu   yil  kedrlar  m am lakatida  (Livanda)  ushbu 
d a ra x tla r  ch o p ild i  va  hokazo  m a ’lum otlar  beriladi.  Ikkinchi  kichik  guruh 
y o zu v larid an   ham   im peratorlar  o ‘zlarini  m aqtanishdan  tiyolm aganlarim  
isbotlovchi  «m en  barcha  yerlarim d an   son-sanoqsiz  lashkarlarim ni  yig dim*, 
«m ardlik  bilan   o ch iq   dengizga  chiqdim *,  «shaxsan  o ‘zim   24  m a rta  F urot 
dary o sin i  k echib  o ‘tdim *  degan  m azm undagi  m isollam i  k o ‘plab  keltirish
m u m k in   . 
*-i
Ik k in c h i  guruhga  kiradigan  k o ‘p   solnom alarda  turli  protojum alistik
ja n rla m in g   sifatlari  uchraydi.  Assuriya  podshohi  T iglat  P alassar  o ‘z 
y iln o m asid a  yozishicha,  u   Q uyi  Z ab d a n   boshlab  0 ‘rta  yer  dengizigacha 
b o ‘lgan  42  m am lakatni  p o d sh o h la ri  bilan  birga  o 'zig a  qaram   qilib  oigan 
ek an .  M isr  fir’avni  T utm os  III  n in g   K am ak  solnom alari  ayrim   jihatlari 
b ila n   reportajlik  xususiyatlariga  ega  bo'lib,  k o ‘chirm a  gap  va  notiqlik  nutqi 
belgilari  bilan   ancha  bezatilgan.  M onolog,  dialog,  m urojaatnom a va  boshqa 
sh u   kabi  fazilatlarga  boy  yilnom alar  ham   uchraydi.
K itob im izn in g  
m azkur 
qism in i 
to ‘g ‘ri 
tushuntirish 
m aqsadida 
ta k ro rla sh g a  m ajburm iz  —  q ad im iy   Sharqda  yozilgan  asarlam i  (jum ladan, 
p ro to ju m a listik   m ateriallam i)  ja n rla r  asosida  aniq  tasniflashning  iloji  yo  q. 
D em a k ,  bizning  m a’lum   b ir  yozuv  u  yoki  bu  janrga  taalluqli  deyishim iz 
sh a rtli  b o ‘lib,  m uayyan  yozuvdagi  yetakchi  xususiyatiga  qarab  shunday
x u lo sa  chiqarm oqdam iz. 

.
P rotojurnalistika  ja n rlari  n u q ta y i  nazaridan  birinclu  o   rm m   lusobot 
egallaydi.  H aqiq atd an   h am ,  k o ‘p  yozuvlar  xuddi  im peratorlar  o ‘z   xalqi 
(elatlari,  jam oalari,  qabilalari)  o ld id a   hisobot  berayotgandek  tayyorlangan. 
B u n d a y   yozuvlar  qadim iy  A ssuriya  va  Bobilda,  ayniqsa,  k o ‘p  uchraydi. 
U la m in g   ayrim lari  esa  o ‘sha  davrlardagi  om m aviy  hayot,  g ‘oya  va 
q a d riy a tla r  haqida  batafsil  m a’lu m o tla r beradi.  M asalan,  Assuriya  podshohi 
T ig lat  P alassarning  shu  m azm u n d ag i  hisoboti  m ing  q ato rd a n   ko'p ro q n i 
ta sh k il  qiladi.  Yoki  qurilishlar  va  janglar  haqidagi  protohisobotlardan 
n u sx a lar  olinib,  m am lakatning  tu rli  burchaklariga  yuborilar,  binolam ing 
p oydevorlariga  q o 'y ila r  edi.  M isr  fir’avni  A m enxotep  III  yozuvlarida  turli 
ib o d a tx o n a la r barpo  etilishi  h aq id a   k o ‘p  axborot  keltirilgan.
A yrim   protohisobotlar  sh u n d a y   bir  reportajlik  ruhi  bilan  sug‘orilganki, 
u ia m i  o ‘qigan  kishi  o 's h a   davrdagi  voqeani  ko‘z  oldiga  keltirishi  qiyin 
em as.  M asalan,  Sargon,  m en  viloyatlar rahbarlarini,  d o n o   arboblar,  ram m ol 
(astrolog)lar,  k atta  am aldorlar,  y erlar  boshliqlarini  o ‘z   saroyim da  yig‘ib, 
m u h im   m asalalam i  hal  q ilg a n m a n ,  deya  yozadi.  A shurbanipal  sh unday bir 
h o d isa n i  tasvirlaydi.  Q aysidir  y e rja rn i  egallaganidan  keyin  u  o ‘sha  joylarga 
o ‘ziga  m a ’q u l  podshohlarni  tayin lab ,  poytaxtga  qaytadi.  A m m o  keyinchahk 
u la r  x iy o n a t  qiladilar.  «M ening  q o ‘m ondonlarim   m azkur  voqealar  haqida

eshitgach,  dushm anlarga  xabar  berib  yuborgan  e lc h ila m i  qo'lga  tushirib, 
xoinlam i  zanjirband  qildilar»,  deb ta ’kidlaydi  A shurbanipal.
T urkum   reportajlar  shaklida  bitilgan  yozuvlar  h a m   mayjud.  Bunday 
xatlar  voqealarga j o ‘rlik  tarzida  yozilgan,  N a tija d a ,  h o d isa la r  m azm uni  va 
ketm a-ketligi  xuddi  b ir  turkum   reportajlardek  ta assu ra t  qoldiradi.  Aynan 
shu  uslubda  Xaldeya  im peratorlari  o 'z la ri  o 'tk a z g a n   k atta  tantanalar, 
ibodatxonalam ing  ochilish  marosimlari,  yetti  ku n   d avom ida  xalqqa  bepul 
no n   tarqatishlari,  qarzdorlar  va  qam alganlarni  a v f   etishiari  haqida  bayon 
qüganlar.
Tabiiyki,  protoxabar  janri  ham   kcng  q o ‘llanilgan.  M asalan,  saroy  va 
ibodatxonalar  qurilishlari  haqidagi  axborot  ay n a n   sh u   uslubda  berilgan. 
Q adim iy  M esopotam iya  va  M isrda  m iloddan  a w a lg i  XXV—XX  asrlarda 
binolar  peshtoqlariga  ushbu  ibodatxona  sh u   xudo  nom iga,  falon  podshoh 
tom onidan,  shu  m aqsadda,  falon  vaqtda  barpo  etilg a n   m a ’nosida  bitilgan 
m atnlar talaygina.
Qizig'i  shundaki,  qadim   zam onlardagi  yozu v lard a  bugungi  eng  tezk o r 
jum alistik a  alom atlari  ham   uchrab  turadi.  In te m e td a n   foydalanayotgan 
OAV  xodim lariga  m a’lumki,  Virtual  ta rm o q d a   joylashtirilgan  juda  ko‘p 
m a’lum otlar  nihoyatda  qisqa  m azm unda  beriladi.  Burungi  axborotlar 
ichida  ham   shundaylari  uchraydi:  «M en,  K ir,  A h am o n iy lar  sulolasi  pod- 
shohi»  tarzida  xabar beradi  ular.
Qadim gi  du n y o  


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling