' G. P. Xomchenko, I. G. Xomchenko


Download 6.95 Mb.
Pdf ko'rish
bet59/81
Sana30.09.2017
Hajmi6.95 Mb.
#16826
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   81

140-160 

/л(Ғе

2

0 3)  =  

—2

  ■

  g =   200  g  topamiz.

1.47.  Massasi  7,1  g  b oigan   fosfor  (V)  oksidni  olish  uchun 

fosforning  qanday  massasi  yondirilishi  kerak? 

Javobi:

  3,1  g.

1.48.  Massasi  5,15  g  b oigan   natriy bromid  NaBr olish  uchun 

natriy metalidan va bromdan  qanday  massada  olish  kerak? 

Javobi'.

1,15 g  natriy va  4 g brom.

1.49.  Massasi 64,2 g b o iga n  bariy xlorid  eritmasi m o l miqdor 

sulfat  kislota bilan o ‘zaro ta’sirida qanday massali bariy sulfat hosil 

boiadi? 

Javobi

:  69,9  g.

510


1.50. 

Massasi  10,8  g  bo'lgan  aluminiyni  m o‘l  miqdor  xlorid 

kislotada  eritilganda  normal  sharoitda  qanday  hajmda vodorod  aj­

ralib  chiqadi?

Yechish:

  A lum iniy  bilan  xlorid  kislotaning  o ‘zaro  ta ’sir 

reaksiyasining  tenglamasini  yozamiz:

2A1  +   6 HCI  =   2A1C1  +   3 H 2T

Reaksiyaga  kirishgan  alu m in iy  m oddasining  m iqdorini 

aniqlaymiz:

Reaksiya  tenglamasidan  2  mol  alum iniy  erishidan  3  mol 

vodorod  H

2

  hosil  bo'lishi  ma'lum.  Binobarin,



Vodorodning  normal  sharoitdagi  hajmini  hisoblab  topamiz:

1.51.  Massasi  10,7  g  bo'lgan  aluminiy  xlorid  olish  uchun 

mo'l  miqdor  vodorod  xlorid  bilan  normal  sharoitda  ammiakning 

qanday  hajmi  reaksiyaga  kirishishi  kerak? 

Javobi.

  4,48  1.

1.52.  Mo'l  miqdor xlorid  kislotada  massasi 

6

 g bo'lgan  magniy 



va  massasi  6,5  g  bo'lgan  rux  eritildi.  Bunda  normal  sharoitda 

o'lchangan  qancha  hajmda vodorod ajralib chiqadi? 

Javobi.

  7,84  1.

1.53.  Mahsulot  unumi  80%  ga  teng  bo'lsa,  massasi  20  g 

bo'lgan  oltingugurt  (VI)  oksid  olish  uchun  qancha  hajmdagi 

oltingugurt  (IV)  oksidni  kislorod  bilan  oksidlash  kerak  bo'ladi? 

Hajmni  normal  sharoitda  hisoblang.

Yechish.

  Reaksiya tenglamasini tuzamiz:

M ahsulotning  m iqdoriy  chiqishida  hosil  b o'la  oladigan 

oltingugurt  (VI)  oksidning  massasini  (1.6)  formuladan  foydalanib 

aniqlaymiz:

w(H2 )  =   3 

«(Al) 

2  '


Bundan:

n(H 2)  =   3”^A1) ; 

л(Н 2)  =  

mol  -  0,6  mol.

K (H 2)  =  

Vn ( H2)'

 

K (H 2)  =  22,4  •  0,6  1 =   13,44  mol.

2 S 0 2  +   0 2  =   2 S O ,.

wir (SO


3

)-1Q0


Л

20

 



100



m(S03) =

  - g g -  g =  25  g.

Oltingugurt  (VI)  oksid  moddasining  miqdorini  aniqlaymiz: 

n(

SO,)  =  

M(SO))

  ; 

«(SO,)  =   ^  mol  =  0,3125  mol.

Reaksiya tenglamasidan:

» (S 0 2)  _   2 

« (S 0 3) 

2  •


Bundan

n( S02) = n(

SO,)  •  rt(S02)  =   0,3125  mol.

Oltingugurt  (IV)  oksidning  normal  sharoitdagi  hajmini  hisob­

laymiz:

K (S 0 2)  =  

Vmn(S02); 

V ( S 0 2) =

 22,4  •  0,3125  1 =   7 1 .

1.54.  Massasi  145  g  bo‘lgan  tarkibida  volfram  (VI)  oksid  va 

massa  ulushi 

20

%  ga  teng  bo'lgan  qaytarilmaydigan  aralashmalari 



bo'lgan ruda konsentrati vodorod bilan qaytarilganda qanday mas- 

sali  volfram  olinishi  mumkin?  Jarayonni  amalga  oshirish  uchun 

vodorodning  qanday  minimal  miqdori  kerak  bo'ladi?  (Hajmni 

normal  sharoitda  hisoblang.) 

Javobi:

  92  g  volfram,  33,6  1  H

2

.



1.55.  Hajmi  2,8  1  bo'lgan  (normal  sharoitda)  vodorod  suifid 

mo'l  miqdor  mis  (II)  sulfat  eritmasi  orqali  o'tkazilganda  11,4% 

massali  cho'kma  hosil  bo'ladi.  Reaksiya  mahsulotining  unumini 

aniqlang. 

Javobi

:  95%.

1.56.  Massasi  50  g bo'lgan  ko'mir yondirilganda uglerod  (IV) 

oksidni  bariy gidroksid  eritmasi  orqali  o'tkazildi.  Agar  ko'mirdagi 

uglerodning  massa  ulushi  96%  bo'lsa,  qanday  massali  cho'kma 

hosil  bo'lgan? 

Javobi

  788  g.

1.57.  Massasi  2  kg  bo'lgan  qum  mo'l  miqdor  kaliy  gidroksid 

bilan  suyuqlantirildi.  Reaksiya  natijasida  massasi  3,82  kg  bo'lgan 

kaliy  silikat  olindi.  Agar  qumdagi  kremniy  (IV)  oksidning  massa 

ulushi  90%  ga  teng  bo'lsa,  reaksiya  mahsulotining  unumini  aniq­

lang. 

Javobi

  82,7%.

1.58.  Tarkibida  massasi  25,5 g  kumush  nitrat bo'lgan  eritmaga 

tarkibida massasi  7,8  g natriy suifid  bo'lgan  eritma qo'shildi.  Bunda 

qancha  massali  cho'kma  hosil  bo'ladi?

Yechish:

  Reaksiya  tenglamasini  yozamiz:

2 A g N 0

3

  +   N a 2S  =  Ag2S i   +  O,  =   2N aN O ,.



Kumush 

nitrat  va  natriy  suifid  moddalarining  miqdorini 

aniqlaymiz:

512


Reaksiya  tenglamasidan  ko'rinib  turibdiki,  kumush  nitratning 

2  mol  miqdoriga  1  mol  natriy  suifid  kerak bo'ladi.  Binobarin,

f l ( A g N 0 3 )  _

/ i'( N a 2S ) 

_   l -



Agar  «'(AgNO,)  = //(AgNO,);  «'(A gN O ,)  =   0,15  mol  bo'lsa,  u

/?'(Na

2

S)  =   ^  «'(AgNO,); 



/?'(Na,S)  =   ^

  mol  =  0,075  mol;

0,075  m ol  —  reaksiya  uchun  kerak  bo'ladigan  natriy  suifid 

m oddasining  miqdori,  binobarin  u  m o'l  miqdorda  olingan. 

Moddaning  miqdori  va  mahsulot  massasini  hisoblashni  kamroq 

olingan  modda,  ya’ni  kumush  nitratning  miqdori  va  massasidan 

foydalangan  holda  olib  borish  zarurdir.

Reaksiya tenglamasidan:

Kumush  suifid  massasini  aniqlaymiz: 

w(Ag,S)  =   «(Ag,S)  •  A/(Ag

2

S);  /n(Ag,S)  =   0,075  -248  g =   18,6  g.



1.59.  Tarkibida  massasi  4,5  g  bo'lgan  kalsiy  xlorid  eritmasiga 

tarkibida  massasi  4,1  g  bo'lgan  natriy  fosfat  eritmasi  qo'shildi. 

Agar  mahsulot  unumi 

88

%  ni  tashkil  qilsa,  hosil  bo'lgan  cho'k­



maning  massasini  aniqlang. 

Javobi.

  3,41  g.

1 .6 0 .  Massasi  1,5  g  b o'lgan  m is  va  m agniy  qirindilari 

aralashmasiga  m o'l  miqdor  xlorid  kislota  bilan  ishlov  berildi. 

Reaksiya  natijasida  hajmi  500  ml  bo'lgan  (normal  sharoitda) 

vodorod  ajralib  chiqdi.  Aralashmadagi  misning  massa  ulushini 

aniqlang.

Yechish.

  Ikkita  metalldan  faqat  magniy  xlorid  kislota  eritmasi 

bilan  o'zaro  ta’sir  eladi:

holda

n ( A g N 0 3)  _  

/i(A g 2S ) 



1  ’

Bundan

«(Ag,S)  =  

mol  =  0,075  mol.

/

j

(H 2)  =  



/

j

(N 2)  =  

mol =  0,025  mol.

Reaksiya tenglamasidan:

«(M g)  =   я(Н 2); 

«(Mg)  =  0,025  mol.

Magniy  massasini  topamiz:

w(Mg)  =  «(M g)  • 

M{

Mg); 

/«(Mg)  =  0,025  •  24  g =   0,6  g.

Aralashmadagi  mis  massasi  quyidagiga  teng  bo'ladi: 

m(Cu)=m

  (aralashma)—/«(Mg); 

/«(Cu)  =   (1,5—0,6)g  =  0,9  g. 

Aralashmadagi  misning  massa  ulushini  hisoblaymiz.

C°(Cl1)  =   m(aralnshma)  i 

® (C u >  =   i f  m ° l =   ° ’6  Уок1 

6

0

%

'

1.61.  Kalsiy  oksidning  kalsiy  karbonat  bilan  aralashmasidagi 

massa  ulushini  aniqlash  uchun  massasi 

0,8


  g  bo‘lgan  aralashma 

namunasi  m o‘l  miqdor  xlorid  kislota  bilan  ishlandi.  Natijada  hajmi 

112  ml  (normal sharoitda)  bo'lgan gaz ajralib chiqdi. Aralashmadagi 

kalsiy  oksidning  massa  ulushini  aniqlang. 

Javobi

:  37,5%.

1.62.  Hajmi  25  ml  b o ‘lgan  idishda  vodorod  va  kislorod 

aralashmasi  bor.  Komponentlar orasidagi  reaksiya  natijasida hajmi

7  ml  bo'lgan  reaksiyaga  kirishmagan  kislorod  qolgan.  Agar barcha 

hajmlar  bir  xil  sharoitga  keltirilgan  b o 'lsa ,  aralashm adagi 

kislorodning  hajmiy  ulushini  aniqlang. 

Javobi'.

  52%.

1.63.  Massasi  60 g bo'lgan  mis va temir aralashmasini  xlorlash 

uchun  (normal  sharoitda)  qanday  hajmda  xlor  kerak  b o‘ladi? 

Aralashmadagi  misning  massa  ulushi  53,3%. 

Javobi'.

  28  1.

1 .6 4 .  M a ssa si  4 ,9   g  b o 'lg a n   a m m o n iy   g a lo g e n id  

parchalanganda,  normal  sharoitda  1,12  I  hajmli  ammiak  olindi. 

Qanday  galogenid  olingan? 

Javobi:

  ammoniy  bromid.

1.65.  Massasi  14,4 g  bo'lgan  mis  (II)  oksidni  qaytarish  uchun 

kerak  bo'ladigan  vodorod  olish  uchun  qancha  massadagi  ruxni 

sulfat  kislotada  eritish  kerak?  Qaytarish  uchun vodorod  ikki  marta 

mo'l  bo'lishi  kerakligini  hisobga  oling. 

Javobi:

  23,4 g.

1.66.  Massasi  10 g  bo'lgan texnik oltingugurt  yonganda  ajralib 

chiqqan  gaz  mo'lroq  natriy  gidroksid  eritmasi  orqali  o'tkazildi. 

Massasi  24  g  bo'lgan  gidroksid  reaksiyaga  kirishdi.  Texnik 

mahsulotdagi  oltingugurtning massa ulushini  aniqlang. 

Javobi:

  96%.

2. 

D.I.MENDELEYEVNING  DAVRIY  QONUNI  VA 

ATOMLARNING  TUZILISHI.  KIMYOVIY  BOG‘LANISH

D.I.Mendeleyevning  davriy  qonuni

2.1.  Tartib  raqami  42  bo‘lgan  element  D.I.M endeleyev  davriy 

sistemasining qaysi gruppasida  va qaysi  davrida joylashgan?

Yechish.

  Elementlar  atomlarning tuzilishiga  ko'ra  davriy  siste­

mada  quyidagicha joylashgan:  birinchi  davrda 

2

 ta,  ikkinchi  davrda



ta,  uchinchi  davrda 

8

  ta  element  bor.  Uchinchi  davr  tartib  ra­



qami  18  bo'lgan  element  (2  +  

8

  +  

8

  =   18)  bilan tugaydi.  To'rtinchi 

davrda  18  element  bor,  ya’ni  u  tartib  raqami  36  bo'lgan  element 

bilan  tugaydi.  Beshinchi  davrda  ham  18  element  bo'Igani  uchun 

42- 


raqamli element beshinchi  davrga joylashgan.  U  oltinchi  o ‘rinni 

egallaydi,  binobarin,  oltinchi  gruppada  (qo'shimcha  gruppada) 

turadi.  Bu  molibden  Mo  elementidir.

2.2.  Tartib  raqami  51  bo'lgan  element  davriy  sistemaning 

qaysi gruppasida va qaysi davrida joylashgan?

2 .3 .  Litiy  yoki  kaliy  elementlarining  qaysi  birida  metallik 

xossalar  kuchliroq  ifodalangan?

Yechish.

  Litiy  yoki  kaliy  atomlari  elektron  qavatlarining 

tuzilishi  quyidagicha:  Li  — 

s1 2s[

  va  К  —  Is

2

  2^2  2



pb

  3s

2

  3



pb

  4.S1 

yoki  qisqacha  [He] 

s]

 va  [Ar] 

s[.

  Ikkala  atomning  tashqi  energetik 

pog'onasida bittadan  elektron joylashganligini  ko'ramiz.  Lekin kaliy 

atomida  tashqi  elektron  yadrodan  uzoqda  joylashgan  (to'rtinchi 

energetik  pog'onada,  litiyda  esa  —  ikkinchida)  va,  binobarin, 

osonroq  ajraladi.  Metallik  xossalari  elektron  berish  xususiyatiga 

bog'liq  bo'lganligi  sababli,  u  kaliyda  kuchliroq  ifodalangan.

2.4.  D.I.M endeleyev  davriy  sistemasining  to'rtinchi  davridagi 

qaysi element  eng tipik  metalldir.  Nim a  uchun?

2.5.  VI  gruppa  asosiy  gruppachasining  elementlari  vodorod 

bilan  qanday  birikmalar  hosil  qiladi?  Ulardan  eng  barqarori  va 

eng  beqarorining  nomini  ayting.

Yechish.

  VI  gruppa  asosiy  gruppasidagi  elem en tlar 

p- 

elementlardir.  Ular  atomlarining  tashqi  energetik  pog'onasida 



tadan elektron bor: 



ns2np4.

  Binobarin, vodorodli birikmalarda ular —

2  o k sid lan ish   darajasini  n am oyon   qiladi.  B irikm alarning 

formulalari:  H ,0 ,  H

2

S,  H

2

Se,  H

2

Te,  H

2

Po.

Elementlaming  tartib  raqami  ortib  borishi  bilan  (kisloroddan 

poloniygacha)  atom  radiusi  kattalasha  boradi,  bu  esa  vodorodli 

birikmalarning barqarorligi ni  kamaytiradi  (H 20   dan  H2Po  gacha).


Shunday  qilib,  yuqoridagi  birikmalardan  eng  barqarori  —  suv

H ,0 ,  eng  beqarori  —  H2Po  dir.

2.6.

  Davriy sistemaning IV gruppa 

p-

 elementlarining vodorodli 

va  kislorodli  birikmalarining  formulalarini  yozing.

2.7.

  Tartib  raqami  23  b oigan   elementning  davriy  sistema- 

sidagi  o'miga  qarab  kimyoviy  xossalarini  tushuntirib  bering.

Yechish.

  Davriy  sistemaga  qarab  tartib  raqami  23  b o ig a n  

element  V gruppaning  qo'shimcha  gruppachasida joylashganligini 

aniqlaymiz.  Bu  element  — V  vanadiydir.  V  ning  elektron  formu­

lasi:  1 

s2 2s2  2p6 3s2 3pb

 3

cP 3s2

 yoki  qisqacha  [Ar]  3

cP

 4s2.  Binobarin,

V — 

d-

  elementdir.

Bu  elem ent  + 2  oksidlanish  darajasini  nam oyon  qilib,  4- 

pog'onachadan  2 ta  elektronni osonlikcha  berishi  mumkin.  Bunda 

u  asosli  xossalarini  nam oyon  qiladigan  VO  oksid  va  V (O H

)2 


gidroksid hosil qiladi. Vanadiy qo'shimcha gaippachadajoylashganligi 

uchun  vodorodda  gazsimon  birikmalar  hosil  qilmaydi.

Vanadiy  atomi,  shuningdek,  oxirgidan  oldingi  energetik 

d- 

poonachadan  ham  elektronlar berishi  mumkin  (3  ta  elektronni) 

va  shunday  qilib,  +5  yuqori  (element joylashgan gruppa  raqamiga 

son jihatidan  teng)  oksidlanish  darajasini  namoyon  qilishi  mumkin. 

Yuqori  oksidlanish  darajasiga  mos keladigan  oksid  V

2

0 5.  Bu  oksid 



kislotali  xossalarga  ega.  Bu  oksidning  gidroksidi  sifatida  beqaror 

b o ig a n   metavanadat  kislota  —  HVO, (lining  tuzlari  vanadatlar — 

barqaror  birikmalardir)  olish  mumkin.

2 .8 .

  Kalsiyning  D.I.M endeleyev elementlar davriy sistemasida 

joylashgan  o'miga asoslanib,  uning yuqori  oksid,  gidroksid va xlorid 

formulalarini  yozing.

2 .9 .

  Galliy  elementining  D.I.M endeleyev  elementlar  davriy 

sistemasida  joylashgan  o'm iga  qarab,  element  birikmalarining  va 

oddiy  moddasining  eng  muhim  xossalarini  izohlab  bering.

2 .1 0 .

  D.I.M endeleyev  oldindan  aytib  bergan  elementlardan 

biri  oksid  hosil  qilib,  unda  kislorodning  massa  ulushi  0,305  ni 

tashkil qiladi.  Bu  oksidda element  + 4 ga  teng oksidlanish  darajasini 

namoyon  qiladi.  Shu  elementning  nisbiy  atom  massasini  aniqlang 

va  uning  nomini  ayting. 

Javobi.

  73;  germaniy.

2 .1 1 .

  Element  EO,  tarkibli yuqori  oksid  hosil  qiladi.  Birikmada 

vodorodning  massa  ulushi  5,88%.  Elem entning  nisbiy  atom 

massasini  hisoblang  va  nomini  ayting. 

Javobi.

  32;  oltingugurt.

2 .1 2 .

  D .I.M endeleyev  davriy  sistemasining  to'rtinchi  davri- 

dagi  qaysi  element  eng  tipik  metall  hisoblanadi?  Nim a  uchun?

Izotoplar.  Yadro  reaksiyalari

M o d d a n i n g   m o l y a r   u l u s h i   d e b ,   berilgan  modda 

miqdorining  sistemadagi  moddaning  umumiy  miqdoriga  b o‘lgan 

nisbatiga  aytiladi,  ya’ni

(1 1 )


bunda 

x

  (Л)  — 

A

  moddaning  molyar  ulushi; 

n(A)

  — 

A

  moddaning 

miqdori;  л  — sistemadagi  moddaning  umumiy  miqdori.  Agar, 

masalan,  sistema  ikkita  modda  — A  va  В  dan  iborat  bo'lsa,  unda 

n =  n(A)  +  n(B).

  M olyar  ulush  —  o 'lch o v siz  kattalikdir,  uni 

ulushlarda  yoki  foizlarda  ifodalanadi.  Molyar  ulush  yordamida, 

masalan,  tabiatdagi  izotoplar  miqdori  ko'rsatiladi.

2.13. 

Agar  l0B  izotopning  molyar  ulushi  19,6%,  n B  izotopniki 

esa  80,4%  bo'lsa.  borning  nisbiy  atom  massasini  aniqlang.

Yechish.

  Hisoblashlar  uchun 

N

 

atomlar  soniga  teng  bo'lgan 

bor  namunasini  tanlab  olamiz.  Bunda  sistema  moddasining  (bor 

elementining)  umumiy  miqdori  quyidagicha  bo'ladi:

N

П 

"

a

  ’


bunda  A^ — Avogadro  doimiysi. 

10В

  va 

11В

  izotoplarining  mod­

dalar  miqdorini  aniqlaymiz:

n([0B) = nx

  ( l

0

B); 



n(l

0

B)  =  0 , 1 9 6 mol; 



я("В)  =   «x  ( nB); 

= 0 , 8 0 4 ^ - mol.

' VA


A'bor  atomidan  l0B  va  "B  atomlarining  sonini  aniqlaymiz:

7V(

10

B)  =   /7(I

0

B)  ■

 

NA\

 

W(‘°B)  =   0,196 

N;

yV("B)  =   /?(nB)  • 

Na; 

N("B)

  =   0,804 

N.

I0B  va  "B  atomlari  massalarini  nisbiy  birliklarda  hisoblab 

chiqaramiz:

mr( l

0

B)  =  



N

  ( l

0

B)  •  Л.(|

0

В);  mr( l

0

B)  =   0,196 



N

  - 1 0 = 1 , 9 6  

N\ 

mr("B)

  =  

N

  ("B )  •  Лг("В );  mf("B)  =   0,804 

N

  -11  =   8,844 

N. 

N

  bor  atomi  massasini  nisbiy  birliklarda  hisoblaymiz:

mr(

 В)  =   /иг(

10

В)  + 



mr("

 B); 

mr(

B)  =   1,96'TV  +   8,844 

N  =

  10,804 

10,8 

N.

Bir  atom  borning  o'rtacha  nisbiy  massasini,  ya’ni  bor  kimyo­

Download 6.95 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   81




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling