Boshlang'ich sinflarda matematika o'qitish metodikasi

2 9 - § . M i n g l i k v a k o ‘ p x o n a l i s o n l a r m a v z u s i d a  
m a s a l a l a r u s t i d a i s h l a n m e t o d i k a s i
“ M in g lik ” m av zu sid a o ‘q u v ch ilar y an g i m asalalarg a d u ch kelm - 
a y d ilar. B unda ham “ Y u zlik ” m av zu sid ag i m asalalar qaraladi. Faqat 
b u n d ag i farq sh u n d an iboratki, ushbu h o ld a b ir xonali, ikki xonali 
so n la r b ilan g in a em as, balki u ch xo n ali sonlar b ilan h am ish 
k o ‘riladi. S hunday m asalalard an bittasin i k o ‘rib chiqish b ilan chega- 
ralan am iz: “ B ir bo la uchta kitob o ‘qidi. U la m in g ham m asi 653 
b etd an iborat. B irinchi kitob 256 belli, ikkinchisi undan 58 bet kam . 
U chinchi k ito b neqha b elli?”
289

---

Masala
shartini bunday yozam iz:
Jam i: 653 bet
I k . - 2 5 6 bet 
I k . - ? , 58 bet kam
III k. - ?
Yechilishi:
1) 
_ 256
198 (bet)
2) 
+ 256
198
454 (bet)
3) _ 653 
454
199 (bet)
Javob:
uchinchi kitob 199 belli.
a) 
N isb a t u su li b ilan y ec h ila d ig a n b irlik k a k e ltir ish g a d o ir  
m asa la la r. 
Sodda uchlik qoidaga doir m asalalar yechishda nisbatlar 
usulining m ohiyati shundan iboratki, oldin bir son ikkinchisida necha 
m arta borligini (yoki b ir son ikkinchisidan necha m arta kattaligini) bilish 
kerak, so ‘ngra ikkinchi m iqdom ing m a ’lum kattaligini shuncha m arta 
orttirish yoki kam aytirish kerak. Shuni ta ’kidlab o ’tam izki, qaralayotgan 
m asalalam i bu usul bilan faqat bitta m iqdom ing ikkita qiym atini ifoda- 
lovchi sonlar bir-biriga karrali b o ’lgandagina yechish m umkin.
N isb atlar usuli b ilan yechiladigan sod d a uch lik q o id ag a d o ir 
m asalalam i 
y echishga 
0
‘q u v ch ilam i 
tay y o rlash
uchun 
ularga 
tax mi nan bunday m ash q lam i ta k lif qilish foydali: “ 12 1 d a nech a 
m arta 4 1 d an b o r?”, “30 m etrda nech a m arta 5 m dan b o r?” , “ 36 soni 
12
sonidan necha m arta k atta?” va hokazo.
T ay y o rg arlik m ashqlarini b ajarganlaridan keyin o ‘q u v ch ilarg a 
sodda u chlik qoidaga d o ir b u nday m asalani ta k lif q ilish m um kin: 
“ Ikkita b ir xil ku lch a 12 tiy in turadi. S hunday 6 ta ku lch a uchun 
qancha to 1 lash kerak?” O ldin m asala o ‘quvchi!arga tanish usul - 
birlikka keltirish usuli bilan yechiladi: 12 : 2 • 6 = 36 (tiy). Shundan 
k ey in o ‘qituvchi bolalarga b u nday m asalalam i y ech ish n in g yangi 
usuli bilan tanishishlarini aytadi. 0 ‘quvchilarni yangi usulni 
tush u n ish larin i o sonlashtirish uchun k o ‘rsatm alilik d an foyd alan ish
kerak. B o lalam in g b ir m iq d o m in g qiym ati qan ch a m arta orttirilsa, 
ikkinchi m iq d o m in g qiym ati shuncha m arta orttirilishi kerakligini 
an iq lash g a yordam beradi. Jum ladan, qaralay o tg an m asalada 2 ta 
kulchaga 12 tiyin toMangani m a ’lum . D em ak, 6 ta k u lch a u chun 2 ta 
kulch ag a qaraganda 6 soni 2 sonidan nech a m arta k atta b o ‘lsa, 
shuncha m arta ortiq to ‘lash kerak.
290

---

M asalan in g y echilishi ushbu k o ‘rin ish d a boMadi:
12 ( 6 : 2 ) = 12 - 3 = 36 (tiy).
M asala yechishning yangi usuli (m unosabatlar usuli) oldin tanish 
boMgan usul bilan taqqoslanadi va bu usullam ing farqi aniqlanadi.