Boshlang'ich sinflarda matematika o'qitish metodikasi

2. K o ‘p a y tir is h va b o ‘lish b ila n y e c h ila d ig a n m a s a la la r .
a) 
K o ‘pay tirish va b o ‘1 ish am allarin in g an iq m azm unini o chuv- 
chi m asalalar. K o ‘pay tirish a m a lin in g aniq m azm unini b ir xil 
q o ‘sh ilu v ch ilar y ig ‘indisini (k o ‘p ay tm asin i) to p ish g a d o ir m asala­
lam i y ech ish d a ochiladi.
B o ‘lish am alin in g aniq m a ’nosi m azm u n ig a k o ‘ra, boN ish va 
ten g q ism larg a b o ‘lishga d o ir ham d a y ech ish g a o id m asalalam i 
y e c h ish d a o ch ilad i. K o 'p a y tirish jad v a lin i tuzish v a o ‘rganishga
287

---

ajratilg an 30 ta darsn in g ham m asi dav o m id a boM ishga d o ir m asalalar 
k o ‘rsatm alilik k a aso slan ib yechiladi. B u b o sq ich d a k o ‘rsatm alilik - 
n in g aso siy vazifasi m azm u n ig a k o ‘ra, boN ish va ten g q ism larg a 
boMish jara y o n in in g o ‘zini k o ‘rsatish d an iborat. S hu m aqsadda 
d id ak tik m aterial, p red m et v a sh artli rasm lard an fo y d alan ilad i. O ldin 
m azm u n ig a k o ‘ra boM ishga d o ir m asalalar k iritiladi. M asalan: “ 8 ta 
qu sh n i h a r b ir katak d a 2 tadan boM adigan q ilib , kataklarga 
jo y la sh tirish kerak. H am m a q u sh la m i jo y la sh tirish uchun q an ch a ka- 
tak k erak boM adi?” . M asalaga d o ir rasm ishlash va uni y e c h ish ta k lif 
q ilin ad i, b unda qush ch an i u ch b u rch ak , katakni k v ad rat b ilan 
tasv irlash m um kin. H osil boMgan sh artli rasm m asala shartini ham , 
ja v o b n i ham ay o n iy tasvirlaydi: 8 : 2 = 4. Javob: 4 ta katak.
3 . M u r a k k a b m a s a la la r u stid a ish la sh .
a ) Y igM ndi v a q o ‘s h ilu v c h ila r d a n b ir i 
m aM um
boM ib, 
q o ‘s h ilu v c h ila r n i t a q q o s la s h n i ta la b q ila d ig a n m a s a la la r .
S huni t a ’kidlab oM amizki, bu x ildagi h ar q an d ay m asalan in g
h am y echim ini ifoda y o rd am id a tasv irlab boM averm aydi. M asalan in g
b o sh savolini q o ‘y ishda biz y echim ini alohida am a lla r bilan 
y o zilish ig a m u ro jaat q ilish im izg a to ‘g ‘ri keladi.
A y tilg an fikm i tasd iq lash uchun b u nday m asalani qaraym iz:
“ B o g ‘da 236 tu p d arax t ek ish d i, b uning 127 tupi olm a, 
q o lg an lari olcha. Q aysi d arax tlard an q an ch a k o ‘p ek ish g an ?”
M asalani tahlil qilib o ‘q u v ch ilar 2 3 6 -1 2 7 (tup) o lch a ekish- 
gan in i 
aniqlashadi. 
S hundan 
keyin 
o ‘q u v ch ilar 
q iy in ch ilik k a 
uchraydilar: m asalan in g b o sh savoli sh u n d ay ifodalanganki, (236- 
127) ay irm an in g q iy m atin i to p m ay turib, 127 so n id an 236 va 127 
so n larin in g ayirm asini ay irish k erak yoki k erak m aslig in i b ilish q iy in
va aksincha. Shu sababli y echim ni am allam i b ajarish b ilan yozish 
kerak. Y echim ni am allar b o ‘yicha izohlab y o zish u sh b u k o ‘rinishda 
boMadi:
1) 2 3 6 -1 2 7 = 109 - b o g ‘ ek k an o lc h alar soni.
2) 1277 109=18 - o lch alarg a q arag an d a ortiq ek ilg an o lm alar 
soni.