O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor

D epozit  sertifikatlari 
—  bu  pul  mablag‘lari-  om onat  qo'yilganli 
t o ‘g ‘risidagi-  om onatchi  yoki  uning  huquqiy  vorisining  belgilangan 
m u d d a ti  tugag an id an  keyin  o m o n a t  sum m asini  va  unga  tegishli 
fo iz larin i  olishga  b o ‘lgan  h u q u q in i  tasd iq lovch i  b a n k -  e m ite n t 
guvohnomasidir.
D epozit sertifikatlarini chiqarish va ro‘yxatdan o ‘tkazish qoidalarini 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Markaziy  banki  belgilaydi.
Depozit  sertifikatlari  ikki  turda  chiqariladi.
1.  Depozit  sertifikatlari,  yuridik  shaxslar  uchun  chiqariladi.
2.  D epozit  —  ja m g 'a rm a   sertifikatlari,  jismoniy  shaxslar  uchun 
chiqariladi.
D epozit  sertifikatlari  u c h u n   t o ‘lovlar  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
milliy  pul  birligi  «so‘mda»  to'lanadi.
D epozit sertifikatlari  m uomalaga bir marotabalik va seriya holatida 
chiqarilishi  m umkin ham d a ulaming egasi yozilgan va taqdim etuvchiga 
bo'lishi  mumkin.  Depozit sertifikatlari ko'rsatilgan xizmatlar va tovarlar 
u c h u n   t o ‘lov  vositasi  b o ‘lib  xizmat  qilmaydi.
Tijorat banklari  depozit  sertifikatlarini  quyidagi  shaklda  chiqarishi 
mumkin.
—  naqd  (blankali)  shaklda, jism oniy  shaxslar uchun;

—  naqd  boMmagan  (depo  hisob  raqami  ochish)  shaklda,  yuridik 
shaxslar  uchun.
D e p o z it  sertifikatlarini  «depo»  sh a klid a  olib  bo rilish i  tijo ra t 
banklarini  maxsus  depozitariy  bo'lim larida  amalga  oshiriladi.
Egasi  yozilgan  depozit  sertifikatining  egasi  o ‘zgargan  holda,  u n in g 
orq a   to m o n i d a   h u q u q n i  b e ru v c h i  va  h u q u q n i  o lu v ch i  o ‘r ta s id a  
o'zgartiriladi.
D epozit  sertifikatlari  muddati  b o ‘yicha,  ular  sotilgan  m u d d atd a n  
boshlab:
—  depozit  sertifikatlari  —  1  yil  m uddatgacha;
—  depozit  —  jam g 'a rm a   sertifikatlari-  m uddati  3  yilgacha  amal 
qiladi.
Agarda  sertifikatning  muddati  o'tib  ketgan  holda  egasi  to m o n id an  
taqdim   etilsa,  tijorat  banki  darhol  depozit  va  uning  foiz  sum m asini 
to'lab  berishi  shart.
N aq d  holda chiqariladigan  depozit jam g 'a rm a  sertifikatlari  kam ida 
olti  darajada  himoyaga  ega  bo'lishi  kerak.
O ‘zbekiston  Respublikasining  g ‘azna  majburiyatlari 
—  ularning 
egalari  budjetga  pul  mablag'lari  berganliklarini  tasdiqlovchi  h am d a 
bu  qim m atli  qog'ozlarga  egalik  qilishning  butun  m uddati  davom ida 
qayd  etilgan  darom adni  olish  huquqini  beaivchi,  taqd im   etuvchiga 
tegishli  qimmatli  qog'oz  turidir.
M am lakatim izda  g ‘azna  majburiyatlarining  quyidagi  turlari  chi- 
qarilishi  k o ‘zda  tutilgan;
—  qisqa  m ud datli  (B IL L )  —  bir  yilgacha  b o 'lg a n   m u d d a tg a  
m o'ljallangan  g'azna  majburiyatlari;
— o 'rtach a  muddatli  (N O T E )  — bir yildan besh yilgacha  m uddatga 
m o'ljallangan  g'azna  majburiyatlari;
—  uzoq  muddatli  (B O N D )  — besh  yil va und an  k o 'p ro q   m uddatga 
m o'ljallangan  g'azna  majburiyatlari.
U z o q   va  o 'r ta c h a   m uddatli  g ‘a zn a  m ajbu riyatlarini  c h iqarish 
to'g'risidagi qaror 0 ‘zbekiston  Respublikasi Vazirlar M ahkam asi t o m o ­
nidan  qabul  qilinadi.  Qisqa m uddatli g ‘azna  m ajburiyatlarini  chiqarish 
to ‘g‘risidagi  q a ro r  esa  0 ‘zbekiston  Respublikasi  M o liy a   Vazirligi 
tom o nidan   qabul  qilinadi.
G 'a z n a   majburiyatlarini  chiqarish  to'g'risidagi  qa ro rlard a   daro - 
madlarni  ham da majburiyat qarzlarini to'lash shartlari belgilab qo'yiladi.
O'zbekiston  Respublikasining amaldagi qonunchiligiga asosan vek- 
sel  bu  —  veksel  beruvchining  yoxud  vekselda  k o 'rsa tilg a n   boshq a

to'lovchining vekselda nazarda tutilgan  muddat kelganda veksel  egasiga 
muayyan  sum m ani  to'lash  yuzasidan  q a t’iy  majburiyatini  tasdiqlovchi 
qimmatli  qog‘ozdir.
Veksellarni  c hiq a rish ,  r o ‘y x a td a n   o 'tk a z is h   q o id ala ri,  ularni 
chiqarish  va  m uom alada  yuritish  shartlarini  O'zbekiston  Respublikasi 
Markaziy banki va 0 ‘zbekiston  Respublikasi  Moliya Vazirligi  tom oni- 
dan  birgalikda  belgilaydilar.
Veksellar  quyidagi  turlarga  bo'linadi:
—  oddiy  veksel  (solo);
—  o 'tkazm a  veksel  (tratta).
Veksel  beruvchining  muayyan  summadagi  pulni  veksel  oluvchiga 
yoxud  uning  buyrug‘iga  binoan  belgilangan  m uddatda  yoki  uning 
talabiga  ko'ra  to'lashdan  iborat  q a t’iy  majburiyatini  o 'z  ichiga  olgan 
hujjat  oddiy  veksel  hisoblanadi.  Oddiy  vekselda  ikki  shaxs  islitirok 
etadi,  ya ’ni  veksel  beruvchi  va  uni  birinchi  oluvchi.  Boshqa  qarz 
qog'ozlardan  oddiy  vekselni  ajratib  turadigan  xususiyatlari  mavjud 
bo'lib,  ular  quyidagilar  hisoblanadi:
—  veksel  o'tkaz m a   yozuv  asosida  qo'ldan-qo'lga  o'tadi;
—  veksel  b o'yicha  majburiyat  ikkala  ishtirokchi  o ‘rtasida  ham- 
korlikda  b o ‘ladi;
—  imzo  va  muhrlarni  notarial  tasdiqlash  shart  emas;
—  veksel  garov  bilan  t a ’m inlanm agan  abstrakt  pul  hujjatidir;
— to'lov  muddati  kelib  to'lanm agan veksel ucluin  notarial  d a ’vosini 
amalga  oshirishi  lozim.
Vekselning  ikkinchi  turi  bo'lib  o 'tk azm a veksel  hisoblanadi. Veksel 
o lu v c h in in g   m u ay y a n   s u m m a d a g i  pulni  oluvchiga  yoxud  uning 
buyrug‘iga  binoan  boshqa  shaxsga  belgilangan  m uddatda  yoki  uning 
talabiga k o'ra to'lash to'g'risidagi  q a t’iy buyrug'idan  iborat to'lov'chiga 
qaratilgan  hujjat  o'tkazm a  veksel  hisoblanadi.
Bunda  to'lovchi  veksel  b o'yicha  belgilangan  m uddatda  to'lovlarni 
amalga  oshirishga  (akseptni  bajarishga)  roziligini  yo zm a  ravishda 
tasdiqlashi  shart.
Oddiy  (solo)  vekseldan  farqli  ravishda  o 'tkazm a  (tratta)  vekselda 
uchta  ishtirokchi  qatnashadi; veksel beruvchi  (trassant), veksel birinchi 
oluvchi  (remitent) va veksel bo'yicha to'lovchi  (trassat). Trassat vekselga 
vekselda  k o 'rsa tilg a n   m u d d a t d a   va  s u m m a n i  to 'la s h g a   roziligini 
bildirishi,  y a ’ni  aksept  qilishi  shart.
Trassat  vekselga  aksept  (to'lashga  roziman)  beigisini  qo'ygandan 
s o 'ng   bu  veksel  m uom alaga  kiradi.

Vekselda  q o ‘yiladigan  m ajburiy  rekvizitlar  1930-yil  7 - iy u n d a  
Jenevada veksel  t o ‘g ‘risidagi  xalqaro  konvensiya  asosida  olib  boriladi. 
D a v la tla r   o ‘zlarid ag i  veksel  m u n o s a b a t la r i n i   u s h b u   k o n v e n s iy a  
shartlariga  asosan  unifikatsiya  qilishlari  lozim.
Veksel  b o ‘yicha  foiz t o ‘lovlari  «diskont»  deb  atalib,  uning  miqdori 
veksel summasiga kiritilishi yoki alohida k o ‘rsatilishi  mumkin. Vekselni 
o'tkazish  uni  orqa  tomonidagi  yozuv  (indossament)  va  q o ‘s him ch a 
rasmiy  varaq  orqali  olib  boriladi.  Indossam entdagi  yozuvlar  albatta 
beruvchi  va  oluvchining  imzosi  va  ularning  m uhri  bilan  tasdiqlanadi.
Xalqaro amaliyotda vekselning  iqtisodiy mohiyatiga qarab  quyidagi 
turlari  mavjud:
—  tijorat  vekseli.
—  moliyaviy  veksel.
—  fiktiv  veksel.
—  bank  vekseli.
Tijorat  vekselining  asosini  aniq  tovar  b o ‘yicha  oldi-sotdi  bitimi 
tashkil  etadi.
Moliyaviy  vekselning  asosida  esa  m a ’lurn  m iqdordagi  pulning  
harakati  yotadi,  ya’ni  veksel  yordam ida  q o 's h im c h a   kredit  beriladi.
Fiktiv  veksel  asosida  na  tovar  oldi-sotdi  bitimi,  na  pul  xarajati 
yotadi.  Fiktiv (soxta) vekselga bronza,  d o 's to n a  va  kutib olish veksellari 
kiradi.  Bronza  veksel  hech  qanday  haqiqiy  t a ’m inotga  ega  emasdir. 
Bu  yerda veksel  b o ‘yicha  to'lovchi  oldindan  t o ‘lovga  qobiliyatli  emas.
D o ‘stona  vekselda  oldindan  kelishilgan  sx em ada  t o ‘lovga  q o b i­
liyatli  shaxs  to'lovga  qobiliyatsiz  shaxsga  t o ‘lov  vositasi  sifatida  yoki 
vekselda  ko‘rsatilgan  sum m ani  bankdagi  hisobi  asosida  undirib  olish 
tushuniladi.
Bank  vekseli  bu  b a n k - e m i t e n t n i n g   b ir   t o m o n l a m a   v e k seld a  
ko'rsatilgan  m uddatda  va  undagi  su m m an i  t o ‘lash  haqidagi  so‘zsiz 
majburiyatdir.
6 .2 .  Qimmatli  qog‘ozlarning  hosilalari  va 
ularning  turlari
0 ‘zbekiston  Respublikasining  «Qimmatli  q o g‘ozlar bozori t o ‘grisi- 
da»gi  q o n u n n in g   3 -m o d d a s ig a   asosa n  « Q im m a tli  q o g ‘o z la r n in g  
hosilalari  —  darom adi  (zarari)  bir yoki  bir n e c h a  b o z o r k o ‘rsatkichlari 
(indekslari)  m a z m u n ig a   bo g ‘liq  b o 'l g a n   q i m m a t l i   q o g ‘o z la rd ir»  
Amaldagi  qim m atli  q o g ‘ozlar  t o ‘g ‘risidagi  q o n u n c h il ik k a   asosa n

qimmatli  qog'ozlar hosilalarining  quyidagi  turlari  m uomalada bo'lishi 
mumkin:
1.  Opsion.
2.  Fyuchers.
3.  Varrant.
0 ‘zbekiston  Respublikasida  muomalaga  qimmatli  qog‘ozlarning 
hosilalarini  c h iq a rish n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari  m avjud,  y a ’ni 
mamlakatimiz  hududida  qimmatli  qog‘ozlarning  hosilalarini  chiqarish 
tartib-qoidasiga  k o ‘ra  qimm atli  qog‘ozlarning  hosilalari  faqatgina 
aksiyadorlik  jam iyatlarining  qimmatli  qog'ozlari  (asosan  aksiyalar) 
asosida  m uom alaga  chiqarilishi  mumkin.  Qim matli  qog'ozlarning 
hosilalari  emissiyasi  amaldagi  qonunchilikka  asosan  tegishli  davlat 
organida  davlat  ro'yxatidan  o ‘tishi  lozim.
Qimmatli  qog‘ozlarning  hosilalari  emitenti  bo'lib,  ushbu  qimmatli 
q o g ‘ozni  o ‘z  n o m id a n   va  bu  b o ‘yicha  kelib  chiqadigan  barc h a  
majburiyatlarni  o 'z  zimmasiga oluvchi yuridik shaxs hisoblanadi.  Q im ­
matli  qog‘ozlarning  hosilalarini  muomalaga  chiqarish  t o ‘g ‘risidagi 
qarorni  eniitent  (diler)ning  bu  sohaga vakolati  mavjud  organi  tom oni- 
dan  qabul  qilinadi.
Ushbu  organ  qabul  qilinadigan  qimmatli  qog'ozlarning  hosilalari 
emissiyasi  pro sp e k tin i  tasdiqlaydi.  0 ‘zbekiston  Respublikasining 
am ald ag i  q o n u n c h ilig ig a   asosan  agarda  q im m atli  q o g ‘o zlarnin g 
hosilalarini  bazis  aktivi  1  min.  so‘m  va  und an   sal  ko'proq  b o ‘lsa,  u 
holda  qimmatli  qog‘ozlarning  hosilalarining shartnomasi  fond  birjasi- 
n in g   jo y la rd ag i  filia lla rid a   r o ‘y x a td a n   o ‘tadi.  Agarda  q im m a tli 
qog'ozlarning  hosilalarini  bazis  aktivi  1  mln.  so‘mdan  ko‘proq  b o ‘lsa, 
u  holda bu  sh artno m a  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Davlat  Mulki  Q o ‘mi- 
tasi  huzuridagi  Qimmatli  qog‘ozlar bozori  faoliyatini  muvofiqlashtirish 
va  nazorat  qilish  Markazi  to m onidan  o ‘rnatilgan  tartibda  ro'yxatdan 
o ‘tkaziladi.
Q im m a tli  q o g ‘oz la rn in g   hosilalari  m u o m a la g a   naqd  va  naqd 
b o ‘lmagan  ko'rinishda  chiqarilishi  mumkin.  N a q d  bo'lmagan  ko‘ri- 
nishda  chiqarilishda  global  sertifikat,  y a ’ni  qimmatli  qog‘ozlarning 
hosilalari  shartnomasiga  asosan  bazis  aktivini  sotib  olish  yoki  sotishni 
tasdiqlovchi,  q o g'o z chiqariladi va bu sertifikat depozitariyda  o ‘rnatil- 
gan  tartib-qoida  asosida  saqlanadi.
Qimmatli qog'ozlar t o ‘grisidagi 0 ‘zbekiston  Respublikasining am al­
dagi  qonunchiligiga  asosan  qimmatli  qog'ozlarning  hosilalari  klass va 
seriyalar bo 'y ich a   tasdiqlanishi  mumkin.

1.  Klass  bo'yicha  —  bu  h olatda  qimmatli  qog‘ozlarning  hosilalari 
shartnom asining  bazis  aktivida  bir  turdagi  qim m atli  q o g ‘oz  (ko'p 
holatda  aksiya)  tashkil  etadi.
2.  Seriya  —  bu  holatda  bir  klassdagi  va  bir  xil  narxdagi  ham da  bir 
xil  m uddatda  to'lov  muddati  kelgan  bazis  aktiv  tashkil  etadi.
Qimmatli  qog'ozlarning hosilalari  shartnomasida qimm atli  qog'oz- 
larning oldi-sotdi  muddatini  uzaytirish,  sotuvchining  mulki  b o ‘lmagan 
qimmatli  qog'ozlarni  sotish  ham d a  muddati  o ‘tgan  qimm atli  qog'oz- 
larning  hosilalari  sotuvga  qo'yish  amalga  oshirilmaydi.
Opsion  (nemischa 
«optiom  so'zidan  olingan)  —  sh a rtn o m a   bo‘lib, 
uning egasiga qimmatli  qog'ozlarni yoki tovarlarni  bitim da qayd etilgan 
narxda  belgilangan  muddatda  xarid  qilish  huquqini  beradi.
Opsionning  xususiyati  shundaki,  uning  egasi  qim m atli  qog'ozning 
o'zini  emas balki  uni  sotib  olish  yoki  sotish  huquqini  opsion  mukofoti 
evaziga  sotib  oladi.  Shuni  t a ’kidlash  lozimki,  opsion  egasi  vaziyatga 
qarab  opsion  yuzasidan  sotib  olish  yoki  sotish  h u quqidan  foydalanish 
yoki  und an   voz  kechishi  mumkin.
Opsion  shartnomasida  ikki  to m o n   ishtirok  etadi  —  birinchi  to m o n  
opsionni sotib  oluvchi  (saqlovchi),  y a ’ni  m a ’lum  miqdordagi  qimmatli 
qog'ozlarni  sotib  olish  yoki  sotish  huquqini  xarid  etuvchi  va  ikkinchi 
to m o n   —  opsionni  sotuvchi,  y a ’ni  shartn om ad a  ko'rsatilgan  m a ’lum 
miqdordagi  qimmatli  qog'ozlarni  sotib  olish  yoki  sotish  majburiyatini 
oluvchi  shaxs  ishtirok  etadi.
Xalqaro  amaliyotda  barcha  opsionlar  ikki  turga  bo'linadi:
—  sotib  olish  uchun  opsion  (xaridor  opsioni)  «koll»  opsion  (call);
—  sotish  uchun  opsion  (sotuvchi  opsioni)  «put»  opsion  (put).
Sotib  olish  uchun  opsion  uni  egasiga  kelajakda  kelishilgan  shart
va  mukofot  evaziga  bazis  aktivini  sotib  olish  huquqini  beradi.
Sotish  uchun  opsion  esa  uning  egasiga  kelajakda  kelishilgan  shart 
va  mukofot  evaziga  bazis  aktivini  sotish  huquqini  beradi.
Opsionlarni  amalga  oshirish  m uddati  b o 'y ic h a   ikki  turga  b o ' ­
linadi:
1.  «Yevropa  opsioni»  —  ushbu  sh artn o m a d a   kelishilgan  opsion 
shartlari  faqatgina  unda  ko'rsatilgan  m u d d atd a  am alga  oshiriladi.
2.  «Amerika  opsioni»  —  ushbu  sh a rtn om a d a   kelishilgan  shar  larni 
opsion  egasi  xohlagan  m uddatda  amalga  oshirishi  m um kin.
Opsion  bo'yicha  mukofot  —  bu  opsionni  xarid  yetib  olayofgan 
shaxs tom onidan  uni sotayotgan  shaxsga opsion  sertifikatini  imzolagani 
uch u n   beriladigan  bahodir.

Opsionning  ichki  qiymati  —  bu opsion egasiga opsion  shartnomasi 
amalga  oshganda  oladigan  darom adidir.  U ning  miqdori  esa  bazis 
aktivining  jo riy   bahosi  va  opsion  amalga  oshgandagi  ijro  bahosi 
o'rtasidagi  farqdan  iborat.
Opsionning tashqi  qiymati  —  opsionning  ichki  qiymati va  mukofot 
o 'rta sid a g i  farqdan  iborat  b o 'lib ,  uning  m iqdori  s h a rtn o m a n in g  
muddatliligi,  kursning barqarorligi  va  foiz  stavkalarining  dinamikasiga 
to 'g 'rid a n -to 'g 'ri  bog'liq.
Opsion  b o ‘yicha  bazis  aktivi  quyidagi  m a’lumotlarni  o'zida  aks 
ettirishi  lozim:
—  qimmatli  qog‘ozning  turi  (tip,  kategoriya);
—  qimmatli  qog'ozlam ing  nominali  (qiymati);
—  har  bir  dona  qimmatli  qog‘oz  uchun  baho;
—  qimmatli  qog'o zlam ing  soni;
—  qimmatli  qog'o zlam ing  emitenti;
—  um um iy  qiymati;
—  qimmatli  qog'ozlam ing  turiga  qarab boshqa  qo'shim cha  m a ’lu- 
m otlar  talab  etiladi.
Shuni  t a ’kidlash  lozimki,  opsion  shartnomalari  asosida  qimmatli 
qo g'o zlam in g  kursini  ko'tarilishi  yoki  uning  aksi,  pasayishi  hisobiga 
darom ad  olishligi  uchun  opsion  bo'yicha  «chayqovchilik»  manfaati 
yotadi.
Endi  «sotib olish»ning amalga oshirish  mexanizmi  ko'rib chiqiladi. 
U shbu  shartnomaga  asosan  opsion  egasi  uning  sotuvchisidan  m a ’lum 
miqdordagi qimmatli  qog'ozlarni  m a ’lum  muddatdan keyin  kelishilgan 
bahoda  sotib  olish  huquqini  sotib  oladi.  Opsionning  sotuvchisi  esa 
shartnom ada ko'rsatilgan  qimmatli  qog'ozlarni mukofot  evaziga opsion 
egasi  ko'rsatmasiga  asosan  kelishilgan  bahoda  sotish  majburiyatini 
oladi.
Masalan,  «RIAAAL XJ» aksiyalarining opsion operatsiyasidagi joriy 
kursi  1000  so'm .  Opsion  egasi  bunday  aksiyalarining  1  lotini  (100 
d ona  aksiya)  sotib  oldi  deylik.  Opsion  shartnomasiga  asosan  uning 
egasi  m a ’lum  m uddatdan  keyin  ushbu  lotni,  y a ’ni  har  bir  aksiyani 
1100  so 'm d a n   sotib  oladi.  Shartnom aga asosan  uning egasi  sotuvchiga 
har  bir  aksiya  uchun  20  so 'm d a n   mukofot  to'laydi.  Opsion  kontra- 
gentlari  «RIAAAL  XJ»  ning  aksiyalarining  kursiga  mutlaqo  teskari 
m anfaatda  bo'ladi.  Opsion  egasi  aksiya  kursi  ko'tarilishi  tarafdori, 
uning  hisobi  bo'yicha «RIAAAL XJ» aksiyasining  kursi  kelajakda  1200 
so 'm n i  tashkil etsa,  u o 'z huquqini  amalga oshiradi va har bir aksiyadan

80  so‘m  (1200  —  1!00  —  20)  darom ad  oladi.  Opsion  egasining  lot 
b o ‘yicha  darom adi  8000  s o ‘mni  tashkil  etadi.  Agar  o p sio n   egasi 
yanglishgan  boMsa,  y a ’ni  «RIAAAL  XJ»  aksiyalari  kursi  faqatgina 
1100  so‘mgacha  ko'tarilgan  b o ‘lsa  ham d a  opsion  amalga  oshirilgan 
taqdirda  uning  egasi  har  bir  aksiyadan  20  so‘m d an  va  jam i  lotdan 
2000  so‘m  zarar  ko ‘radi.
Shuning  uch un   bunday  holatlarda  opsion  egasi  o ‘z  huq u q id an  
fo y d ala n m a y d i  va  o psio n  s h a r t n o m a s i n i   b e k o r   qiladi.  I k k in c h i 
to m o n d a n   op sionni  sotuvchi  «RIAAAL  XJ»  aksiyalari  kursin ing 
o ‘zgarm ay  qolishi  yoki  k o ‘tarilganda  h am   pastroq  k o 'tarilish id a n  
m anfaatdor.  Agar  opsion  m uddati  kelganda  «RIAAAL  XJ»  aksiya- 
larining kursi  1100 so'mni tashkil etsa,  yuqorida ta ’kidlangandek opsion 
egasi  o ‘z  huquqidan  foydalanmaydi,  natijada  opsionni  sotuvchi  har 
bir aksiya  uch un   20  so‘m  m ukofot  va jami  2000  s o ‘m  d aro m a d   oladi, 
undan  tashqari bazis aktividagi  qimmatli qog‘ozlar uning o ‘zida qoladi.
Biz endi «sotish  uchun»  (put)ni  amalga oshirish  mexanizmini  k o ‘rib 
chiqamiz.  T a ’kidlash  lozimki,  ushbu  op sionning  am alga  oshirilish 
mexanizmi  «sotib  olish  u c h un   opsion»  m exanizm ining  teskarisidir. 
«Sotish uchun» opsion egasi  bazis aktiv aksiyalarini  kursining pasayishi 
manfaatida,  opsionni  sotuvchi  esa  ushbu  kursning  ko'tarilishi  m an- 
faatida  b o ‘ladi.  Opsion  sotuvchisi  opsion  shartnom asini  im zolaganda 
uning  egasidan  «RIAAAL  XJ  aksiyalarining  joriy  narxi  1000  s o ‘m, 
opsion  sharti  b o ‘yicha  kelajakda  «RIAAAL  XJ»  h a r  bir  aksiyasining 
donasini  1000  so‘m dan  sotib  olish  majburiyatini  oladi.  N atijada  har 
bir aksiya uch un   (1  lot  100  d o n a   aksiya)  20  s o 'm d a n ,  y a ’ni jam i  2000 
s o ‘m  mukofot puli  oladi.  Bu yerda  opsion  sotuvchisi  kursning saqlanib 
qolishi  yoki  o'sishidan  m anfaatdor,  chunki  bu  holatd a  opsion  egasi 
shartnomadagi  huquqidan  voz  kechadi.  Bu  h olatda  opsion  sotuvchisi 
hech  qanday  xarajatsiz  2000  s o ‘m   m ukofot  puli  oladi.
Agarda  «RIAAAL  XJ»  aksiyasining  bozor  kursi  kelajakda  tushib 
ketsa,  u  holda  opsion  egasi  o ‘z  h u qu q id an   foydalanadi.  M asalan, 
«RIAAAL  XJ»  akiyalarining  b o z o r  kursi  pasayib  900  s o ‘m ni  tashkil 
etdi.  Bunda  opsion  egasi  o ‘z  h u q u qidan   foydalanadi  va  «RIAAAL 
XJ»  aksiyalarini  opsion  sotuvchisiga  shartnom adagi  kelishilgan  baho 
1000  so‘mga  sotadi.  Bu  ho latd a   u  h ar  bir  aksiyadan  80  s o ‘m d an 
darom ad  topadi,  ya ’ni  (1000  —  900  —  20).
H a r  bir  davlatda  op sionning  o ‘ziga  xos  k otirovkasining  tasnifl 
mavjud.  M asalan,  A Q S H da  h a r   bir  opsion  u c h u n   quyidagi  tasn if 
bor:

1.  Opsionning turi  —  «sotib  olish» uchu n   («s»)  yoki  «sotish  u c h u n  
opsion  («r»)
2.  O p sio nn in g   klassi  opsion  shartnom asidagi  bazis  aktividagi 
qimmatli  qog‘ozlar  turi.
3.  Opsion  lotidagi  h ar  bir  qimmatli  qog‘ozga  mukofot  miqdori.
Masalan,  a n ’anaviy  opsion  kotirovkasi  quyidagicha  ifodalanadi:
6  M M B  O ST  45  Cal  1
bunda
6  —  opsion  asosida  yotuvchi  100  aksiyadan  iborat  shartnom alar 
soni;
M M B  —  aksiyadorlik jamiyatining  qisqartirilgan  nomlanishi;
OST  —  opsion  shartnomasining  tugash  muddati;
45  —  opsionni  amalga  oshirish  bahosi;
Cal  —  opsion  turi  (bunda  «Cali»  «sotib  olish  uchun  opsion»);
1  —  «opsionda  ko‘zda  tutilgan  mukofot».
Yuqoridagi  kotirovkaga  asosan,  ushbu  opsion  egasi  M M B   aksiya­
dorlik  jam iyatining  600  dona  (6x100)  aksiyasini  45  A Q SH  dollari 
bahosida  oktabr  oyida  sotib  olish  huquqini  oigan  va  buning  uch u n  
600  AQSH  dollari  m iqdorida  (1x6x100)  mukofot  pulini  t o ‘lagan.
0 ‘zbekiston  Respublikasining amaldagi  qonunchiligiga asosan «so­
tib olish  u c h u n  opsion» va «sotish uchun»  opsionlarning bazis aktivlari 
emitentlarining a w a l  m uomalaga chiqargan o ‘zlik qimmatli q og‘ozlari 
va aw al  m uom alaga chiqargan uchinchi  shaxsning qimmatli  qog‘ozlari 
tashkil etishi  mumkin.  Amaldagi qonunchilikka asosan opsionning bazis 
aktivi  bo'lib  e m ite n tn in g   o ‘zlik  birlamchi  muomalaga  chiqarilgan 
qimmatli  qog'ozlari  xizmat  qilishga  y o i   qo'yilmaydi.
Opsionlar  egasi  yozilgan  va  taqdim   etuvchiga  b o ‘lishi  m u m kin. 
0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s id a   o p s io n n i n g   b a rc h a   t u r l a r i d a   bazis 
aktivining  s h a rtn o m a d a   kelishilgan  m u ddatda  yoki  opsion  egasining 
xohlagan  m ud d ati da sotib olish  yoki sotish  huquqidan foydalanishlari 
m u m k in .  S h uni  t a ’kidlash  lozimki,  opsion  shartnom asi  b o ‘yicha 
operatsiyalar birja va birjadan  tashqari  bozorda  ham  amalga oshirilishi 
mumkin.
0 ‘zbekiston   R esp u blik asin ing  amaldagi  qonunchiligiga  asosan  
fyuchers 
—  qim m atli  qog‘oz  (shartnom a)  bo ‘lib,  muayyan  qimmatli 
q og‘ozlar  va  b osh q a  moliyaviy  vositalarni  yoki  tovarlarni  shartno - 
m alarda  belgilab  q o ‘yilgan  narxda  belgilangan  kelgusi  sanada  xarid 
qilish  yoki  sotishdan  iborat  majburiyatni  so‘zsiz  tasdiqlaydi.

Fyuchers  shartnomasi  bo'yicha bazis  aktivining  e m ite n tn in g   aw a l 
m uom alaga  chiqarilgan  qimm atli  q o g ‘ozlari  va  avvaJ  m uo in a la g a  
chiqarilgan  u c h in c h i  shaxsning  qiinm atli  qog'ozlari  tashkil  etishi 
mumkin.  Amaldagi  qonunchilikka  asosan  fyuchersning  bazis  aktivi 
b o ‘lib  em itentn in g   o ‘zlik  birlamchi  m uom alaga  chiqarilgan  qim m atli 
qog'ozlari  tashkil  etishiga  y o‘l  qo'yilmaydi.
Fyuchers shartnom asining  asosiy  xususiyati  shundaki,  u n d a   baho- 
ning  aniqligi  va  shartnom a bajarilishining  majburiyligidir.  Fyuchersga 
asosan bazis aktividagi  qimmatli qog'ozlar darhol  q o 'ld a n -q o 'lg a  berii- 
maydi,  balki  q a t’iy  belgilangan  m ud d atd a  yetkazilishi  zarur.  Fyuchers 
shartnom asi  y o rdam ida  fond  qim m atliklarini  kelajakda  olish  yoki 
yetkazib berish  majburiyati qonun asosida  rasmiylashtiriladi.  F y u c h e r­
sning  o 'ziga  xos  xususiyati  sh u n d a n   iboratki,  s h a rtn o m a   im zola- 
nayotgan  vaqtda  shartnomadagi  bazis  aktivdagi  qim m atli  q o g ‘ozlar 
uning  sotuvchisida  um um an  boMmasligi  ham   mumkin.
Fyuchersning  opsion  bilan  o'xshashlik  to m o n i  shu ndaki,  ikkala 
shartnom a  asosida  kelajakda  fond  qiymatlarini  xarid  etish  yoki  sotish 
imkoniyati  mavjud.  Fyuchersning opsiondan farqi quyidagilardan  iborat:
1.  F yuchers  oldi-sotdi  bitimi  em as,  balki  u  fond  q iy m atlarin i 
yetkazib  berish  to'g'risidagi  qat’iy  majburiyatdir;
2.  Fyuchers shartnomadagi  m uddat kelganda hisob-kitoblarni  q a t’iy 
tartibda  amalga  oshirish  to'grisidagi  majburiyatdir;
3.  F y u chers  b o 'y ic h a   xavf xatar  risk  yuqori  d a ra ja d a d ir,  c h u n k i 
opsiondan  farqli  ravishda  fyuchers  egasi  salbiy  v aziyatda  n a fa q a t 
m u k o fo t  s u m m a s in i,  balki  u n d a n   k o 'p r o q   s u m m a n i  y o 'q o t is h i  
m umkin.
Fyuchers  shartnomasidagi  shartlar  birja  auksionidagi  qim m atli 
qog'ozlarga talab va taklifrii  chuqur o'rgangan  holda tuziladi.  Fyuchers 
bitimidagi  hisob-kitoblar  esa  fond  birjasidagi  hisob-kliring  palatasi 
orqali amalga oshiriladi.  Buning uchun  hisob-kliring palatasida fyuchers 
shartnomasi  ishtirokchilarining  (sotuvchi  va  oluvchi)  m axsus  hisob 
raqamlari  ochiladi.
Fyuchers shartnomasi shartlarini  amalga oshirish  mexanizm i  ko'rib 
chiqiladi.  Fyuchers  shartnomasida  bazis  aktivdagi  aksiyaiar  kursining 
pasayishi  hisobiga manfaat yuzaga keladi.  O datda, fyuchers s h a rtn o m a ­
sida  qim m atli  q o g 'o z la r  t a ’m in lam n ag an   h o ld a   sotiladi,  y a ’ni  bu 
qimmatli  q o g 'o z la r  sotuvchining  mulki  bo'lm asligi  h a m   m u m k in . 
Fyuchers shartnomasiga asosan sotuvchi brokerdan  m a ’lum  m iqdordagi 
aksiyalarni  sotib  oladi.

Lekin sotib olingan  paket aksiyasining faqat 60 foizinigina toMaydi, 
qolgan  40  foizini  esa  brokerdan  joriy  narxda  qarzga  oladi.  Investor 
sotib  olingan  paket  aksiyani  to'liq  sotadi.  Fyuchers  shartnomasiga 
asosan  investor  brokerga  belgilangan  muddatda  kelishilgan  qimmatli 
q o g ‘ozlarni  yetkazib  berishi  lozim.  Ushbu  h o la td a   investor  bazis 
aktivdagi  aksiyaning  narxini  tushishidan  m anfaatdor,  chunki  muddat 
kelganda  u  qarzga  olingan  aksiyalarni  arzon  narxda  oladi  va  brokerga 
sha rnom a d a   eski  yuqori  narxda  yetkazib  beradi.  N atijada  investor 
q o ‘shim cha  darom ad  olishi  mumkin.
Lekin  olingan  aksiyalarning  narxi  oshib  ketsa,  investor aksiyalarni 
yuqori  narxda  xarid  yetib,  uni  brokerga  shartnomadagi  eski  narxda 
yetkazib  berishga  majbur.  Natijada  investor katta  zarar  ko'rishi  m um - 
kin.  Shuning  uchun  fyuchers  shartnomasini  tuzuvchi  shaxslar  fond 
bozorini,  uning hozirgi va kelajakdagi  holatini  ham da  narx-navo qanday 
boMishini  chuqur  o'rganishi  va  uning  bilishi  lozim  bo'ladi.
1.