O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor

Ь ап к
1ипкз1уа1ап1
Ри1  с^ггПаНт
ВгокегПк
ЬозЬдапзИ  йл1кз1уа!ап
Типкз1уа1ап
5ид'иг1а
^пк51уа1ап
1пуезШзюп
1ипкз1уа1ап
Ю-сЫгта.
  Zanlonaviy  1цога1  Ьапк1аптпа  (ипк51уа1ап.‘
Ви  Ьо1с1а  т и о т а 1 а ё а   ри1  та55а51шгщ  т 1 д ё о п   озЬ аёь 
исЬип  Н а т   1уога1  Ьапк1аг  ГаоНуаП  ивШ ап  Магкаг1у  Ьапк  пагогаг 
оПЬ  Ьогаё1.
Туога!  banklarning  т и Ы т   Шпк51уа1апёап  Ь т-1 ш о Ь -кк о Ы а ггп  
оИЬ  Ьоп51^г.  ШБоЬ-ккоЫагш  оНЬ  borishda  Ьапк  ту<м1аг  о ‘Па51ёа 
ускиасЫ  Ьо‘ПЬ  х1гта1  ч11ас!1.  Вапк1агш щ   Ьи  йтк51уа81-  УОБКасИШк 
Гипк51уа81  Ьо‘ИЬ,  Ьиг^а а505ап  Ьапк1агшг^  toЧovlaridagi  У05ЙасЫ^1 
faoliyat¡  п к Ы ш Ш ь
Вапк1аг ощаН  когхопа,  газИкПсп уа aholining юЧсМ ап  оЧкагПаёь 
1яг15оё1у  ИаусЛ  markazida ]оу1а51^ап  Ьапк1аг  Ьи  {ипк51уа51  orqaii  Ьи 
хо ‘]аПк  talaЫaridall  кеПЬ  сЬ1яяап  ИсМа  кар ка1 п п ^   m u d d a ti,  Иа]гш 
уа  уо‘паП51т1п1  о ^ а г и ш Ь ^ а   ¡ т к о п   oladi.
Banklarning Ьи Гипкз1уа51  ко‘ргоя  т а Ь ^ Ч а г т  оЧкаглв!!  Гипк51уа51 
51£а1^а  п а т о у о п   ЬсУ^1.
Туога!  Ьапк
1
аг
1
  уапа  я т т а Ш   qog‘ozlar  с^щапБ!!  уа .рукБЬйпБЬ 
Ы1ап  shug‘ullanishi  т и т к т .
Туога!  Ьапк1ап  iqtisodiy  аЬуо1п1  пагога!  qila  ЬопЬ,  mijozlarga 
Ьаг  XII  ахЬогоШг,  та51аЬа11аг  Ьег1зЬ1  т и т к т .   1г^а  каиа  о
‘2 
sarmoyasiga  ega  boЧgan  1уога1  Ьапк1ап  у т к   туевгог  sifatida 
chiqishlari,  уа’т   и т и т а п   xalq  x o ‘jaUgi  rivojiga  ЬеуозИа  г а ^ г  
ко'геаПБЫап  еЫ:1то1 Ш1%ап  1агИЫу  qayta  ко‘пзЬ  18Ыа^а  а га ^ -и - 
БЫап  уа  Иаио  iqtisodiyot  sho’balaгining  15^Ьо11апт  Ье^ПавЫап 
титМ п.
1 
Роуз Питер
  .  «Банковский м е н ед ж м ен т » ,  М .  Д е л о  Л Т Д .  1995

M u lk n i  b o shq a rish   va  s a rm o y a   hosil  qilishning  a n c h a   h a tto  
miqyoslardagi  aksiyadorlik-huquqiy  shakli  m aqom ini  tijorat  banklari 
olar ekan,  moliya bozorlariga jiddiy ta ’sir ko'rsatishi  ko‘plab xoldinglar 
s h o ’ba  firmalar  va  korxonalar  tashkil  etish,  shuningdek  qatnashuv- 
chining  turli  shakllarini  rivojlantirish  asosida  o ‘z  faoliyatini  ancha 
diversifikatsiyalashi  m u m k in   bo'ladi.
Shunday  qilib,  bank,  bu  hukum at,  korxona,  aholiga  va  boshqa 
banklarga pullik va qimmatli qog‘ozlar bilan turli operatsiyalami amalga 
o sh iru v c h i  h a m d a   m oliy av iy   xizm atlarni  k o 'rsatuvch i  moliyaviy 
tashkilotdir.
Banklar m a ’lum  tamoyillar asosida faoliyat  ko‘rsatadi.  Banklarning 
birinchi  va  asosiy  tamoyili  bu  ularni  haqiqiy  (real)  mavjud  bo'lgan 
m ablag‘lar  hajmida  faoliyat  k o ‘rsatishidir.  Bu  tamoyil  banklarni  o ‘z 
m ablag‘larini  nafaqat  m iqdori  beriladigan  miqdori  bo ‘yicha  kredit 
hajmiga  t o ‘g ‘ri  kelishini,  balki  bank  aktivlarini  xususiyatlari  bilan jalb 
qilinadigan  mablag'lar  xususiyatlari ni  t o ‘g‘ri  kelishini  ta ’minlashlari 
zarurdir.  Eng  a w a lo   bu  ularning  muddatlari  b o ‘yicha  mos  kelishidir. 
Biroq  tijorat  bankida  ko‘p  foyda  olish  cheklangan.  Birinchidan  katta 
marja  ketidan  quvish  m ijozlardan  m ahrum  b o ‘lib  qolishiga  olib  kelishi 
m um kin,  chunki ular haddan  tashqari  katta q o ‘yilgan stavkali  kreditdan 
voz  kechishlari  m u m k in ,  ikkinchidan  banklararo  raqobat  sharoitida 
boshqa  tijorat  banklari  orasidan  bir  qadar  samaraliroq  ishlar  uchun 
a n c h a   arzón  kreditlar  taklif  etilishi  m umkin.  Daromadlilik  (foyda 
k o ‘rish)  qoidasi  sifatida  shuni  anglatadiki  busiz  bank  mavjud  b o ‘la 
olmaydi.  Bank  tijoratining  bu  qoidasi  asosan  «Arzonroq  sotib  olish, 
q im m atro q  sotish»  formulasi  orqali  amalga  oshadi.  Biroq  bu  qoidaga 
m adaniy  y on dash m o q  lozim.
U  qonunchilikka  tayanish,  unga  aslo  z¡d  kelmasligi,  binobarin, 
bu n d a   shunday  sh art-sharoit  yaratilishi  Kerak.ki  har  bir  bank  o :zining 
tijorat  ishlarini  amalga  oshirayotganda  bank  xizmati  bozori  haqida 
bab-baravar  axborot  olish.
Banklarning  tayanadigan  ikkinchi  zaruriy  tamoyili,  bu  ularning 
to 'liq   iqtisodiy  mustaqilligidir.  Banklar  o ‘z  faolivat  natijalari  uch un  
o ‘zlari  to'liq  mustaqil  va  javobgardirlar.  Bu 
o  z  navbatida  banklarni 
o :z  m ablag  larini  jalb  qilgan  pul  m ablag'lanni  mastaqil  boshqarish, 
mijozlar va jam g'a rm a ch ilarn i  erkin tanlash,  daromadlarni boshqarish, 
soliqlarni  to'lash  kabi  huquqlarini  beradi.  i íjorat  nuqtayi  nazaridan 
q a r a g a n d a   b e k o r   y o tg a n   resu rsla r  b o 'lm asligi  kerak.  B o sh q a c h a  
aytganda  ban kn ing   h a m m a   pullari,  barcha  resurslari  im kon  qadar

ishlashlari  lozim .  Biroq  h aq iq iy   ahvol  s h u n d a n   ib o ra t  b o ‘ladiki, 
m ablag'larning  bir  qismi  zaxiraga  qo'yiladi,  u  m u o m a la d a   kamroq 
q a tn a s h a d i  y o k i  u m u m a n   ish tiro k   e tm a y d i,  y a n a   b ir   q ism i  esa 
iqtisodiyotni  kreditlash  uchun  mo'ljallanadi.  0 ‘z - o ‘zidan  ravshanki 
bank  biznesi  nuqtayi  nazaridan  qaraganda,  bu  g ‘ayritabiiy,  shuning 
uchun  h a m   birlamchi  va  ikkilamchi  zaxiralarga  nisbatan  kreditlar 
salmog'i  qanchalik  katta  b o ‘lsa,  foyda  h a m   shunchalik  k o ‘p  kelishini 
bilib  q o ‘ygan  m a ’qul.
U c h in c h i  asosiy  tamoyil,  bu  tijorat  banklarni  o ‘z  mijozlari  bilan 
m u n o sa b a tla ri  oddiy  bozor  m u n o sa b a tla rig a   mos  k o ‘riladi.  Bank 
kreditlarining jarayonida bozor munosabatlariga tayangan h o ld a  ularni 
foydalilik,  risk  va  likvidlilik  nuqtayi  naziridan  kelib  chiqadi.  Bank 
faoliyatining  m u h im   qoidalaridan  yana  biri  shuki,  b a n k   iqtisodiy 
korxona  sifatida  o ‘z  mablag'i,  o ‘z  foydasi  ustidan  tavakkal  ish  tutishi 
mumkin,  a m m o  zinxor mijoz mablag'i yuzasidan emas.  Muvaffaqiyatsiz 
bank  tijoratidan  bankning  o ‘zi  ja b r  tortishi  m u m kin.  Lekin  mijoz 
hech  qach o n jabrlanmasligi kerak,  chunki kredit muassasi  uning u chun 
yaratilgan.
Bank  tijorati  «H am m a  narsa  mijoz  u c h u n   h a m m a   narsa  uning 
foydali  faoliyatini  t a ’minlash  u chun»  qoidasi  asosida  harakat  qilishi 
lozim.  B ankning  amaliy  faoliyatida  eng  m u him i  m ijo z n in g   foyda 
ko'rishi,  u n d a n   keyingina  b a n k n in g   foydasidir.  T ijo ra t  bankning 
mijozlarga  nisbatan  sheriklik  m unosabati  o ‘zaro  m anfaatdorlik  qoida- 
siga  asoslariishi  lozim.  Bank  uchu n   h am   mijoz  uch un  ha m   hamkorlik 
tufayli  qozonilgan  ishonch  ular  o'rtasidagi  sheriklik  m unosabatlarini 
mustahkamlaydigan  jiddiy  omilga  aylanadi.  Yaxshi  sherik  bo'lishni 
istagan  bank  o 'z   mijozlarini  xizm atlar  «majmuasi»bilan  t a ’minlash; 
zarur.
Tijorat banklarining to‘rtinchi tamoyili bu ular faoliyatining  nazorat 
qilish  va  ta r t ib g a   so lish da   f a q a t  b e v o s ita   iq tis o d iy   u s u l l a r d a n  
foydalanishligidir.
5 .2 .  Bank  tizimi  va  uning  operatsiyalari
Agar  m am lakatda  yetarli  darajada  b a n k   faoliyatini  k o ‘rsatayotgan 
banklar,  kredit tashkilotlar ha m d a   iqtisodiy  tashkilotlar  m avjud  b o ‘lsa 
u  holda  b a n k   tizimi  mavjudligi  t o ‘g ‘risida  gap  yuritsa  b o ‘ladi.  U shbu 
rharoitda b anklar va kredit tashkilotlari turli  shakllarida  h a m d a  doim o 
o 'z  mijozlari  —  iqtisodiyot subyektlari,  M arkaziy bank,  bosh q a  organ-

lar,  davlat  hokimiyatlari  va  davlat  boshqaruv  organlari,  o 'z a ro  yoki 
yordam chi  tashkilotlar  bilan  muloqotda  (munosabatda)  bo'lib   turadi.
Bank  tizim i  —  tashkiliy  tuzilm a  sifatida  yirik  tizim   b o ‘lib  — 
m am lakatning  iqtisodiy tizimiga  kiradi.  Bu  shuni bildiradiki,  banklar- 
ning faoliyati va rivojlanishini moddiy va nom oddiy n e ’m atlarni ishlab 
chiqarish,  m uomala va iste’mol  qilish bilan bog‘liq holda k o ‘rib chiqish 
zarurdir.  0 ‘zining amaliy faoliyatida banklar xujvalik hayotini tartibga 
solish  mexanizmi  bilan  uzviy  ravishda  bog‘liq.
Shu bilan birga banklar soliq tizimi,  baho tizimi,  baho va daromad 
siyosati,  tashqi  faoliyat  iqtisodiy  faoliyat  shartlari  bilan  uzviy  aloqada 
b o ‘lishlari shartdir.  Bu s h undan darak beradiki, mamlakatdagi ijtimoiy- 
iqtisodiy  o'zgarishlar  k o 'p   hollarda  bank  tizimi  faoliyatiga  boshqa 
ijtim oiy  —  xo'jalik  m ex a n iz m i  bilan  aloqadorligidagi  harakatiga 
bog'liqdir.
Bank  tizim i  —  bu  m am la k a t  hududida  tarixan  shakllangan  va 
q o n u n   bilan  m ustahkam langan  kredit  tashkilotlarining  faoliyat  ko‘r- 
satish  shaklidir.  Xuddi  pul  va  moliya  tizimi  kabi  b ank   tizimi  o ‘ziga 
xos  milliy  belgilariga  egadir.  Shu  belgilar  shu  h ududning,  geografik 
shartlari ob-havo  aholi  milliy  tuzilishi,  ularni  nim a bilan mashg'ulligi, 
q o 's h n i l a r   bilan  m u n o s a b a t i,  savdo  y o 'lla ri  va  o m illa r   asosida 
shakllanadi.
Bank  tizimi  —  yagona  m a ’noga  ega  emas.  Uni  turli  tamoyillarni 
k o ‘rish,  turli  holatlariga  qarab  guruhlash  m umkin.  Masalan,  ularni 
tashkiliy  tuzilishiga  k o ‘ra  intitutsional  chizm a  k o ‘rinishida  ko'rib 
chiqish  m um kin.  B undan  tashqari,  bank  tizimini  bajaradigan  funk- 
siyalari,  o ‘zaro  aloqadorligi,  mavqeyi,  maxsus  yo'nalishi,  bajaradigan 
operatsiyalarga va ularni  tahlil etilishiga qarab ham  guruhlash mumkin.
O 'zbekiston  Respublikasida  banklar  faoliyati,  jum lad a n   ularning 
q im m atli  qog'o zlar  bozoridagi  faoliyati  0 ‘zbekiston  Respublikasining 
1996-yil  2 5 - a p r e ld a   q a b u l  qiling an   « B a n k la r  va  b a n k   faoliyati 
t o ‘g'risida»gi ha m d a   1995-yil  21-dekabrda qabul qilingan  « 0 ‘zbekiston 
Respublikasi  Markaziy banki t o ‘g ‘risida»gi  Qonunlariga asosan tashkil 
etiladi  va  tartibga  solinadi.  Amaldagi  qonunchilikka  k o ‘ra,  bank  — 
bu tijorat tashkiloti b o ‘lib,  yuridik va jismoniy shaxslardan omonatlarni 
q abul  qilish,  olingan  m ab la g ‘lardan  o ‘z  qaltisligi  va  xatari  ostida 
kreditlash yoki  investitsiyalash,  shuningdek,  to'lovlarni amalga oshirish 
u c h u n  foydalanadigan yuridik shaxsdir.  Dunyoning k o ‘plab rivojlangan 
davlatlaridagi  kabi,  bizning  davlatimizda  h a m   ikki  pog'onali  bank 
tizim i  shakllantirilgan  va  u  faoliyat  k o ‘rsatib  kelm oqda.  Respub-

likamizning bank tizimida faoliyat ko‘rsatayotgan boshqa tijorat banklar 
faoliyatini  tartibga solib  turuvchi,  hukum atning  «bankchisi»  vazifasini 
o ‘taydigan,  mamlakatda  pul  muomalasini  tartibga  solib  turuvchi  va 
hukum atning qimmatli qog‘ozlar bozoridagi  rasmiy agenti h a m d a  dileri 
hisoblangan,  banklarning  banki  b o ‘lgan  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
M arkaziy  banki  boshqarib  turadi  (birinchi  p o g 'o na).  Tijorat  banklari 
x o ‘jalik yurituvchi subyektlarga kredit,  hisob-kitob yuritish xizmatlarini 
k o ‘rsatadi, ular passiv (o‘z shaxsiy resurslarini shakllantirish bilan bog‘liq 
b o 'lg an ),  aktiv  (omonatlarni joylashtirish  operatsiyalari)  h a m d a   vosi- 
tachilik  kredit bilan bog'liq b o ‘lmagan  operatsiyalarni  amalga oshiradi 
(ikkinchi  pog'ona).
M amlakatimizda 
amaldagi 
qonunchilikka 
asosan, 
y a ’ni 
1995-yil  21-dekabrda  qabul  qilingan  « 0 ‘zbekiston  Respublikasi  M a r ­
kaziy  banki  t o ‘g ‘risida»gi  va  1996-yil  2 5 - a p r e ld a   qabul  q ilin g an  
«Banklar  va  bank  faoliyati  t o ‘g ‘risida»gi  qonunlariga  asosan  m am la - 
katimiz hududida tijorat banklari turli  muikchilik shaklida, y a ’ni davlat, 
aksiyadorlik-tijorat,  hususiy  h a m d a   xorijiy  sarm oya  ishtirokida  tashkil 
etilishi  mumkin.
Tijorat  banklarining  belgilariga  qarab  quyidagi  turlarga  b o ‘lish 
m um kin.  Muikchilik shakliga qarab banklar:  davlat bankiga,  aksiyador 
banklarga,  kooperativ, xususiy,  mintaqaviy,  aralash  mulkchilikka asos- 
langan  bankka  bo ‘linadi.  Aksiyador  banklar  aksiyador  jam iyat  kabi 
ochiq  turdagi  yoki  yopiq  turdagi  aksiyador  banklar  b o ‘lishi  m um kin. 
Aksiyadorlar  safiga  kirish  aksiyalarni  sotib  olish  y o ‘li  bilan  amalga 
oshiriladi.  Huquqiy va jism oniy shaxslar banklarning  aksiyalarini  sotib 
olishi  va  aksiyadorlar  b o ‘lishi  m um kin.
Aksiyador  tijorat  banklarining  yuqori  organi  —  aksiyadorlarning 
u m u m iy   yig'ilishi  hisoblanadi.  H a r   yili  a ksiyadorlarning  yig'ilishi 
ustavdagi  va  ustav  kapitalidagi  o'zgarishlarni,  yillik  faoliyat  va  uning 
natijalarini,  bank  daromadlarini  tasdiqlash,  Bank  Kengashi  tarkibini 
saylash  bankning  s h o ’ba  inuassasalarini  tashkil  qilish  va  bekor  qilish 
kabi  masalaiarni  ko‘rib  chiqishi  m um kin.
B a’zi  tijorat  banklari  paylar  (badallar)  hisobidan  tashkil  qilinishi 
m u m k in .  Bu  turdagi  ban k larn ing   q a tn a sh c h ila ri  h a m   huquqiy   va 
jism oniy  shaxslar bo'lishi  m um kin.
Xususiy  banklar  —  jism oniy  shaxsning  pul  m ablag ‘lari  hisobidan 
tashkil  qilingan  banklar  hisoblanadi.
Joylashish  belgisiga  qarab  tijorat  banklar:  xalqaro,  Respublika, 
m intaqaviy,  viloyat  banklariga  b o ‘linishi  m u m kin.

Bajaradigan  operatsiyalariga  qarab  tijorat  banklar  —  universal  va 
maxsus  banklarga  bo'linadi.
Universal  banklar xilma-xil  operatsiyalar bajarish,  har xil xizmatlar 
amalga  oshirish  xususiyatiga  ega  b o ‘ladi.  Maxsus  banklar  m a ’lum 
yo'nalishlarga  xizm at  ko'rsatib,  o ‘z  faoliyatini  shu  y o ‘nalishlarda 
yutuqlarga,  samaradorlikka  erishishga  bag‘ishlaydi.  Bunday banklarga 
tarmoqlarga  xizmat  ko'rsatuvchi  banklar,  eksport-import  operatsiya- 
larini  olib  boru vch i  banklar,  investitsiya  banklari,  ipoteka-zam in 
banklari  kirishi  mumkin.
Banklarni  intutisional  tuzilishi  b o ‘yicha  guruhlari  bir  q a n c h a  
unsurlarning  m ajm uyini  bevosita  va  bilvosita  bank  faoliyati  bilan 
shug‘ullanuvchilarni,  ularning tuzilishini,  vazifalari,  funksiyalari,  mu- 
hitdagi operatsiyalarini  o ‘zaro aloqadorlikda o ‘z ichiga oladi.  (tashkilot 
va  korxonalar).
Tashkiliy  tuzilish  b o ‘yicha  guruhlash  ushbu  davlatda  faoliyat  olib 
borad ig a n   k red it  turlari  va  sh a k lla rin i,  b u n d a   ishtirok  etadigan 
banklarning  turlarini  o ‘z  ichiga  oladi.  Tuzilma  kredit  shakllari  va 
bank  ishtiroki  belgilariga  qarab  tuziladi.
Bugungi  kunda  rivojlangan  m am lakatlarda  mavjud  bo'lgan  bank 
tizimlarini  shartli  ravishda universal va segmentlangan turlarga  ajratish 
m umkin.  S o ‘nggi  paytlarga  qadar  G erm aniya,  Fransiya,  Gollandiya, 
Shvetsariya  kabi  rivojlangan  mamlakatlarga  universal  banklar  xos  edi. 
Hozirda  universal  banklar  asosiy  m am lakatlarda  mavjuddir.
Segmentlangan  bank  tuzilmasi  tijorat  va  nobank  kredit  tashkilot- 
lariga  faoliyat  muhitini  (operatsiyalarini)  q a t’iy  qonuniy  to m onidan 
c h e g ara la b   q o 'y ilis h in i  b ild ira d i.  B u n d a y   holat  h o z ird a   A Q S H , 
Yaponiya,  K anada  kabi  davlatlarda  mavjud  bo‘lib  ularda  korporativ 
mijozlarning qimmatli  qog‘ozlarni  chiqarish va joylashtirish  operatsiya- 
lari  bilan  shug‘ullanishlari  taqiqlanadi.  Biroq  bugungi  kunda  AQSH 
1933 -y ild a   q a b u l  q ilin g a n   G la s s - S te g a l  q o n u n i  b e k o r   qilinishi 
kutilmoqda.
0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  tijo ra t  banklari  M arkaziy  b a n k d a n  
litsenziyani  o lg a n d a n   s o 'n g g in a   davlat  q im m atli-q o g 'o z la ri  bilan 
operatsiyalarni  amalga  oshirilishi  mumkin.
Ularga  qim m atli  qog‘ozlar bilan  operatsiyalar qilish  uchun,  t o ‘lov 
xarajatlari  funksiyasini  bajaruvchi  q o g ‘ozlar uchun  (veksel-chek)  yoki 
pul  m ablag‘larini ja m g ‘armalarga va  bank  raqamlariga jalb  qilishlarini 
tasdiqlovchi  q o g 'o z la r  (depozit  va  ja m g ‘arm a  sertifikatlari)  u ch u n  
maxsus  litsenziya  olishlari  shart  emas.

Bugungi  k u n d a   banklarni  va  boshqa  m oliya-kredit  tashkilotlari 
orasidagi farqini y o ‘qotishni  mamlakatdagi kapital harakatining m arkaz- 
lashuvuni  va jam g'arilishi  bilan  bevosita  bog‘liqdir.
Bunday  harakat  natijasida  o ‘zaro  yaqin  va  o ‘xshash  b o ‘lm ag an 
kredit  tashkilotlarini  yo'qolib  ketishi  yoki  q o ‘shilishi jarayoni  am alga 
oshirilishi  mumkin.
Shuni  bilan  birga  ban k larnin g  universallashuvi  m a k ro iq tiso d iy  
omillariga  bog‘liqdir.  A m m o  bu  faoliyat  uzoq  m uddatni  o ‘z  ichiga 
oladi.  Hozirgi  k u n d a   farqlarning  y o ‘qolishi  va  banklar  to m o n id a n  
funksional  va  yuridik  xususiyatlarni  bekor  b o ‘lishi  asosan  yirik  tijorat 
banklarida  sezilarli  amalga  oshmoqda.
Shuni  qayd  qilish  lozimki,  yirik  banklarning  universallashuvi  va 
global yo'nalishlarining olib borilishi kichik banklarning,  m axsus kredit 
tashkilotlariga,  y a ’ni  m a ’lum  turdagi  o p eratsiyalarga  m o sla s h g a n  
tashkilotlarga  aylanishiga  sabab  b o ‘lm oqda.  Bu  esa  k o 'p g in a   m a m la - 
katlarda  faoliyot  ko 'rsatayo tg an  k o ‘p  bosqichli  b an k  tizim iga  xos 
xususiyatdir.
Bugungi  k u n d a   b a n k la rn in g   k o ‘p  p o g ‘on ali  b o 'lish i  u la r n in g  
tashkiliy  tuzilishiga  b og ‘liq.
Ammo,  rivojlangan  mamlakatlarga  bir  yoki  ikki  pog'onali  b ank 
tizimi  xosdir
Bir  pog‘onali  bank  tizimi  varianti  m am lakatda  yagona  m arkaziy 
b a n k   hali  m avjud  b o 'lm a s a   yoki  b itta   m a rk a z iy   b a n k d a n   ib o ra t 
bo'lsagina  real  (haqiqatda)  mavjud  bo'lishi  m um kin.
Am m o  sivilizatsiya  darajasidagi  bozor  iqtisodiyoti  sharoitiga  ikki 
pog'onali  bank  tizimi  xos.  Bunda  birinchi  pog‘o n a   banklari-bu  M a r ­
kaziy  bank,  ik k in c h i  quyi  p o g 'o n a   e sa-tijo ra t  ban klari  va  k re d it 
tashkilotlaridir.
Markaziy  b a n k -b a n k   tizimi  mavjud  b o'lgan  ba rc h a   davlatlar  pul- 
kredit  tizimining  asosini  tashkil  qiladi.  M arkaziy  ban kn ing  m oliya 
bozoridagi  o ‘rni  m a m la k a td a   b o zor  m un o sa b a tla rin in g   rivojlan ish  
darajasiga  va  xususiyatiga  bog'liq.
Bu esa o ‘z navbatida ikki pog‘onali bank tizim ining shakllanishiga 
asosiy omil bo'lib  hisoblanadi.  Chunki buning tepasida M arkaziy b ank  
b o ‘ladi.
Ikki  pog‘onali  bank  tizim ining  zarurli  b o z o r  m u no sabatlarining 
qarama-qarshiliklaridan kelib chiqadi.  Bir to m o n d a n , bu xususiy moliya 
mablag'laridan  erkin foydalanish huquqini talab qiladi.  Bu quyi p o g 'o n a  
banklar-tijorat  banklari  orqali  amalga  oshiriladi.

Ikkinchi  to m ondan,  bu  munosabatlarni  m a ’lum  m iqdorda tartibga 
solish  nazorat qilish  maqsadli yo'naltirish  zarur.  Bunday maxsus institut 
sifatida  Markaziy  bank  yuzaga  chiqadi.
Yuqorida  ko ‘rib  o'tganim izdek,  bank  faoliyatini  maxsus litsenziya 
asosida  amalga  oshiriladigan  faoliyatdir.  Biz  aytganimizdagi  O 'z b e - 
kiston  Respublikasi  Tijorat  banklari  Markaziy bank tom onidan  berila- 
digan  litsenziya  asosida  faoliyat  olib  boradilar.
Ularga qo 'sh im cha  retsenziya  zarur emas  (faqat  valuta operatsiya- 
laridan  tashqari).
Bozor  iqtisodiyoti  va jah o n  xo‘jaligi  rivojlanishi  bilan  bank  tizimi 
h a m   rivojlana  bordi.  Hozirgi  sharoitda  banklar  tobora  k o ‘proq  faqat 
s o f bank  operatsiyalarini  bajaradigan  emas.
Tijorat  banklari  quyidagi  operatsiyalarni  bajaradi:
—  passiv  operatsiyalar;
—  aktiv  ssuda  operatsiyalari;
—  bank  xizmatlari  va  vostitachilik  operatsiyalari;
—  b a n k n in g   o 'z   m a b l a g i a r i   h is o b id a n   a m a lg a   o s h ir a d ig a n  
operatsiyalar  va  boshqalar.
Tijorat  banklarini  boshqa  barcha  tashkilot  va  muassasalardan  farqi 
faqatgina  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega  muassasa  deb  qarash  mumkin. 
T ijo r a t  banki  d a v la tn in g ,  y uridik  shaxslarning  h a m d a   a h o lin in g  
vaqtincha  bo'sh  pul  mablag'larini  qaytarib  berishlilik,  t o ‘lovlilik  va 
muddatlilik  shartlari  asosida  jam lab,  ularni  o 'z   nom idan  d aro m ad 
olish  maqsadida  joylashtirish  faoliyatini  amalga  oshiradigan  muassa- 
sadir.  Tijorat  banklarining  asosiy  faoliyati  bu  vaqtincha  b o ‘sh  pul 
mablagMarini  kreditorlar  va  qarzdorlar  o'rtasida  ham da  sotuvchilar 
va  xaridorlar  o 'rta s id a   aylanishini  vositachilik  asosida  olib  borish 
hisoblanadi.
S h u n i   t a ’k i d l a s h   l o z i m k i ,  i q t i s o d i y o t d a   pul  m a b l a g 'l a r i n i  
joylashtirish  yuzasidan  faoliyatni  tijorat  banklaridan  tashqari  bir  qator 
m axsus-ixtisoslashgan  m o liya-kredit  institutlari,  ya ’ni  investitsiya 
fondlari,  kredit  uyushm alari,  sug'urta  kompaniyalari,  brokerlik  va 
dilerlik firmalari h a m  olib boradi.  Lekin,  tijorat banklarining mamlakat 
m oliya  b o z o rid a   faq atgina  o 'z ig a   xos  xususiyatlari  mavjud.  U la r 
quyidagilardan  iborat:
--  birinchidan,  tijorat  banklari  faoliyati  u ch u n   qarz  majburiyatlari 
yuzasidan  ikki  to m o n la m a   tasnif  mavjud.  Ular  birinchi  to m o n d a n  
yuridik va jism oniy shaxslar uchun  muomalaga o'zlarining qarz  majbu- 
riyatlarini,  y a ’ni depozit sertifrkatlari,  depozit-jam g'arm a sertifikatlari,

obligatsiyalarini  chiqaradi.  Ikkinchi  to m o n d a n   esa  tijorat 
banklari 
q o ‘shim cha d aro m a d  olish  maqsadida boshqa e m itentlarning m u o m a - 
laga  chiqargan  qarz majburiyatlarini  (aksiyalar,  obligatsiyalar,  depozit 
sertifikatlari)  sotib  oladilar:
—  ikkinchidan,  tijorat  banklari  o ‘z  n om idan  chiqarilgan  qimmatli 
qog'ozlar  (obligatsiyalar,  depozit  sertifikatlari)  b o 'y ich a   q a t ’iy  belgi- 
langan  foiz  b o ‘yicha daromad  toManishi  majburiyatini  oladilar.  Inves- 
titsiya  fondlari  esa  daromad  toManishi  yuzasidan  qaltisliklarni  inves- 
torlar  zimmasiga  yuklaydilar.
Tijorat  banklari  o ‘z faoliyatini  yuritish  u c h un   c h e td a n   q o ‘shim cha 
mablag*  jalb  etishlari  lozim.  Bu  faoliyat-tijorat  banklari  to m o nidan 
yuridik  va  jism on iy  shaxslardan  v a qtincha  b o ‘sh  pul  m ablag'larini 
qavtarib  berishlilik,  to ‘lovlilik  h a m d a   m uddatlilik  shartlari  asosida 
jalb etish  bilan  bog‘liq faoliyat  passiv operatsiyalar hisoblanadi.  Tijorat 
banklaririing aktiv operatsiyalarini  amalga oshirish  uch u n   pul  sarmoya- 
lariga  bo'lgan  ehtiyojning  90  foizi  chetdan  jalb  qilingan  m ablag'lar 
hisobiga  qoplanadi.
C hetdan  jalb  qilingan  mablag'lar jalb  qilinish  rnanbalariga  qarab 
quyidagilarga  boMinadi:
—  banklararo  bozorda  kreditlar  olish:
—  veksellar  hisob-kitobi  va  Markaziy  bankdan  kreclit  olish;
—  m uom alaga  qimmatli  qog‘ozlarni  chiqarish  (aksiyalar, 
obliga- 
tsiyalar,depozit sertifikatlari,  depozit-jamg'arma sertifikatlari, veksellar);
—  depozitlarni  jalb  etish;
—  qim m atli  qog'ozlarni  qaytib  sotib  olish  sharti  bilan  sotish 
shartnomalari  («Repo»  operatsiyasi)ni  amalga  oshirish;
—  Yevronot  va  Yevrobondlar  bozorida  ishtirok  etish;
—  Bank  akseptlarini  (aval  sifatida)  sotish.
T ijo ra t  b a n k i  tashkil  e tilish ig a   aso sa n   a k s iy a d o rlik   ja m iy a ti 
hisoblanadi.  Bu  yerda  xususiy  ochiq  turdagi  aksiyadorlik  tijorat  banki 
va  hususiv  yopiq  turdagi  aksiyadorlik  tijorat  banklari  shaklida  boMishi 
mumkin.
Lekin  tashkil  etilishidan  q a t’i  nazar  tijorat  banklari  balansining 
passiv  qismi  moddalari  bir-biridan  farq  qümaydi.
Tijo rat  ba nk la ri  o ‘z  fao liy atin in g   p iro v a rd   m aq sa d i  d a ro m a d  
topishdir.  Xalqaro  amaliyotda  banklarning  darom ad   topishga  y o ‘nal- 
tirilgan faoliyati aktiv operatsiyalar deb  nomlanadi.  Tijorat banklarining 
o ‘zlik va  yuridik  ham da jism oniy  shaxslarning vaqtincha  b o ‘sh  turgan 
pul  mablag'larini jalb  etish  natijasida  m a ’lum  d a ro m a d   topish  uchun

o ‘z  n o m id a n   foydalanishdagi  faoliyati  aktiv  operatsiyalardir.  Tijorat 
b a n k la rin in g   aktiv  operatsiyalari  ju d a   xilm a-xildir,  lekin  xalqaro 
amaliyotda  aktiv  operatsiyalar  quyidagi  asosiy  turlarga  ajratiladi:
—  yuridik  va jismoniy  shaxslarga  turli  m uddatlar  va  turli  maqsa- 
dlarga  hamdaturli  shartlar  asosida  kreditlar  berish;
—  bank  mijozlariga  har  xil  vositachilik  xizmatlarini  ko'rsatish;
—  davlat  va  boshqa  yuridik  shaxslarning  qimm atli  qog'ozlariga 
o ‘z  n o m id anv a  o ‘z  hisobidan  investitsiya  qilish;
—  lizing  operatsiyalarini  amalga  oshirish;
—  investitsiya  loyihalarini  amalga  oshirish;
—  «repo»  operatsiyalarini  amalga  oshirish;
—  valuta  dilingi  operatsiyalarini  amalga  oshirish;
—  mijozlarga  boshqa  turdagi  a n ’anaviy  va  n o a n ’aviy  bank 
xizmatlarini  ko‘rsatish.
T ijo ra t  banklari  aktiv  o p eratsiyalarn i  olib  borish  y o ‘li  bilan 
d a r o m a d   olishga  h a ra k a t  qilad i,  lekin  bu  faoliyatni  olib  borish 
ja r a y o n id a   tasdiqlangan  q o n u n c h ilik   m e ’yorlariga  amal  qilishlari 
lozim.  Tijorat  banklari  o ‘zlari  u c h u n   o ‘rnatilgan  likvidlik  darajasini 
saqlab  turishlari  h a m d a   olib  borilayotgan  aktiv  operatsiyalarining 
turlari  b o ‘yicha yuzaga chiqishi  m um kin  bo'lgan  qaltisliklarni  oqilona 
taqsimlashlari  shart
A m a ld a g i  q o n u n c h il ik k a   a s o sa n   tijo rat  b a n k la ri  o ‘z larining 
aktivlarining  m a ’lum  qismini  darom ad  keltirmaydigan  ham da  juda 
kam  m iqdorda  darom ad  keltiruvchi  aktivlarga yo'naltiriladi.  Masalan, 
da ro m a d   keltirmaydigan  aktivga  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Markaziy 
banki  hisob  ra q a m id a   sa q la n a d ig a n   m ajburiy  zaxiralarni,  asosiy 
vositalarni,  jihozlar va  buyum larni,  ham da  kam  miqdordagi  daromad 
keltiruvchi  aktivga  esa  kassadagi  naqd  pulni  ko'rsatib  o ‘tishimiz 
mumkin.
Shu bilan birga banklar moliyaviy xizmatlar k o ‘rsatadigan moliyaviy 
muassasalarga  aylanm oqda,  bu  bank  balansida  aks  ettirilmaydi,  lekin 
ju d a   katta  darom ad  keltiradi.  Masalan;  banklar valuta  operatsiyalarini 
bajarganda  sarroflar-brokerlar  sifatida  m aydonga  chiqadilar  va  katta 
m iq d o rd a   vositachilik  haqi  oladilar.  Lekin  bu  operatsiyalar  bank 
balansida  aks  ettirilmaydi.
Hozirgi  paytda  yirik  tijorat  banklari  qariyib  350  turdagi  moliyaviy 
xizm at  ko'rsatmoqda.
Shuni t a ’kidlash lozimki  Respublika Tijorat banklarining moliyaviy 
holati  bugungi  kunda  barqaror  emas.  Shu  sababli  Respublikada  bir

qancha banklarning litsenziyasi chaqirib olindi,  bu esa ularni haqiqatda 
bankrotlikga  uchraganligidan  darak  beradi.
B ank  retsenziyasi  c h a q ir ib   o lin ish   ja r a y o n id a n   likv idatsion 
komissiya  tuziladi.  Ular  qiyin  va  uzoq  muddatli  murakkab  faoliyat 
olib  boradilar.