O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor

Q isqacha  xulosalar
Inflatsiya  o ‘z  mohiyatiga  asosan  pulning  qadrsizlanishi,  tovar  va 
xizmatlarga  b o 'lg an   baholarning  m u n tazam   ravishda  oshib  borishi 
jarayonini  anglatadi.  Inflatsiya yuzaga chiqishiga asosan sokin,  shiddatli 
va  jilovlanm agan  inflatsiyaga  ajratiladi.

Antiinflatsion siyosatni olib borishda ikki yo ‘nalishdan:  pul islohot- 
larini  amalga  oshirish  va  inflatsion  jarayonlarni  davlat  to m o n id a n  
tartibga  solib  turishlikdan  foydalaniladi.
Tayanch  iboralar
Inflotsiya,  ich ki  omillar,  tashqi  om illar,  sokin  inflatsiya,  s h id d a tli 
inflatsiya, jilovlanmagan  inflatsiya,  oshkora  inflatsiya,  yashirin  inflatsiya, 
talab  inflatsiyasi,  deflator,  J.  Keyns  nazariyasi,  M.  Fridmen  nazariyasi, 
devalvatsiya,  revalvatsiya,  denominatsiya,  soliq  siyosati,  baho  siyosati, 
budjet  siyosati,  kredit  moliya  siyosati.
Qisqa  xulosalar
Inflatsiya  deb  shunday  jarayonni  tushunish  kerakki,  u n d a   m u o - 
malada  tovarlar  hajmiga  keragidan  ortiqcha  naqd  pul  paydo  b o ‘lib, 
narx-navo  o ‘sib,  qog‘oz  pullarni  qadrsizlanishiga  olib  keladi  va  shu 
tufayli  pul  o ‘z  xarid  qobiliyatini  pasaytiradi.
Inflatsiya  ikki  tarzda  yuzaga  chiqadi:  ochiq  inflatsiya  va  yashirin 
inflatsiya.
Inflatsiyaning  salbiy  tomoni  shundan  iboratki,  inflatsiya  davrida 
ishsizlik  darajasi  oshadi,  chunki  ishlab  chiqarish  rivojlanmaydi.
Antitinflatsion  chora-tadbirlar ranba-rang boMib, ular har bir m am - 
lakatni o ‘z xususiyatlaridan  hamda  hukum atning oqilona antiinflatsion 
siyosat  ishlab  chiqishga  hamda  uni  amalga  oshirishga  b og ‘liqdir.
Nazorat  va  muhokama  uchun  savollar
1.  Inflatsiya  nima?
2.  Inflatsiyaga  ta ’sir  etuvchi  omillarni  yoriting.
3.  Pul  bozorini  tartibga  solish  yo ‘llarini  k o ‘rsating.
4.  Talab  inflatsiyasi  nima?
5.  Taklif  inflatsiyasi  nima?
6.  Davlatning  inflatsiyaga  qarshi  siyosati  nimalardan  iborat?
7. 
Giperinjlatsiya  nima?
8.  Yashirin  inflatsiya  nima?

VIII bob.
  X A L Q A R O   VALUTA  -   K R E D IT  
M U N O S A B A T L A R I   VA  V A L U T A   T I Z I M I
8 .1 .  Valuta  munosabatlari  va  valuta  tizimi
Valuta 
— jahon  bozorida,  davlatlar o'rtasida  pul  vazifalarini  baja- 
ruvchi  davlatlarning milliy pul  birliklaridir.  Masalan, Amerika Q o ‘shma 
Shtatlari  «dollari»,  Buyuk  Britaniya «funt sterlingi»,  Kanada  «dollari», 
Yapon  «iyenasi»  va  boshqa  shu  kabilar.
Muayyan bir davlatning milliy puli  — uning  milliy valutasi b o ‘ladi. 
Shu  davlat  uchun  boshqa  davlatlarning  milliy  pul  birliklari  esa  xorijiy 
valutalardir.
Masalan, AQSH  «dollari»,  Buyuk Britaniya «funt sterlingi»,  Kanada 
«dollari»,  Yaponiya  «iyenasi»,  Turkiya  «lira»si  va  shu  kabi  erkin 
m u om alada  yuradigan  valutalar  0 ‘zbekiston  Respublikasida  xorijiy 
valuta  bo'ladi,  o ‘z  navbatida  0 ‘zbekiston  «so‘m»i  bu  davlatlar  uchun 
xorijiy  valuta  b o ‘lib  hisoblanadi.
Xorijiy  valuta  bilan  deviz  tushunchasi  b o g ‘liqdir.  Deviz  —  bu 
xorijiy  valutadagi  har  qanday  vositadir.
Qabul qilingan  Xalqaro qoidalarga asosan  har bir davlatning valutasi 
3  h a rf   bilan  belgilanadi.  B unda  ushbu  harflarning  birinchi  2  tasi 
m am lakatni,  3-  esa  valuta  nomini  belgilaydi.
M asalan,  US  —  Q o ‘sh m a  Shtatlar,  D   —  dollar  yoki  G B   — 
Buyuk  Britaniya,  P  —  paund.  U shbu  belgilanishlar valutalar  kodlari 
deb  ataladi.
Valutalar jah o n  bozorida o ‘zlarining m uom alada b o ‘lish xususiyat- 
lariga  k o ‘ra  erkin  m u o m a la d a   yuradigan,  m uom alasi  qisman  yoki 
butunlay  cheklangan,  yopiq  yoki  ekzotik  valutalarga  b o ‘linadi.  Ba’zi 
bir  davlatlarning  milliy  pul  birliklarini  mazkur  davlatlarda  valuta  m u ­
nosabatlari  borasida  mavjud  va  harakatda  bo'lgan  qonun-qoidalariga 
asosan  xorijga  chiqishi  ham d a  u  yerda  m uom alada  bo'lishi  chega- 
ralanadi.
Xalqaro  valuta  m unosabatlari  —  bu,  valutani  jahon  xo'jaligida 
a m a l  qilishi  borasida  shakllanadigan  va  milliy  xo'jaliklar  faoliyat 
na tija la rin in g   o ‘zaro  alm ashuviga  xizmat  k o 'rasa tad ig a n   ijtimoiy 
m unosabatlar  yig‘indisidir.

Xalqaro  valuta  munosabatlari  moddiy  ishlab  chiqarish jarayoniga, 
y a ’ni  birlamchi  ishlab  chiqarish  munosabatlariga  h a m d a   taqsim ot, 
almashuv  va  istc’mol jarayonlariga  aloqador  b o ‘lgan  xalqaro  iqtisodiy 
munosabatlarni  o ‘z  ichiga  oladi.
Valuta  munosabatlari  va  takror  ishlab  chiqarish  o'rtasida  bevosita 
( to ‘g ‘r id a n - t o ‘g ‘ri)  ham d a  oqibat  xarakteridagi  (q aytm a)  a loqalar 
mavjud.  Ularning  obyektiv  asosi  b o ‘lib  tovarlar,  kapitallar,  xizmatlar 
bilan  xalqaro  almashuvni  vujudga  keltiruvchi  ijtimoiy  ishlab  chiqarish 
jarayoni  hisoblanadi.
Valuta  munosabatlari  —  bu,  valutani ja h o n   x o ‘jaligi  m uom alasida 
amal  qilish jarayonida va xalqaro aloqalar sohasiga xizmat  ko‘rsatishda 
o ‘ziga  xos  pul  munosabatlarining  yig‘indisidir,  yoki  davlatlar,  ja h o n  
valuta  bozorining  subyektlari,  m uayyan  d a v latning  rez id en t  yoki 
norezident  shaxslari  o'rtasida  valutalarni  sotish,  sotib  olish,  majbu- 
riyatlarni  bajarish  h a m d a   b o sh qa  shu  kabi  ja r a y o n la r d a   vujudga 
keladigan  munosabatlardir.
Valuta  munosabatlari  —  bu xalqaro  aloqalarga xizmat  ko‘rsatuvchi 
va  ja h o n   x o ‘jaligida  valuta  muomalasi  jarayonida  vujudga  keladigan 
o ‘ziga  xos  pul  munosabatlarining  majmuidir.  Valuta  m unosabatlari 
jah o n  valuta tizimining  asosi  b o ‘iib xizmat  qiladi.  U larning shakllanish 
jarayonlarini  o ‘rganish 0 ‘zbekiston u ch u n   nafaqat  nazariy,  balki amaliy 
ahamiyatga  ham  egadir.
V a lu ta   m u n o sa ba tla rinin g  p a y d o   b o ‘lishi,  o ‘zgartirilishi  yoki 
tugatilishining  huquqiy  asoslari  b o ‘lib  xalqaro  kelishuvlar  va  ichki 
davlat  qonun-qoidalari  hisoblanadi.
Valuta  munosabatlari  nisbatan  mustaqil  m u no sa b a tla r  boMgani 
holda  t o ‘lov  balansi,  valuta  kursi,  hisob-kitob  operatsiyalari  orqali 
dunyo  iqtisodiyotiga  sezilarli  t a ’sir  k o ‘rsatadi.
Valuta  munosabatlarining  ahvoli  quyidagilarga  bog‘liq  b o ‘ladi:
—  milliy  va jah o n   iqtisodiyotining  rivojlanganlik  darajasiga;
—  siyosiy  ahvolga;
— j a h o n   b o z o rid a   davlatlararo  m u n o s a b a t la r   borasidagi  m u a m -  
m olarga  va  ush b u   m u a m m o la rn in g   rivojlanish  ten d e n s iy a la rig a .
Valuta  munosabatlarining  asosiy  ishtirokchilari  sifatida  xalqaro 
moliyaviy  tashkilotlar,  davlatlar,  davlatlarning  rezident  va  norezident 
shaxslari  m aydonga  chiqadi.
Rezident  shaxs  —  bu  m uayyan  davlat  h u d ud ida   yashayotgan  va 
ushbu davlat  fuqarosi  bo'lgan  ham da  m az k ur davlat  hududida  faoliyat 
k o ‘rsatayotgan  yuridik  yoki jismoniy  shaxsdir.

N orezident  shaxs  —  bu  muayyan  davlat  hududida  yashab  faoliyat 
ko'rsatayotgan,  am m o  shu  davlat  fuqarosi  bo'lm agan  yuridik  yoki 
jismoniy shaxsdir.
Masalan,  elchixonalar,  vakolatxonalar,  chet  el  firma  va  korxo- 
nalarining  b o ‘linmalari  ham da  shu  kabilar.
Valuta  tizimi  —  bu,  mam lakatlar  o'rtasida valuta  munosabatlarini 
tashkil  etish  shaklidir.
Valuta tizimi  —  bu,  xo‘jalik  aloqalarini  baynalmilallashuvi  asosida 
tarixan  shakllangan,  valuta  amali  bilan  bog‘liq  iqtisodiy  munosabatlar 
yig'indisidir.
Valuta  tizimining  mohiyati,  tashkil  etilish shakllari  va  roli jamiyat- 
ning  iqtisodiy  tizimi  bilan  belgilanadi.
Valuta  tizimi  davlat,  rezident  va  norezident  shaxslarga  tashqi 
iqtisodiy  faoliyatni  amalga  oshirish  uchun  sharoit  yaratib  beradi. 
Subyektlarning  ushbu  faoliyati  amalga  oshishida  valuta  qonunchiligi 
alohida  ahamiyat  kasb  etadi.
Valuta  qonunchiligi  —  bu,  mamlakat  ichkarisida  valuta  qimmat- 
liklari  bilan  bir  m amlakat  tashkilotlari  va  fuqarolari  ham da  boshqa 
m amlakat  tashkilotlari  h a m da   fuqarolari  o ‘rtasidagi  shartnomalarni 
ham da  mamlakat  ichkarisidan  xorijga va xorijdan  mamlakat ichkarisiga 
milliy  h a m d a   xorijiy  valutalar  va  boshqa  valuta  qimmatliklarini  olib 
kirish,  olib  chiqish,  o'tkazish  y o ‘li  bilan  amalga  oshirilishini  tartibga 
soluvchi  qonuniy  m e ’yorlar  yig'indisidir.
Maxsus  adabiyotlarda  valuta  tizimlarining  3  ko‘rinishi  farqlanadi, 
y a ’ni  milliy,  jahon  va  hududiy  valuta  tizimlari.
Milliy valuta tizimi  m am lakat  pul  tizimining tarkibiy  qismi  bo ‘lib, 
valuta  munosabatlarining  yig‘indisi sifatida  maydonga chiqmaydi, balki 
ushbu  munosabatlarni  faqat  qonunchilik  aktlari  bilan  tashkil  etilish 
tartibini  belgilaydi.  Valuta  munosabatlarini  tashkil  etishning  bunday 
tartibi  birinchi  navbatda  valuta  tizimi  elementlarini  belgilashni  o ‘z 
ichiga  oladi.
Milliy  valuta  tizimining  qonunchilik  asosida  belgilanadigan  ele- 
mentlariga  quyidagilar  kiradi:
Milliy  valuta  va  uning  nomi;
Milliy  valuta  paritetini  belgilash;
Milliy  valutaning  konvertatsiya  shartlari;
Milliy  valuta  kursining  rejimi;
Xalqaro  kredit  m uo m ala  qurollaridan  foydalanishni  tartibga  solish 
(reglamentatsiya);

Xalqaro zaxira aktivlari tarkibiy qismlari (komponentlari) o ‘rtasidagi 
nisbatni  aniqlash;
M am lakatning  xalqaro  hisob-kitoblarini  tartibga  solish  (regla- 
mentatsiya);
Milliy  valuta  va  oltin  bozorlari  faoliyatining  rejimi;
Valuta  cheklanishlarining  o ‘rnatilish  tartibi;
Valuta  munosabatlariga  xizmat  ko‘rsatuvchi  va  ularni  muvofiq- 
lashtiruvchi  milliy  organlar  maqomi.
Yuqorida  zikr  etilgan  elem entlar  yig'indisi  xalqaro  valuta-kredit 
va hisob-kitob munosabatlarini  amalga oshirish uchun davlat tomoiiidan 
belgilanadigan  valuta  mexanizmidir.
Milliy  valuta  va  lining  n o m i  milliy  valuta  tizimining  asosi  b o i i b  
hisoblanadi,  u qonun asosida davlatning pul  birligi  sifatida belgilanadi. 
Xalqaro  iqtisodiy  m unosabatlarda  ishlatiladigan  milliy  pullar  valutaga 
aylanadi.  Xalqaro  hisob-kitoblarda,  odatda,  xorijiy valuta,  y a ’ni  bosh- 
qa  mamlakatlarning  erkin  m u om alada  yuradigan  valuta  m aqom iga 
ega  pul birliklari  ishlatiladi.  U shbu pul  birliklari  bilan  deviz tushunchasi 
b o g‘liq.
Deviz — bu xorijiy valutadagi  har qanday t o ‘lov vositasidir.  Xorijiy 
valuta  valuta  bozorida  o ld i-so tdi  obyekti  b o ‘ladi,  xalqaro  hisob- 
kitoblarda  ishlatiladi,  b anklarda  hisob-varaqlarda  saqlanadi,  a m m o  
ushbu  davlat  hududida  q o n u n iy   hisob-kitob  vositasi  b o ‘lib  hisob- 
lanmaydi  (kuchli  inflatsiya  davrlarini  hisobga  olmagan  holda).  M am - 
lakatda  kuchli  inñatsiya  va  inqiroz  holatida  milliy  valutani  nisbatan 
barqaror  bo'lgan  xorijiy  valuta  siqib  chiqaradi,  zamonaviy  sharoitda 
bu  AQSH  dollari  va  Yevrodir.
«Valuta»  kategoriyasi,  milliy va jahon xo‘jaliklarining o ‘zaro aloqasi 
ham da  munosabatlarini  t a ’minlaydi.
Milliy  valuta  paritetini  belgilash. 
Valuta  pariteti  —  bu  ikki  valuta 
o'rtasidagi,  qonuniy asosda belgilangan  nisbat.  M o nom e ta lizm  davrida 
(oltin  yoki  kum ush)  v a lu ta   kursining  asosi  b o ‘lib  tan g a   pariteti 
hisoblangan.  Tanga pariteti bu turli mamlakatlar pul  birliklarini o'zidagi 
metall sig‘imiga ko‘ra  o ‘zaro solishtirishdir.  Tanga  pariteti  tushunchasi 
valuta  pariteti  tushunchasi  bilan  mos  keladi.
Oltin  monometalizmi  davrida  valuta  kursi  oltin  paritetiga  asos- 
langan edi.  Bunda valutalar zaminidagi  rasmiy oltin  miqdorlari bo'yicha 
o ‘zaro  solishtirilar  edi.  Bu  sharoitda  valuta  kursi  ushbu  oltin  pariteti 
atrofida,  oltin  nuqtalar  chegarasida,  tartibsiz  asosda  te b r a n a r   edi. 
Oltin  nuqtalarning klassik  m exanizmi  2  shart  mavjudligi  holatida amal

qilar  edi,  ya’ni  oltinning  erkin  asosdagi  oldi-sotdisi  va  uning  chetga 
cheklanmagan miqdorda erkin olib chiqilishi. Valuta kursining tebranish 
chegaralari  oltinni  xorijga  olib  chiqish  xarajatlari  bilan  belgilangan  va 
amalda  paritetdan  + ;-   1%—dan  ortiq  bo'lmagan.  Oltinni  xorijga  olib 
chiqish xarajatlariga fraxt, sug‘urta,  kapitalga foiz yo ‘qotishlari,  probani 
aniqlash  va  boshqa  shu  kabi  xarajatlar  kirgan.  Oltin  standartini  bekor 
qilinishi  bilan  oltin  nuqtalar  mexanizmi  o ‘z  harakatini  to'xtatdi.
Oltinga  almashmaydigan  kredit  pullar sharoitida  valuta  kursi  asta- 
sekin  oltin  paritetidan  uzoqlasha  boshladi,  chunki  oltin  m uom aladan 
xazinaga  siqib  chiqarilgan  edi.
Xalqaro  Valuta  Fondining  o ‘zgargan  Ustaviga  muvofiq  valutalar- 
ning  paritetlari  S D R   yoki  boshqa  xalqaro  valuta  birligida  belgilanishi 
mumkin.  1970-yilning  o ‘rtalaridan  boshlab  yangilik  sifatida  paritetlar 
valuta  savati  (korzina)  asosida  belgilana  boshlandi.  Bu  bir  valutaning 
o ‘rtacha  tortilgan  kursini  boshqa  bir qator valutaiar yig‘masiga  solish- 
tirish  uslubidir.  Valuta  savatining  (korzina)  A Q SH  dollari  o ‘rniga 
ishlatilishi dollar standartidan  ko‘p valutali standartga o ‘tish tendensiya- 
sini  aks  ettiradi.
Milliy valutaning konvertatsiya shartlari. 
Konvertatsiya — bu milliy 
valutani  xorijiy  valutalarga  almashinishidir.  Konvertatsiya  shartlariga 
ko‘ra  milliy  valutaiar:
—  erkin  konvertatsiya  qilinadigan.  Iqtisodiy  jihatdan  rivojlangan 
davlatlarda  valuta  cheklanishlari  y o ‘q  bo ‘lib,  milliy  valutaiar  xorijiy 
valutalarga  erkin  konvertatsiya  qilinadi.  Xalqaro  Valuta  Fondining 
yangi  tahrirdagi  Ustaviga  (1978-  y.)  «erkin  foydalaniladigan  valuta» 
tushunchasi  kiritilgan.  Xalqaro  Valuta  Fondi  ushbu  toifaga  AQSH 
dollari,  G e rm a n iy a   markasi,  Yapon  iyenasi,  Buyuk  Britaniya  funt 
sterlingi  va  Fransiya  frankini  kiritdi.
Haqiqatda  olganda  erkin  konvertatsiya  qilinadigan  valutaiar  deb 
t o ‘lov  balansining  joriy  operatsiyalari  b o ‘yicha  valuta  cheklanishlari 
m avjud  b o ‘lm ag an   davlatlar  valutalari  hisoblanadi  (bular  asosan 
rivojlangan  davlatlar  va jah o n   moliyaviy  markazlari  shakllangan  yoki 
X alqaro  V aluta  F o n d i  oldida  valuta  cheklanishlarini  kiritm aslik 
majburiyatini  o ‘z  zimmasiga  oigan  ayrim  rivojlanib  borayotgan  dav­
latlar);
— qisman konvertatsiya qilinadigan valutaiar,  valuta cheklanishlari 
saqlanib  qolgan  mamlakatlarda  mavjud b o ‘lib,  milliy valutaning xorijiy 
valutalarga  konvertatsiyasi  davlat  iqtisodiy  siyosatidan  kelib  chiqqan 
holda  birm un ch a  cheklanadi.

—  xo rijiy   v a lu ta la r g a   k o n v e r t a ts i y a   q i li n m a y d i g a n   ( y o p iq ) 
valutalarga  b o ‘linadi.  Ba’zi  davlatlarda  siyosiy  sabablarga  k o ‘ra  milliy 
v a lu ta la r   xorijiy  v a lu ta la rg a   u m u m a n   k o n v e rta ts iy a   q i lin m a y d i 
(Shimoliy  Koreya,  Kuba  davlatlari),  y a ’ni  rezident  va  norez id en t 
shaxslar  u c h u n   valuta  almashtirishga  ruxsat  y o ‘q.
M illiy  valuta  kursining  rejimi. 
Valuta  kursining  quyidagi  rejimlari 
mavjud:
—  q a t’iy belgilangan  kurslar rejimi.  Davlat o ‘z iqtisodiy siyosatidan 
kelib  chiqqan  h olda  m a ’muriy  tarzda  milliy  valuta  kursini  q a t ’iy 
belgilab  qo'yishi  mumkin.  Masalan,  Bretton-Vuds  sharoitidagi  q a t’iy 
belgilangan  kurslar  rejimi;
—  kichik chegaralarda tebranadigan  kurslar rejimi.  Bu holatda davlat 
o ‘z  iqtisodiy  manfaatlaridan  kclib  chiqib,  milliy  valuta  kursini  m a ’lum 
bir chegaralarda tebranishidan  m anfaatdor bo ‘ladi va valuta siyosatining 
instrumentlaridan  foydalangan  holda  ushbu  maqsadga  erishadi;
—  valutaga  b o ‘lgan  bozor  talab  va  taklifining  o ‘zgarishi  asosida 
erkin  suzadigan  (tebranadigan)  kurslar  rejimi  ham da  ularning  turli 
ko ‘rinishlari.  Bunga Yamayka valuta tizimi  sharoitidagi  erkin  suzuvchi 
valuta  kurslari  rejimini  misol  sifatida  keltirish  mumkin.
Xalqaro  kredit  m uom ala  qurollaridan  foydalanishni  tartibga  solish 
(reglamentatsiya).  Xalqaro  kredit  m uom ala  qurollaridan  foydalanish 
qoidalari soddalashtirilgan Xalqaro  m e ’yorlarga muvofiq ravishda amal- 
ga  oshiriladi.  Ushbu  Xalqaro  m e ’yorlarga  Jenevaning  veksel  va  chek 
konvensiyalari  kiradi.
Xaiqaro zaxira aktivlari tarkibiy qismlari  (komponentlari) o ‘rtasidagi 
nisbatni  aniqlash.  Yuqorida  qayd  etilganidek,  xalqaro  zaxira  aktivlari 
to ‘rt  qismdan  (kom ponent)  iborat,  y a ’ni  m am lakatning  rasmiy  oltin 
va valuta zaxiralari,  xalqaro hisob-kitob  pul  birliklaridagi  hisobvaraqlar, 
Xalqaro  Valuta  Fondidagi  zaxira  pozitsiyasi.  Albatta  m am lakatnin g 
xalqaro  likvidligini  t a ’minlash  u c h u n  ushbu  k o m p o n en tla r  o ‘rtasida 
muvofiq  nisbat  saqlanishi  kerak.
M a m lakatning   xalqaro  hisob-kitoblarini  tartibga  solish  (regla­
mentatsiya).
Xalqaro  hisob-kitoblarning tartibga solinishi  milliy va ja h o n   valuta 
tizimlari  darajasida  D ok u m e n tä r  akkreditivlar  h a m d a   inkasso  uchu n 
soddalashtirilgan qoida va udum lar asosida amalga oshadi.  Milliy valuta 
va  oltin  bozorlari  faoliyatining  rejimi,  valuta  va  oltin  bozorlarining 
rejimi  milliy ham da xalqaro  muvofiqlashtirishning obyekti  b o ‘lib  hisob- 
lanadi.

V alu ta  ch ek lanish larinin g  o ‘rnati!ish  tartib i. 
V aluta  c h e k la - 
nishlarining  mavjud  boMishi  yoki  bo'lmasligi  davlatning  iqtisodiy 
rivojlanganlik  darajasi,  iqtisodiy va  moliyaviy siyosatiga  bog‘liq  b o ‘lib, 
valuta tizimining elementi  hisoblanadi.  Valuta cheklanishlari  hukum at 
tom onidan  qonuniy asosda  milliy iqtisodiyot  manfaatlarni  himoyalash 
maqsadida  kiritiladi.
Valuta  qimmatliklari  bilan  amalga  oshirilayotgan  operatsiyalarga 
cheklashlar Xalqaro Valuta  Fondi  orqali davlatlararo muvofiqlashtirish 
obyektiga  kiradi.
Valuta  munosabatlariga xizmat  ko‘rsatuvchi va ularni  muvofiqlash- 
tiruvchi  milliy  organlarning  maqomi.  Bu  valuta  tizimining  muhim 
institutsional  elem entidir.  G a p   m am lakat  valuta  m unosabatlarini 
boshqaruvchi  va  muvofiqlashtiruvchi  milliy  organlar  (Markaziy  bank, 
Iqtisodiyot  va  Moliya  vazirligi,  b a ’zi  mamlakatlarda  valuta  nazorat 
organlari)  faoliyati  haqida bormoqda.  Milliy valuta qonunchiligi  ushbu 
davlat  hududida  milliy va  xorijiy  valutadagi  (egalik  huquqi,  olib  kirish 
va  olib  chiqish,  oldi-sotdi)  operatsivalarni  muvofiqlashtiradi.
Jahon  valuta  tizimi  —  bu jah o n  bozori  (xo‘jaligi)  ning  rivojlanishi 
asosida shakllangan va davlatlararo  kelishuvlar bilan  mustahkamlangan 
xalqaro  valuta  munosabatlarini  tashkil  etish  shaklidir.  Jahon  valuta 
tizimining  tashkiliy  asosi  bo ‘lib,  milliy  valuta  tizimi  ham da  ushbu 
tizim ga  kirayotgan  h ar  bir  m am lakat  valuta  m exanizm ini  tashkil 
etilishining  davlat-huquqiy  shakli  hisoblanadi.
Jahon  valuta tizimi  XIX  asrning o ‘rtalariga  kelib shakllandi.  Jahon 
valuta  tizimi  milliy  valuta  tizimi  elementlari  bilan  yaqindan  aloqada 
bo'lgan  m a ’lum  bir  elementlarni  o ‘z  ichiga  oladi.  Ular  quyidagilar:
Zaxira  valutalari,  xalqaro  hisob-kitob  valuta  (pul)  birligi  (SDR);
Valutalarning  o ‘zaro  konvertatsiya  qilinish  shartlari;
Valuta  paritctlarining  soddalashtirilgan  (unifikatsiya)  rejimi;
Valuta  kurslari  rejimlarini  tartibga  solish  (reglamentatsiya);
Valuta  cheklanishlarini  davlatlararo  muvofiqlashtirish;
Xalqaro  valuta  likvidligini  davlatlararo  muvofiqlashtirish;
Xalqaro  kredit  m u o m a la   q urollaridan  foydalanish  qoidalarini 
soddalashtirish  (unifikatsiya);
X a l q a r o   h i s o b - k i t o b l a r   a s o s iy   s h a k l l a r i n i   s o d d a l a s h t i r i s h  
(unifikatsiya);
Jahon  valuta  va  oltin  bozorlari  rejimi;
Davlatlararo valuta muvofiqlashtirilishini amalga oshiruvchi xalqaro 
tashkilotlar.

Zaxira  valutalari,  xalqaro  hisob-kitob  valuta  (pul)  birligi  (SDR). 
J a h o n   valuta  tizimi  ja h o n   p u lla rin in g   a m al  qiluvchi  shakllariga 
asoslangandir.  J a h o n   puli  deb  xalqaro  m unosabatlarga  (iqtisodiy, 
siyosiy,  madaniy)  xizmat  ko'rsatuvchi  pullarga  aytiladi.  J a h o n   pullari 
amaldagi  shakllarining evolutsiyasi  birm u nch a kechikib b o ‘lsa-da,  oltin 
pullardan  boshlab  to  kredit  p u llargacha  bo 'lg an  milliy  pullarning 
rivojlanish  yo ‘lini  qayta  bosib  o'tadi.
Bunday  qonuniyat  asosida  ja h o n   valuta  tizimi  XX  asrga  kelib 
jahon  yetakchi mamlakatlarining bir yoki  bir nechta milliy valutalariga 
(an’anaviy  yoki  Yevrovaluta  shaklida)  yoki  xalqaro  valuta  birligiga 
(SDR)  asoslanadi.
Xalqaro  hisob-kitob  valuta  birligi  xalqaro  talab  va  majburiyatlarni 
o'zaro solishtirish, valuta pariteti  h a m d a   kursni  belgilash u c hu n  shartli 
masshtab  va  xalqaro  to'lov  ham da  zaxira  vositasi  sifatida  ishlatiladi. 
Oltinning  demonetizatsiyasi jarayoni,  y a ’ni  Yamayka  (1976—1978  y.) 
valuta  islohoti  natijasida  oltinning  yuridik  jihatdan  pul  funksiyasini 
yo‘qotishi, ja h o n  puli sifatida m uvozanatsiz milliy pullar ishlatilishining 
salbiy  o q ib atla ri  valuta  tizim iga  S D R n i   (qarz  o lish n in g   maxsus 
huquqlari),  EKYuni  (Yevropa  hisob-kitob  pul  birligi)  tatbiq  etishga 
s h a ro it  y a ra tib   berd i.  J a h o n   p u l l a r i n i n g   u s h b u   yangi  s h a k lla ri 
mamlakatlarning  maxsus  hisob-varaqlarda  yozuvlarni  amalga  oshirish 
yo‘li  orqali  naqdsiz  xalqaro  hisob-kitoblarni  amalga  oshirish  uch un  
ishlatilgan:  S D R   —  X alq aro  V a lu ta   F o n d i d a ,  E K Y u   —  v aluta 
hamkorligining  Yevropa  fondida,  1994-yildan  boshlab  Yevropa  Ittifo- 
qinjng  Yevropa  valuta  institutida.  S D R   va  EKYuning  shartli  qiymati 
o ‘rtacha  tortilgan  qiymat  h a m d a   v aluta  savatiga  (korzina)  kirgan 
valutalar kurslarining o'zgarishi asosida hisoblanadi.  Yevropa  Markaziy 
banki  dastlab  1999-yilning  boshidan  naqdsiz  liisob-kitoblar  uchun, 
2002-yildan  b o sh la b   esa  naq dli  s h a k ld a   EK Y u  o ‘rniga  Yevroni 
muomalaga  kiritdi.
S D R   kursini  AQSH  dollariga  yoki  savat  tarkibiga  kirgan  boshqa 
bir valutaga  nisbatan  hisoblanishi  3  asosiy  elem entni  o 'z   ichiga  oladi:
1)  taalluqli  valuta  birliklaridagi  valuta  kom ponentlari.  U lar  quyi- 
dagicha aniqlanadi:  (valutaning savatdagi solishtirma og‘irligi)  h  (uning 
AQSH  dollariga  nisbatan  so‘nggi  3  oy  ichidagi  o ‘rtacha  bozor  kursi) 
bundan  oldingi  S D R   kursiga  muvofiqlashtirilgan  holda;
2)  valutalarning  AQ SH  dollariga  nisbatan  bozor  kurslari;
3)  valuta  komponentlarining  dollarli  ekvivalenti.  U  quyidagicha 
hisoblanadi:  (valuta  kom ponenti)  /   (valuta  kursi)  funt  sterlingdan

tashqari,  (funtning  valuta  kom ponenti)*(do!larga  n isb a ta n   valuta 
kursiga).
K eltirilgan  h iso b-k itob lard an  k o ‘rinib  turibdiki,  u s h b u   sanaga 
1  S D R   =   J ,34  AQSH  dollariga  teng  ekan.  Valuta  kursining  S D R  
birliklarida ifodalanishi  rasmiy xarakterga ega va u faqatgina valutalarni 
A Q S H   dollariga,  dollar  orqali  esa  boshqa  valutalarga  bo'lgan  bozor 
kurslarini  r o ‘yxatga  oladi.
E rkin   suzuvchi  v a lu ta   kurslari  va  ularn ing  m u vozanatsizligi 
sharoitida  turli  mamlakatlar  h a m d a   xalqaro  tashkilotlar  tom onidan 
valuta savati  uslubi qo'yilgan maqsadlardan kelib chiqib  (valuta kursini 
aniqlash,  xalqaro  valuta  birligini  yaratish,  b aho  valutasi  va  qarz 
valutasini  indeksatsiya qilish), valutalarni turli to ‘plamidan foydalangan 
holda  ishlatilmoqda.
Yevropa  valuta  ittifoq id a  valuta  paritetlarin ing   asosi  sifatida 
Yevropa  Ittifoqi  mamlakatlarining  12  valutasidan  iborat  EKYu  valuta 
savati  ishlatilgan.  1999-  yildan  boshlab  Yevropa  valuta  ittifoqining 
yagona  valutasi  Yevrodir.  B undan  tashqari,  bir  qator  mam lakatlar 
(taxm inan  20ta  davlat)  o ‘z  valutalari  kursini  saqlash  maqsadida  yakka 
tartibdagi  valuta  savatidan  foydalanmoqda.