O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor


Download 24 Kb.

bet29/34
Sana09.02.2017
Hajmi24 Kb.
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   34

b o ‘ y i c h a  
bajarilmagan  shartnom alar 
summasi  —  15  mln.  f.  st.  Amerikalik eksportyorlar qo'shim ch a  6  mln. 
d o lla r  o la d ila r,  c h u n k i  devalvatsiya  qilingan  v a lu ta n i  n isb a ta n  
qimmatlashgan  o ‘z  valutalariga  sotib  olganda  ular  yutadilar.
15  mln.  f.  st.  •  (2,8  —  2,4)-6  mln.  dollar.
2. 
Xalqaro kredit. 
Amerikalik qarzdorlarga qarzlari  bo'yicha hisob- 
kitoblarni  funt  sterlinglarda  qilish  qulay,  chunki  qarzni  so'ndirish 
uchun  ular  nisbatan  kam  m iqdorda  dollar  sarflaydilar.  Agar  5  mln.  f. 
st.  hajmida  qarz  so'ndirilsa  2  mln.  AQSH  dollari  tejaladi  (5  mln.  f.  st.
0,4 dollar miqdoridagi  kurslar farqiga ko'paytiriladi). A m m o amerikalik 
kreditorlar  zarar  ko'radilar,  chunki  ular  nom inal  jih a td a n   aw algi 
hajmda,  lekin  devalvatsiya  qilingan  valutada  real  jih a td a n   kamroq 
miqdordagi  summani  oladilar.  Y a ’ni,  AQSHlik  kreditorning  10  mln. 
f.  st.  talabi  mavjud  b o ‘lgan  paytda  yo'qotishlar  hajmi  4  mln.  AQSH 
dollarini  tashkil  etadi.
Shu  bilan  birgalikda  devalvatsiya  qilingan  naqd  valuta va  sterlingli 
hisob-varaq egalari  ham   zarar  ko'radilar.  Bunda  agressiv va  mudofaali 
devalvatsiya  ham da  revalvatsiyalar  farqlanadi.
Devalvatsiya va revalvatsiya  natijalari aniq shart-sharoitlarga bog‘liq 
b o ‘ladi  ham d a  ta ’siri,  agar  boshqa  omillarning  aks  t a ’siri  bo'lmasa, 
m a ’lum  bir vaqtdan  (lag)  so‘ng o ‘zini  namoyon etadi.  Xususan, AQSH 
dollarining  1971-  yildagi  devalvatsiyasi  faqat  1973-yildagina  AQSH 
to ‘lov  balansining  aktivlashishiga  ko‘maklashdi.
Dollar  kursini  ko‘tarishga  qaratilgan  A Q SH ning  valuta  siyosati 
(1980— 1984-yillarda  h a qiqatda  80%ga)  ularga,  inflatsiya  sur’atini 
pasaytirgan  holda,  xorijiy  kapitallar va  arzon  tovarlarning  oqib  kelishi 
sifatida  foyda  keltirdi.
D e v alv atsiy a  b a h o la r n in g   o ‘sishiga  va  m e h n a t k a s h l a r   hayot 
d a ra jasin in g   p a sayish iga,  revalvatsiya  esa  arz o n   xorijiy  tovarlar 
raqobatini  ko‘tara olmayotgan tarmoqlardagi  ishsizlikning ko'payishiga 
olib  keladi.  Devalvatsiya  m am lakatlar o'rtasida raqobatchilik kurashini 
kuchaytirib  yuboradi.  G ‘arbiy  Yevropa  davlatlarining  dollarning  ikki 
devalvatsiyasidan  yo'qotishlari  taxm inan  10  mlrd.  A Q SH   dollarini 
tashkil  etdi.  Rivojlanib  borayotgan  davlatlar  esa  yetakchi  valutalar 
devalvatsiyalaridan  zarar  ko'radilar.
Valuta  siyosatida  ikki  qaram a-qarshi  b o ‘lgan  tendensiya  o ‘zaro 
c h a m b a rc h a s  bog‘lanib  ketadi:  harakatlarning  muvofiqlashtirilishi, 
valuta  m uam m olarini  hal  etishning  o'zaro  yo'llarini  topish,  har  bir

alohida  m am lakatni boshqalar evaziga  imtiyozga  ega b o ‘lishga  intilish 
oqibatidagi  kelishmovchiliklar.  Buning  munosabati  bilan  vaqti-vaqti 
bilan  m am lakatlarning  valuta  siyosatining  turli  shakllari  yordam ida 
iste’mol bozorlari,  kapital qo'yilmalar jarayonlari,  xom ashyo  manbalari 
uch u n   valuta  janglari  qo'zib  turadi.  U shbu  janglarda  devalvatsiya  va 
revalvatsiya, valuta kurslari  rejimining ko‘p xilligi, valuta intervensiyasi, 
valuta  cheklovlari  ishlatiladi.
V aluta  cheklovlari  valuta  siyosatining  shakllaridan  biri  sifatida 
m u n ta z a m   ravishda  ishlatiladi.  Valuta  cheklovlari  —  bu,  rezident  va 
norezidentlarning  valuta  ham da  boshqa  valuta  qim m atliklari  bilan 
operatsiyalarini qonunchilik yoki m a ’muriy jihatdan taqiqlash,  limitlash 
va  cheklashdir.
Valuta cheklovlari  rezident  va  norezidentlar valuta operatsiyalarini 
tekshirish  orqali  valuta  qonunchiligiga  rioya  etilishini  t a ’minlaydigan 
valuta nazoratining tarkibiy qismidir.  Valuta cheklanishlari mavjudligida 
valuta  nazorati jarayonida litsenziya va ruxsatnomalarning b o r-y o ‘qligi, 
rezidentlar  to m o n id an   milliy  valuta  bozorida  xorijiy  valutalarning 
sotilishi  bilan   bogMiq  tala b la rn in g   b a jarilishi,  xorijiy  valuta d ag i 
to ‘lovlarning  asoslanganligi,  valuta  operatsiyalari  b o ‘yicha  hisobni 
yuritish  h a m d a   hisobotning  sifati  tekshiriladi.
Valuta cheklovlari mavjudligida valuta nazorati funksiyalari,  odatda, 
Markaziy  bankka  yuklatiladi,  ayrim  davlatlarda  esa  b u nin g  u c h un  
maxsus  organlar  tashkil  etiladi  (masalan,  Fransiyada  ikkinchi  ja h o n  
urushidan  s o ‘ng).
Valuta  siyosatining  turli-tum anligi  sifatidagi  valuta  cheklovlari 
quyidagi  maqsadlarni  ko‘zlaydi:  I)  to'lov  balansini  birxillashtirish;  2) 
valuta kursini  q o ‘llab-quwatlash;  3) joriy strategik vazifalarni  bajarish 
uchun  valuta  qimm atliklarining  davlat  q o ‘lida  to 'p la n u v i.  V aluta 
cheklanishlari  o'zining  kamsitish  xarakteri  bilan  ajralib  turadi,  chunki 
valuta  qimmatliklarini,  mayda  va  o ‘rta  tadbirkorlar  hisobiga,  ularni 
xorijiy  valutalar  olishi  uchun  qiyinchiliklar  tug'dirgan  holda,  davlat 
hamda yirik korxonalar foydasiga qayta taqsimlanishiga  k o ‘maklashadi. 
Shu sababli monopollashmagan sektor valuta cheklanishlari kiritilishiga, 
odatda,  qarshi  chiqadi.
V aluta  cheklanishlari,  o d atda,  h a m k o r   savdogarlarga  n isbatan 
q o lla n ila d ig a n   tazyiq  va  kamsitish  siyosatining  tarkibiy  qismi  bo'lib 
hisoblanadi.  U shbularni  q o 'llanilishida  siyosiy  s a b a b la r  k a tta   rol 
o ‘ynaydi.
Valuta  cheklovlari  quyidagilarni  nazarda  tutadi:

1) Xalqaro pul to'lovlari va kapital o ‘tkazmalarini muvofiqlashtirish
eksport  tushumi,  foyda,  oltin  harakati,  pul  belgilari  h a m d a   qimmatli 
qog‘ozlar  repatriatsiyasi;
2)  xorijiy  valutaning  erkin  oldi-sotdisini  taqiqlash;
3)  xorijiy  valuta  va  boshqa  valuta  qimmatliklarining  davlat  q o‘lida 
to ‘planuvi.  Shu jum ladan,  t o ‘lov  hujjatlari  (cheklar,  veksellar,  akkre- 
ditjvlar va  boshqalar),  nom inali xorijiy valutada k o ‘rsatilgan  qimmatli 
qog'ozlar,  qim m atbaho  metallarning  t o ‘planuvi.
8 .5 .  Xalqaro  hisob-kitoblar,  ularning  shakllari
Xalqaro hisob-kitoblardagi  o ‘zgartirishlarning paydo boMishi  hamda 
u larn in g   y a n a d a   takom illashib  borishi  tovar  ishlab  chiqarish  va 
m uom ala  jarayonining  rivojlanishi  ham da  baynalmilallashuvi  bilan 
bog‘liqdir.  Tovarlarni  ishlab chiqarish va ularni sotish  davrlarini  o ‘zaro 
muvofiq  kelmasligi  h a m d a   iste’m ol  bozorlarining  uzoqligi  tufayli 
xalqaro  muomaladagi  qiymatlar  harakatining  nisbatan  mustaqil  bo‘lib 
qolgan shakli xalqaro hisob-kitoblarda o ‘z aksini topadi.  Xalqaro hisob- 
kitoblar  tovarlar  va  xizmatlar  bilan  tashqi  savdo  h a m d a   notijorat 
opcratsiyalar,  kreditlar va  mamlakatlararo  kapitallar harakati  bo‘yicha 
hisob-kitoblarni  qamrab  oladi.
Xalqaro  hisob-kitoblar  —  turli  mamlakatlar  fuqarolari  va  yuridik 
shaxslari  o 'rtasid a  iqtisodiy,  siyosiy  ham da  madaniy  m unosabatlar 
tufayli  vujudga  keladigan  pul  talablari  va  m ajburiyatlar  b o'yicha 
to'lovlarni  muvofiqlashtirishdir.  Xalqaro  hisob-kitoblar bir tom ondan, 
am aliyotda  shakllangan  va  Xalqaro  hujjatlar  ham da  u d um lar  bilan 
m ustahkam langan  t o ‘lovlarni  amalga  oshirish  shartlari  va  tartibini, 
ikkinchi  to m o n d a n   ushbu  hisob-kitoblarni  amalga  oshirish  yuzasidan 
kunlik  amaliy faoliyatni  o ‘z  ichiga oladi.  Hisob-kitoblarning eng  katta 
hajmi bank  hisob-varaqlarida yozuvlarni  amalga oshirish orqali  naqdsiz 
pul  o'tkazish  yo'li  bilan  amalga  oshiriladi.  Bunda jahonning  eng  yirik 
banklari  xalqaro  hisob-kitoblarda  yetakchilik  rolini  o ‘ynaydi.  Mazkur 
b a n k la rn in g   xalqaro  h isob-k itoblarga  b o ‘lgan  t a ’sir  darajasi  ular 
joylashgan  m am lakat  tashqi  iqtisodiy  aloqalari,  milliy  valutasining 
ishlatilish  ko‘lam lari,  ixtisoslashganligi,  moliyaviy ahvoli, ishbilarmonlik 
mavqei,  vakil  banklar  tizimiga  bevosita  bog'liqdir.
Banklar hisob-kitoblarni  amalga oshirish  uchun  o ‘zlarining  xorijiy 
b o iim la ri va xorijiy banklar bilan o ‘rnatilgan vakillik munosabatlaridan 
foydalanadilar.  Xorijiy  banklar  bilan  vakillik  munosabatlari  o'rnatil-

ganda «loro»  (xorijiy banklarning m azkur bankda ochgan  hisob-varag'i) 
va «nostro»  (mazkur bankning xorijiy banklarda ochgan  hisob-varag‘i) 
hisobvaraqlari  ochiladi.  Vakillik  m unosabatlari  hisob-kitoblar  tartibi, 
vositachilik  haqining  hajmi,  ishlatilib  boMingan  mablagMarni  t o ‘latish 
uslublarini  belgilab  beradi.  Xalqaro  hisob-kitoblarni  o ‘z  vaqtida  va 
sam a rali  a m a lg a   o shirish  u c h u n   b a n k la r ,  o d a td a ,  k u tila y o tg a n  
to'lovlarning  tarkibiy  tuzilishi  ha m d a   muddatlariga  muvofiq  ravishda 
zarur  bo'lgan  va  turli  valutalarda  ifodalangan  valuta  pozitsiyalarini 
t a ’minlab  turadilar  ham da  o ‘z  valuta  zaxiralarini  diversifikasiyalash 
siyosatini  o ‘tkazadilar.  Banklar nisbatan  yuqori  foyda  olish  m aqsadida 
o ‘z  valuta  aktivlarini  jahon  ssuda  kapitallari  bozorida,  shu ju m la d a n  
Yevrobozorda joylashtirishni  afzal  ko‘rgan  holda «nostro»  hisob-varaq- 
laridagi  minimal  qoldiqlarm  t a ’minlashga  harakat  qiladilar.
Xalqaro  hisob-kitoblar  borasidagi  banklar  faoliyati  bir  to m o n d a n  
milliy  qonunchilik  bilan  muvofiqlashtiriladi,  boshqa  to m o n d a n   esa 
o ‘r n a tilg a n   q o i d a l a r   va  u d u m l a r   yo k i  a lo h i d a   h u j j a t l a r   b i la n  
mustahkamlangan  ko'rinishda  mavjud  bo'lgan,  shakllangan  am aliyot 
bilan  belgilanadi.
Xalqaro  hisob-kitoblarda  asosan  milliy  valutalarning  ishlatilishi 
ulardan  foydalanish  samaradorligini  kurs  tebranishlari  ha m d a   ushbu 
valutalar  emitentlari  b o ‘lmish  m am lakatlarning  iqtisodiy  va  valuta 
siyosatiga bog‘liqligini  kuchaytiradi.  Xalqaro  hisob-kitoblarning  holati 
bir  qator  omillarga  bog'liqdir:  m am lakatlar  o ‘rtasidagi  iqtisodiy  va 
siyosiy  munosabatlar;  valuta  qonunchiligi;  Xalqaro  savdo  qoidalari 
ham da  udumlari;  bank  amaliyotlari;  tashqi  savdo  shartnom alari  va 
kredit  bitimlarining  shartlari.
Tashqi  iqtisodiy  bitimlarning  valuta-moliyaviy  va  t o ‘lov  shartlari. 
Xalqaro  savdo  shartnomalari  b o ‘yicha  hisob-kitoblar  o ‘ta  m urak kab  
bo ‘lib,  bank  xodimlarining  yuqori  m alakaga  ega  b o ‘lishliligini  talab 
etadi.  T o ‘lov  olinishining  tezligi  va  kafolati  ham da  banklar  orqali 
operatsiyalar o ‘tkazishning xarajatlar summ asi  hisob-kitoblar shakllari 
va shartlarining tanloviga bog‘liqdir.  Shu sababli tashqi  savdo  b o ‘yicha 
hamkorlar  m uzoqaralar  borasida  t o ‘lov  shartlarining  ikir-chikirlarini 
kelishib  oladi  va  s o 'n g ra   u s h b u   s h a r t la r n i   s h a r t n o m a g a   k iritib  
rasmiylashtiradi.
Shartnom alarning valuta-moliyaviy va t o ‘lov shartlari  tuzilayotgan 
paytda  ek sportyo r  m a n fa atlarin i  im p o r ty o r   m anfaatlariga  teskari 
ekanligi,  odatda,  k o ‘zga  tashlanadi.  B u n d a   eksportyor  v a lu ta n in g  
maksimal summasiga nihoyatda qisqa vaqt  ichida ega boMishni xohlaydi,

importyor esa aksincha iloji  boricha kam miqdordagi valutaning hajrnini 
t o ‘lash,  tovarlar  olinishini  tezlashtirish  ha m d a   m azkur  tovarlar  t o l a  
sotilgunga  q ad ar  t o ‘lov  m u d d atin i  iloji  b o ric h a   k e c h ik tirish d a n  
m anfaatdordir.  Bitim larning  valuta-moliyaviy  va  toMov  shartlarini 
tanlanishi  mamlakatlar o'rtasidagi  iqtisodiy ham da siyosiy m unosabat- 
larning  xarakteri,  kontragentlar  kuchlarining  o ‘zaro  nisbati,  ularning 
ushbu  sohadagi  malakasi  va  mazkur  tovar  bilan  savdoning  a n ’analari 
ham da  udumlariga  bog‘liqdir.
Hukumatlararo  kelishuvlar hisob-kitoblarning umumiy tamoyillarini 
belgilaydi,  tashqi  savdo  shartnom alarida  esa  ushbu  hisob-kitoblar 
amalga  oshirilishining  batafsil  shartlari  ko‘rsatiladi.  Mazkur  shartlar 
quyidagi  asosiy  elementlarni  o ‘z  ichiga  oladi:  baho  valutasi;  t o ‘lov 
valutasi;  to'lov shartlari;  t o ‘lov  vositalari;  hisob-kitob  shakllari  ham da 
ushbu  hisob-kitoblarni  amalga  oshiradigan  banklar.
Baho  valutasi  va  t o ‘lov  valutasi. 
Baho  valutasi  va  t o ‘lov  valutasi 
tanloviga  (baho  darajasi,  kredit  bo'yicha  foiz  stavkasi  katta-kichik- 
lig id an   farqli  o ‘la r o q )   m a ’lum   b ir   d a r a j a d a   b itim n in g   v a lu ta  
samaradorligi  bog‘liqdir.
Eksport va import shartnom a baholari turlichadir hamda ular ushbu 
shartnomalarga  kiritiladigan,  tovarlarni  eksportyordan  importyorga 
yetkazib  berilishi  bilan  b o g ‘liq  (ek sportyo r  m am lakat  o m b o rid a  
saqlanishi,  portgacha  b o ‘lgan  y o ‘l  va  portdagi  saqlanish,  chet  eldagi 
y o ‘1,  xorijdagi  o m b o r   h a m d a   im p o rty o rg a   tov arlarn i  y e tk azish 
xarajatlari)  q o 'sh im c h a   xarajatlarga  bog'liqdir.  Tovarlar  baholarini 
aniqlashning  quyidagi  besh  asosiy  tamoyili  mavjud:
1.  Shartnomani tuzayotgan paytda baholar qat’iy belgilanadi  hamda 
ushbu  shartnom a  ijrosi  mobaynida  belgilangan  baholar  o ‘zgarmaydi. 
Ushbu uslubjahon  bozorida baholarning pasayishi tendensiyasi  mavjud 
bo'lgan  paytda  q o ‘llaniladi.
2.  Shartnomaga q o ‘l  q o ‘yilayotgan paytda bahoni  (tovar yetkazilish 
kuniga  b o ‘lgan  u  yoki  bu  tovar  bozorining  kotirovkalari  asosida) 
belgilash  tamoyili  qayd  etiladi,  bahoning  o'zi  esa  bitimning  ijrosi 
m obaynida  belgilanadi.  U sh b u   uslub  o d a td a ,  bozor  baholarining 
ko ‘tarilishi  tendensiyasida  q o ‘llaniladi.
3.  Shartnom a  tuzilayotgan  paytda  baho  q a t’iy  belgilanadi,  am m o  
bozor bahosi shartnomadagi  bahoga nisbatan,  aytaylik,  5%dan ortiqroq 
hajmga  o'zgarsa,  u  o ‘zgarishi  mumkin.
4.  Xarajatlarni  tashkil  etuvchi  elem entlar  hajrnini  o'zgarishiga 
bog‘liq  b o ‘lgan  sirpanuvchan  baho.  Masalan, jihoz  (asbob-uskuna)lar

yetk a z ib   b e rilis h ig a   b u y u r tm a   b e rilg a n d a ,  y u q o r i  k o n y u n k t u r a  
sharoitlarida  buyurtm achi  manfaatlarida  cheklovlar  kiritiladi  (baho 
o ‘zgarishining um u m iy chegarasi yoki baho «sirpanishi»ni xarajatlarning 
bir  qismiga  va  qisqa  muddatga  tarqalishini).
5. 
Aralash  shakli:  bahoning  bir  qismi  qat’iy  belgilanadi,  bir  qismi 
esa  sirpanuvchan  shaklda  o ‘rnatiladi.
Baho  valutasi  bu,  tovarga b o ‘lgan  baho  ifodalanadigan  valyutadir. 
Tovarning  bahosi  q a t’iy  belgilanadigan  valutani  tanlashda  tovarning 
turi  va  yuqorida  aytib  o ‘tilgan  xalqaro  hisob-kitoblarga  t a ’sir  etuvchi 
omillar, ayniqsa hukumatlararo kelishuvlarning shartlari  ham da Xalqaro 
udum lar  katta  aham iyat  kasb  etadi.  B a’zida  sh a rtno m anin g  bahosi, 
valuta xavf-xatarlarini sug'urtalash  maqsadida bir nechta  (ikki va undan 
ko ‘p)  valutada  yoki  standart  (S D R ,  EK Y u-  1999-yilda  «Yevro»ga 
o ‘zgartirilgan)  valuta  savatida  ko'rsatiladi.
T o ‘lov  valutasi  bu,  im portyor  (yoki  qarz  oluvchi)  majburiyatlari 
so‘ndirilishi  kerak  b o i g a n   valyutadir.  Valuta  kursining  barqarorsizligi 
sharoitida  b a h o la r  nisbatan  b a rq a ro r  bo 'lg an   valu tada,  t o ‘lov  esa 
odatda,  im p ortyo r  m am lakat  valutasida  belgilanadi.  A garda  b a h o  
valutasi va to'lov valutasi  o ‘zaro  muvofiq  kelmasa,  u n d a   sh a rtn o m a d a  
bir valutani  ikkinchi  valutaga qayta  hisoblanish  kursi  o ‘zaro  kelishiladi 
(yoki  XVF  S D R   negizida  qayd  etiladigan  pariteti,  yoki  valutalarning 
bozor  kursi  b o ‘y ich a ).  S h a r tn o m a d a   qayta  h iso b la n ish   s h a rtla ri 
belgilanadi:
1)  m a ’lum  bir turdagi  to'lov vositasining  kursi  —  trattasiz  to'lovlar 
vuzasidan  telegraf  pul  o ‘tkazmasi  yoki  kredit  bilan  b o g ‘liq  hisob- 
kitoblar  bo'yicha  vekselni;
2) m a ’lum bir valuta bozorida  (sotuvchi,  sotib oluvchi  yoki  uchinchi 
tarafning)  tu z a tis h   va  m uvofiqlashtirishlar  vaqti  a n iq la b   o lin a d i 
(masalan,  to ‘lov  amalga  oshirilishidan  bir kun  a w a l  yoki  to 'lo v  kuni);
3) qayta hisoblash  amalga oshiriladigan  kurs kelishib olinadi:  odatda, 
o ‘rtacha  kurs,  b a ’zida  valuta  bozorini  ochilishiga,  yopilishiga  b o ‘lgan 
sotuvchi  yoki  sotib  oluvchi  kurslari,  yoki  kunning  o 'rta c h a   kursi.
To'lov  shartlari  tashqi  iqtisodiy  bitimlarning  m u h im   elem entidir. 
Ularning  ichida  quyidagilar farqlanadi:  naqdli  t o ‘lovlar,  kredit  taq dim  
etilishi  bilan  hisob-kitoblar,  naqdli  t o ‘lov  bo'y icha  opsionli  kredit 
(tanlov  huquqi  bilan).
Xalqaro  h iso b -k itoblardagi  n aqdli  to 'lo v   tu sh u n c h a s i  d e g a n d a  
eksport  tovarlari  sotib  oluvchiga  yetkazib  berilganidan  s o ‘ng  ularga 
pul  toManishi  yoki  tovarlar  shartnom a  shartlariga  m uvofiq  yetkazib

berilganligi  t o ‘g ‘risida  guvohlik  beruvchi  hujjatlarga  qarshi  bo'lgan 
t o ‘lov  k o ‘zda  tutiladi.  Biroq  zamonaviy  sharoitlarda  tovar  importyor 
mam lakatiga  ko'p  holatlarda  to ‘lov  amalga  oshirilishi  lozim  b o ‘lgan 
hujjatlardan  aw a l  yetib  keladi  va  sotib  oluvchi  tovarlarni  ularga  haq 
to ia n is h id a n   a w a l  saqlash  (trast)  tilxati,  bank  kafolati  evaziga  olishi 
m um kin.  Shunday  qilib,  tovarlar  so‘nggi  manzil  portiga  yetkazib 
berilganidan  so'ng  to ‘lov  amalga  oshiriladi,  tovarlar  jo'natilganligi 
to'g'risidagi  ogohnomaga qarshi  amalga oshiriladigan t o ‘lovlar bundan 
m ustasno.  K o ntragentlar  kelishuviga  h a m d a   sotilayotgan  tovarlar 
xususiyatlariga  bog‘liq  bo'lgan  holda  importyor  m a ’lum  bir bosqichda 
to'lovni  amalga  oshiradi:  jo'natilish  portida  tovarlarni  yuklash  ishlari 
tugaganligi  tasdig‘ini  olgandan  so‘ng;  tovar  hujjatlarining  komplekti 
(schyot-faktura,  konosam ent,  sug'urta  polisi  va  boshqalar)ga  qarshi; 
b a ’zida  to'lovni  5—7  kunga,  neft  yetkazib  berish  b o ‘yicha  esa  30 
kunga  kechiktirish  bilan;  so'nggi  manzil  bo'lg an  portda  importyor 
to m o n id an   tovarni  qabul  qilib  olinib  bo'lgandan  so'ng.  Tovarning 
turiga bog‘liq bo'lgan holda b a ’zi  holatlarda hisob-kitoblarning aralash 
s h a r t la r id a n   fo y d a la n ila d i:  q ism a n   h i s o b - k i t o b - t o v a r   h u jjatlari 
topshirilganidan  so'ng  amalga  oshadigan  to'lov;  yakuniy  hisob-kitob- 
tovarlar  qabul  qilib  olinganidan  so'ng  (tovarlar  so'nggi  manzil  portiga 
yetib  kelganidan  so'ng  sotib  oluvchi  tom o n id an   qabul  qilib  olinadi 
va  ularning  sifat  xarakteristikalari  tekshiriladi,  chunki  transportirovka 
davrida  ularning  sifati  buzilgan  bo'lishi  m umkin).
Xalqaro  to'lovlar  valutalar  o'zaro  almashuvi  ham da  tashqi  savdo 
ishtirokchilari  to m onidan  bir-biriga  kreditlar  taqdim   etish jarayonlari 
bilan  cham barchas  bog'lanib  ketadi.  Xalqaro  valuta-kredit  va  hisob- 
kitob operatsiyalarining o'z a ro  bog'liqligi ushbuda o'z  ifodasini topadi. 
Sotilayotgan tovarning turiga  (masalan,  mashinalar vajihozlar)  ham da 
sotuvchilar bozorida raqobatning kuchayishi va yangi mahsulot iste’mol 
bozorlarini  kengaytirish  maqsadida  ularning  kreditdan  foydalanishga 
qaratilgan  intilishlariga qarab tashqi savdo operatsiyalari bo'yicha liisob- 
kitoblar tijorat  kreditidan  foydalangan holda amalga oshiriladi.  Tijorat 
krediti  tovar  sotuvchisi  to m o n id an   sotib  oluvchiga  bir  necha  oydan 
5—8  yilgacha,  alohida  holatlarda  esa  bundan  ham   katta  muddatlarga 
taq d im   etiladi.  Tashqi  savdo  operatsiyalarida  im portyor tijorat  krediti 
evaziga  uni  so 'n d irishg a  qaratilgan,  oddiy  veksel  shaklidagi  qarz 
m a jb u riy a tin i  yozib  b e ra d i  yoki  e ksportyor  t o m o n i d a n   berilgan 
o'tkaziladigan  veksellar-trattalarda  to'lovni  amalga  oshirishga  yozma 
tarzdagi  rozilik  (aksept)  beradi.

Tovar  qiymatining  m a ’lum  bir  qismiga  tijorat  hujjatlari  taqdim  
e tilg a n id a n   s o ‘ng,  q olgan  qism iga  esa  s h a r t n o m a d a   belgilangan 
davrdan so‘ng haq t o ‘langanda tijorat  krediti shaklidagi tovarlar uchun 
hiso b-k itoblar  naqdli  to 'lo v la r  bilan  birgalikda  am alga  oshirilishi 
m um kin.  Tashqi  savdo  shartnomai  ijrosining  m a ’lum  bir  bosqichida 
s h a rtn o m a d a g i  taraflar,  tijo ra t  k re d itid a n   t a s h q a r i,  b ir-b irla rin i 
majburan  kreditlashlari  mumkin.  Masalan,  bo‘nak shaklidagi to'lovlarda 
im portyor  eksportyorni,  ochiq  hisob-varaq  b o ‘yicha  hisob-kitoblarda 
esa  sotuvchi  sotib  oluvchini  kreditlaydi.
H iso b-k ito b lar  shartlarining  m uqobil  shakli  n aqd li  t o ‘lovning 
opsionli kreditidir. Agarda importyor sotib olingan tovar uchun t o ‘lovni 
kechiktirish  huquqidan  foydalansa,  unda  u  naqdli  t o ‘lovda  taqdim  
etiladigan  diskont  (skidka)dan  m ahrum   bo ‘ladi.  Hisob-kitoblar xalqaro 
m u o m alada  ishlatiladigan  turli  xil  t o ‘lov  vositalari,  y a ’ni  veksellar, 
t o ‘lov  topshiriqnom alari,  bank  o 'tk az m ala ri  ( p o c h ta   va  telegraf), 
cheklar,  plastik  kartochkalari  yordam ida  am alga  oshiriladi.  Xorijiy 
instrum entlar (Foreignitems,  ingl.)  — boshqa m am la k a td a  deponentga 
olingan  ham da  ushbu  m am lakatda  toManishi  lozim  b o ‘lgan  cheklar, 
veksellar  (oddiy  va  o ‘tkaziladigan)  va  m u o m a la n in g   boshqa  kredit 
vositalari.  Shartnom a  t o ‘lov  shartlarining  eng  m u rak kab  qismi  b o ‘lib 
hisob-kitob turini tanlash  ham da ushbu hisob-kitoblami amalga oshirish 
ikir-chikirlarini  shakllantirib  izohlash  hisoblanadi.  Kontragentlarning 
b ir-b iriga  q a ra m a-q a rsh i  boMgan  m an fa a tla rin i  x alqaro  iqtisodiy 
m unosabatlarda  o ‘zaro  bog'lash  va  ularning  to 'lo v   m unosabatlarini 
tashkil  etish  hisob-kitoblarning  turli  shakllaridan  foydalanish  orqali 
amalga  oshiriladi.
Xalqaro  hisob-kitob  shakllari. 
Shakllangan  am aliyotga  muvoFiq 
zam onaviy  sharoitda  xalqaro  hisob-kitoblarning  quyidagi  shakllari 
q o 'lla n ila d i:  hujjatli  ( d o k u m e n tä r)  akkreditiv,  ink asso ,  b a n k   pul 
o'tkazm asi,  ochiq  hisob-varaq,  bo'nak.  Bundan  tashqari,  veksellar va 
cheklardan foydalanilgan holda hisob-kitoblar amalga oshiriladi.  Hisob- 
kitoblarning  alohida  turlari  b o ‘yicha  banklarning  kafolat  berish  bilan 
bog'liq operatsiyalari  xalqaro  hisob-kitoblar bilan  b o g ‘liqdir (masalan, 
inkasso,  b o'nak,  ochiq  hisob-varaq).  U shbu  kafolatlar  tashqi  savdo 
ishtirokchilari  to m onidan  s h a rtn o m a   b o ‘yicha  o ‘z  zimmasiga  oigan 
majburiyatlar bajarilishining  q o ‘shim cha  t a ’m inoti  b o ‘lib  hisoblanadi. 
Xalqaro  hisob-kitoblarning tarixan  quyidagi  xususiyatlari  shakllangan:
1. 
Importyor va eksportyorlar ham da ularning banklari tashqi savdo 
shartnom ai  shartlaridan  tashqarida boMgan  rasmiylashtirish, j o ‘natish,
19  —  O .Y u.  R a sh id o v   va  bosh.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   34


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling