O'zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Download 5.06 Mb.

bet17/57
Sana11.02.2017
Hajmi5.06 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   57

katta  kuch  sartlasliga  majbur  bo'ldi.  Faqat  XII  asrning  80-yillarida  u 

Xurosonni  ba'zi  bir  hududlarini  qo‘lga  kiritdi.  1187  yilda  u  Nishopurni, 

i  192  yilda  Ray  shahrini,  1193  yilda  Marv  shahrini  egalladi.  Bag‘dod 

xalifasi  Nasr  (1180-1225)  va  Ci‘arbiy  Saljuqiylar  sultoni  Tug‘rul  II 

o'rtasidagi  nizodan  foydalanib,  Takash  qo1 shin lari  1194-yilning  mart 

oyida  T ug‘rul  II  ga  qarshi  urush  ochdi  va  uni  yengib  Hamadon  shahrini 

egalladi.  Tug'rul  II esa jangda o ‘ldirildi.

Xorazmshohning  tobora  kuchayib  borayotganidan  xavfsiragan 

Xalifa  Nasr qo'shinlari  Takashga qarshi  chiqdilar.  1196 yilning  iyul  oyida 

xorazmliklar  xalifa  qo‘shinlarini  yengdilar.  Shu  tariqa  Eronning  katta 

qismi  Xorazmshohlar  qo‘liga  o ‘tdi  va  davlati.  hududi  birdaniga  ikki 

baravar  kengaydi.  Xorazm  davlati  endi  Bag'dod  xalifasiga  tegishli,joylar 

va G ‘uriylar  bilan  chegaradosh  boMib  qoldi.  1200  yilda Takash  vafot  etdi 

va  shundan  keyin  Iroqda  xalq  qo‘zg‘oloni  ko'tarildi.  Bu  yerdagi  Xorazm 

qo'shinlarining  katta  qismi  qirib  tashlandi.  qolganlari  Xurosongacha 

kelishga  majbur  bo‘ldi.  Xorazmshohlar  ichida  Takash  -eng  talantli 

lashkarboshi  va  hukmdor  edi.  U juda  og‘ir  vaziyatda  Old  Osiyo  va  0 ‘rta 

Osiyoning  katta  qismini  birlashtirib  qudratli  davlat  tuzishga  muvaffaq 

bo‘ldi.

Lekin  Takashning  katta  xatosi  shunda  ediki,  u  o ‘zining  xotini 

'furkonxotun  mansub  boMgan  qipchoqlar  qabilasiga  katta  erkinliklar 

berdi.  Ularni  doimo  qoMlab-quvvatladi.  Turkonxotunning  davlat  ishlariga 

aralashuvi 

Xorazmdagi 

ichki 

nizolarini 

kuchayishiga  olib  keldi. 

Takashning  oMimidan  keyin  Xorazm  taxtiga  uning  o‘g ‘li  Alouddin 

Muhammad  o ‘tirdi  (1200-1220).  1203-yilda  Muhammad  qoraxitoylarning 

yordami  bilan  Xurosonni  butunlay bosib  oldi.  Hirotni  va yaqin  atroflarini 

egalladi.  1207-yilda  u  o ‘z  poytaxtiga  qaytib,  Movataunnahmi  bosib  olish 

uchun  tayyorgarlik  ko‘ra  boshladi.  Shu  yilning  o'zidayoq  Muhammad 

Movaraunnahrga  katta  kuch  bilan  harbiy  yurish  boshladi.  Buning  sababi 

Buxoroda  ko’tarilgan  xalq  qo‘zg  oloni  edi.  Bu  qo‘zg‘olon  1206-yilda 

Buxoro  sadri  (hokimi)  Muhammad  ibn  Abdulazizga qarshi  qaratilgan edi. 

Buxoro sadrlariga xos  barcha yomon  xislatlar bu odamda mujassam edi.  U 

xalqdan  katta  soiiqlar olib  ularni  shafqatsizlarcha ezar edi.  U  diniy  rahbar 

b i'lish ig a  qaramasdan ayt-ishratga,  ovga mukkasidan ketgan  edi.

Buxoroda  uning  zulmiga  qarshi  xalq  harakatining  asosiy  kuchlari 

shahar  hunarmandlari  edi,  qishloq  aholisi-dehqonlar  bu  harakatni  qo‘Uab-

153


quwatladi.  Bu  qo‘zg‘olonning  boshIig‘i  qalqon  yasovchi  ustaning  o'g'li 

Malik  Sanjar ismli  shaxs edi.  Qo'zg'olonchilar sadr  Muhammadni  quvib 

chiqardilar.  U  qoraxitoylardan  yordam  so‘radi.  Lekin  Xorazmshoh 

Muhammad  qoraxitoylardan  oldinroq  harakat  qilib,  Buxoroni  bosib  old! 

va shu tariqa Movarounnahrni  Xorazm tarkibiga qo'shib olish  boshlandL

Qo‘zg‘olonchilarning boshlig‘i Malik Sanjar Urganchga olib ketiidi.

Movarounnahr 

xalqi 


Xorazmshohni 

qoraxitoylar 

zulmidan 

qutqaruvchi  kuch  sifatida  qarshi  oidi.  Muhammad  Xorazmshoh 

Qoraxitoylaming  vassali  bo'lgan  Samarqand  hokimi  (qoraxoniylar 

sulolasidan)  Usmon  bilan  do'stona  munosabat  o'matdi.  Bu  esa 

qoraxitoylaming Samarqandga yurish qilishiga olib keldi va ular shahami 

bosib  oldilar.  Bu  vaqtda  m o'g'ul  qabilalaridan  bin  bo'lgan  naymanlar 

qoraxitoylaming  Yettisuvdagi  yerlariga  bostirib  kirdilar.  Shuning  uchun 

qoraxitoylar  shoshilinch  ravishda  orqaga  qaytishga  majbur  bo'ldilar. 

Qoraxitoylaming 

qiyin 


ahvolga 

tushib 


qolganidan 

foydaliuigan 

Xorazmshoh  Samarqandni  egatlab  (Usmon  uning  vassaliga  aylandi) 

qoraxitoylar ustiga yurish qildi  va Talas vodiysida 1210-yilda qoraxitoylar 

qo'shini  ustidan  g'alaba  qozondi.  Bu  g'alaba  tufayli  Muhammad 

Xorazmshohning  ahvoli  ancha  mustahkamlandi.  Samarqand  hokimi 

Usmon Xorazmshohning to'liq vassaliga aylandi va uning kuyovi bo'ldi.

Soliqlarning  haddan  tashqari  oshib  ketgariligidan  norozi  bo'lgan 

Samarqand  xalqi  1212-yilda  qo'zg'olon  ko'tardi.  Katta  qo'shin  bilan 

Xorazmshohning  o'zi  Samarqandga  kirib  borib  qo'zg'olonchilardan 

shafqatsizlarcha  o'ch  oidi  va  kuyovi  Usmonni  ham  o'ldirdi.  Shundan 

so'ng  u  Movaraunnahrdagi  vaziyatni  o 'z   foydasiga  hal  etish  uchun 

Farg'onani  Usmonning  ukasi  Qodirdan  tortib  oidi.  O'zgan  shahrini  ham 

egalladi  va  shu  tariqa  qoraxoniylar  sulolasi  butunlay  tugatildi. 

Qoraxitoylar sulolasini  esa ko'chmanchi  naymanlar Quchluq rahbarligida 

tugatdilar.  Xorazmshoh  O'rta  Osiyoni  butunlay  egallagandan  so'ng 

G'arbga  yurish  qildi  va  tez  orada  Eron  va  Afg'onistonni  bosib  oidi. 

Hattoki.Bag'dod xalifasini ag'darishga urinib ko'rdi.

8-m avzu.  0 ‘r t a   O siyo  x a lq la ri  h a y o tid a   IX -X II  a s rla rd a  

yu z  b e rg an   u y g 4o n ish   d a v ri.  F a n  v a   m ad an iy at  ra v n a q i 

IX-XII  a s r la r  m adaniy  yuksalishining shart-sharoitlari.

Ilm -fan

Fanda  “ U y g 'o n is h   d a v ri”  deb  atalad ig an   davr  G 'a rb iy   va 

M arkaziy 

Y ev rop a 

m am lak atlard a 

XIV -X V I 

asrlardagi

154


ri v o j la n is h in in g   o ‘ z ig a   x o s  x u su siy a tla r in i  ifo d a la sh   uchun 

is h la tilg a n .  B ir in c h i  m arotab a  “ u y g 'o n is h ”  atam asin i  X V I  asr 

ita ly a n   ra sso m i  va  t a r ix c h is i  J .V a za ri  o ‘ z  asarlarid a  ish la ta d i. 

‘‘U y g 'o n is h ” , 

“ u y g ‘ o n ish  

d a v r i” 

atam alari 

X IV -X V I 

asr 

ij t im o iy - iq t is o d iy  

r iv o jla n is h  

m o h iy a tin i 

o ch ib  

berm asdan, 

k o ‘ proq  a n tik   davr  m e r o s in i,  y a ’ ni  an tik   m a d an iyatga  o ‘ xshash 

m a d a n iy a tn i 

q a y ta d a n  

“ tiri 1 ish i ”, 

“ u y g ‘o n is h i” 

m a’n o sid a  

is h la t ila   b o s h la n d i.  K e y in c h a lik   fanda  bu  atam a  keng  qoM lanila 

b o s h la n d i.  S h u   m a ’ n o d a   k o 'p c h ilik   ta d q iq o tch ila r  IX -X Il  asrlar 

0 ‘ rta  O s iy o  

x a lq la r i 

ta r ix id a   m a d a n iy a tn in g   r iv o jla n ish in i 

o ‘ z ig a   x o s   x u s u s iy a tla r n i  ham   “ u y g 'o n is h ”  davri  deb  a ta lish i 

y u q o r id a   q a y d   q ilin g a n id e k ,  sh a r tlid ir   d eb   h iso b la y d ila r.

I X -X I l  a srla r  0 ‘ rta  O s iy o   x a lq la ri  ta rix id a   m o d d iy   va 

m a ’n a v iy   h a y o tn in g   r iv o jla n is h id a   o ld in g i  davrlarga  nisbatan 

k e sk in   y u k s a lis h   d avri  boM di.  V III  asrda  A rab  x a lifa lig i  h ozirda 

0 ‘ rta  O s iy o   d e b   a ta lm ish   h u d u d n i  fath  etib   b o ‘ lgan ,  b osib  

o lin g a n   y erla rd a   is lo m   d in i  k e n g   y o y ilib ,  ijtim o iy -iq tis o d iy   va 

m a ’ n a v iy   h a y o t  A ra b   x a lif a lig i  ta r tib -q o id a la rig a   b u tu n lay 

b o ‘y s u n d ir ilg a n   e d i.  X a lif a lik   ta rk ib ig a   k iritilg a n   oM kalarda 

faqat  is lo m   d in ig in a   e m a s,  b a lk i  arab  tili  va  uning  im lo si  ham 

jo r iy   e t ild i.  C h u n k i  arab  t ili  x a lif a lik n in g   d a v la t  tili  boMsa, 

islo m   d in i  u n in g   m a fk u ra si  e d i.  Shu  sa b a b li  bti  m am lakatlarda 

arab  tilin i  o ‘z la s h tir is h g a   in tilis h   k u ch li  boM gan.  Islo m n i  qabul 

q ilg a n   a h o lin in g   arab  t ili  b ila n   m u lo q o ti,  ibodat  vaqtlarida 

q u r ’on 

su ra la rin i 

tilo v a t  

q ilis h d a n  

iborat  boMgan 

boMsa, 

m a h a lliy   z o d a g o n la r   arab  tilin i  x a lifa lik   m a ’m urlari  bilan 

y a q in la s h is h   va  m a m la k a td a   o ' z   s iy o s iy   m a v q ela rin i  tik la b   uni 

m u sta h k a m la sh n in g  

g a r o v i 

d eb  

h iso b la y d ila r . 

A rab 

tilig a  

boM gan  b u n d a y   e h tiy o j  va  in t ilis h   tu fa y li  k o ‘p  vaqt  o ‘tm ay 

M ovarau n n ah rd a  x a tto   o ‘z   o n a   tilid a n   k o ‘ra  arab  tili  va  y o z u v i 

o 'z la s h tir ib   o lg a n   b ilim d o n la r   p a y d o   boMdi.  C hegaralari  borgan 

sari  k e n g a y ib ,  u lk a n la sh ib   b o ra y o tg a n   x a lifa lik   uchun  ilm   ahli 

su v  va  h a v o d e k   zarur  boM ib  q o ld i.  O avlatn i  bosh q arish d a 

x a lif a lik   m a ’ m u r iy a ti  b ilim d o n   siy m o la r g a   m uhtoj  ed i.  C hunki 

arablar  o r a sid a  

bu 

p aytd a 

d a v la t 

is h ig a   ya ro q li 

boMgan 

b ilim d o n la r   ham   o z   boM ib,  b orlari  ham   z a i f  ed i.

Bu 

h o i 

o ‘z 

n a v b a tid a  

arab 

t ili 

va 

y o z u v in i 

M o varou n n ah rd a  k e n g   y o y ilis h ig a   im k o n iy a t  yaratib  berdi. 

A m m o 

V III 

asr 

o x ir i 

IX 

asr  b o sh la rid a   b o ‘y su n d irilg a n

155


xalqlarni  mutloq  itoatda  saqlab  turish  nafaqat  xalifalik  markazi 

ma’murlariga,  balki  oMkalarga  tayinlangan  noib  uchun  ham 

tobora qiyinlasha boshladi.

821  yilda  Xuroson  va  Movaraunnahrning  noibi  etib 

tayinlangan  Tohir  ibn  Husayn  xalifalik  o'ylaganidek  siyosat 

yurgizm adi. 

U  xalifa  nomini 

xutba  nomozidan  chiqarib 

tashlashga  ko‘rsatma  berdi.  Tohiriylar  shunday  qilib  so ‘zda 

0

‘zlarini 

xalifalikning 

noibidek 

ko‘rsatsalar-da, 

amalda 

mustaqil  ish  yuritish  harakati ni  boshlab  yuborditar.  Bu  borada 

diqqatga  sazovor  tomoni  shundaki,  tohiriylar  nafaqat  siyosiy 

m ustaqillikka 

intiidijar, 

balki 

x o ‘jalikaing 

k o ‘pgina 

tarmoqlarini  o'zlari  xohlagahday  tartibga  solishga  harakatlar 

qildilar.  Ular  qishloq  xo'jaligini  rivojlantirish  maqsadida  suv 

ta’m inotini  yaxshilashga  katta  e ’tibor  qarata  boshladilar.  Katta- 

katta  ariqlar,  kanallar  qazdirdilar.  Suv  ta’miffioti  h&qida 

fiqhshunos  olim lar  risolalar  yozib ,  bu  ishni  aniq  tartib-qoidaga 

binoan  olib  borish  lozim ligini  isbotlab  berdilar.  Shunday  qilib, 

mustaqil  davlatlam ing  paydo  bo‘lish  uchun  zamin paydo  bo'ldi.

873-yilda  Tohiriylar  hukmronligi 

o ‘rniga  Safforiylar 

hukmronligi  o 4rnatildi.  Bu  o ‘z  navbatida  Movarommafernj 

Xurosondan  ajralib,  o 'z   m ustaqilligini  tiklab  olish i  acfeun  asos 

bo‘ ldi.  IX  asrning  oxirgi  choragida  Movarounnahr  Somoniylar 

q o ‘l  ostiga  o ‘tib,  roustaqillikni  yanada  mustahkamlab  oladi. 

Som oniylar  suloiasining  eng  yirik  vakillaridan  biri  bo‘lmish 

Ism oil  Som oniy  kuchli  davlat  tuzishga  harakat  qiladi  va  Ьн 

ishni  m uvaffaqiyatii  ravishda  uddasidan  chiqadi.

S o m o n iylar. o ‘z   davlatlarini  o ‘zlarigacha  boMgan  sharq 

davlatlariniag  boshqaruv  an’analarini  chuqur  o ‘rgasgaa  holda, 

ularga  suyaaife, 

zamon 

talablarini 

hisobga  olgan  holda 

0 ‘zgartirishlar kiritib  boshqarishga  harakat qildilar.

Movaraunaahr  deb  ataladigan 

bu 

hududda  m«staqil 

davlatlam ing 

tashkil 

topishi 

ularda 

siy o siy  

barqarorlik, 

iqtisodiy  rivojlanish  va  madaniy  hayotning  ravnaqiga  katta 

ta ’sir  ko‘rsata  boshladi.  Buxoro,  Samarqand,  Urgaech  va  Marv 

kabi 

shahariar  iIra-fan  va  madaniyat  markazlari  sifatida 

shakllanib,  rivojlana boshladi.

0 ‘rta 

O siyoda 

IX-XIIl 

asr 

boshlarida 

Som oniylsr, 

Qoraxoniylar,  G*aznaviylar  va  Xorazmshohlar  davtatlari  hukm 

surdilar.  Bu  davlatiar  xalqaro  maydonda  o ‘z  mavaci  va  tutsan

156


o ‘ rni  jih a tid a n   katta  e ’tibor  va  n u fu zga  eg a   b o ‘ 1 dilar.  Ahmad 

N asr, 

Ism o il 

S o m o n iy , 

A lp tak in , 

M ahm ud 

G ‘azn aviy, 

T o ‘g ‘ ru lb ek ,  S u lton   Sanjar,  O tsiz,  T akash  singari  tadbirkor  va 

u zoq n i  k o ‘ ra  o tad igan   d avlat  arboblari  davrida  0 ‘ rta  O siyod a  

h a y o tn in g   barcha  jab h alarid a  y u k sa lish la rg a   e r ish ild i,  davlat 

h o k im iy a ti  m u stah k am lan d i,  nisbatan  tin c h lik ,  o so y ish ta lik   va 

b arqarorlik  v u ju d ga  k eld i.

T a rix ch i 

A bu 

M ansur 

a s -S a o lo b iy n in g  

Som oniylar 

B u x o r o s ig a   bergan  ta ’rifi  butun  0 ‘rta  O siy o   d a vlatlarin in g  IX- 

XIII  asrla rd a g i  a h v o lig a   teg ish lid ir:  “ ...sh o n -sh u h ra t  m akoni, 

sa lta n a t  k a ’ basi  va  za m o n a sin in g   i l g ‘or  k ish ila ri  ja m lan gan ,  yer 

v u zi  a d ib la r in in g   y u ld u zla ri  porlagan  ham da  o ‘z  davrining 

fo z illa r i  y i g ‘ ilg a n  

G °y ) 


e d i” .  0 ‘rta  O siy o   hukm dorlari  ilm  ahli 

bilan  y a q in la sh d ila r.  M am lakatni  b oshqarishd a  ularning  bilim i 

va  m a sla h a tla rid a n   foy d a la n d ila r.  H ukm dorlarning  aksariyati  bu 

davrda  o ' z   sa ro y la rid a   o lim ,  sh oir  va  usta  s a n ’atkorlar,  turli 

so h a la r 

b o 'y ic h a  

qim m atbaho 

k itob larn i 

to 'p la sh g a  

o d a tla n d ila r. 

S a ro y g a  

ja lb  

etilgan  

o lim  

va 

shoirlar, 

k u tu b x o n a la rd a g i 

nodir 

q o ‘ly o z m a  

asarlar 

bilan 

m a g ‘rurlanardilar.

D a m ash q ,  Q ohira,  B a g ‘ dod,  K ufa,  Basra  va  boshqa  katta 

sh ah arlard a  0 ‘ rta  O siyod an   borib  fan,  m adaniyat  taraqqiyotiga 

o ‘z  h is s a s in i  q o ‘shgan  a v lo d -a jd o d la rim iz  bu  davrga  kelib  

k o ‘paya  b ord i.  B a g ‘dod  shahri  Sharqning  ilm -fa n   markazi 

s ifa tid a   o la m g a   ta n ild i,  chunki  IX  asrda  bu  yerda  “ B ayt  ul- 

h ik m a ”- ( “ D o n ish m a n d la r  u y i”)  Sharqning  fanlar  ak ad em iyasi 

ta sh k il  e tild i.  B u n ga  m onand  h old a  X  asr  oxirlarid a  X orazm da 

ham  x a lifa   M a’ mun  davrida  ( 9 9 5 -9 9 7 -y .)   “D on ish m an d lar  u y i”- 

“ B a y t 

u l-H ik m a ”- “M a’ mun 

a k a d e m iy a si” 

(X orazm  

a k a d e m iy a s i)  ta sh k il  to p d i.  Bu  ikki  ilm   o ‘c h o g ‘ Iarida  Sharqning 

m ash h u r  va  m a ’ lum  o lim u -a llo m a la ri  ta h sil  k o ‘ rganlar.  Ular 

o r a sid a   A hm ad  F arg‘ o n iy ,  A l-X o r a z m iy ,  B eru n iy,  Ibn  S in o   va 

b osh q a  buyu k   a llo m a la rn in g   nom lari  bor.

M uham m ad  ibn  M uso 

al-X o razm iy 



(7 8 3 - 8 5 0 )  qadim gi 

X ora zm   d iy o r id a   tu g ‘ ilib ,  v o y a g a   y eta d i.  G ‘o yatd a  o ‘tkir  zehn 

e g a s i  va  n o y o b   q o b iliy a t  so h ib i  boMgan  a l-X o ra zm iy   y o sh lik  

c h o g 'id a n   b o sh la b   aniq  va  ta b iiy   fanlarni  o 'r g a n ish g a   q iziq d i, 

arab,  fo rs,  hind  va  yu n on   tilla rin i  e g a lla d i,  bu  tilla rd a   y o z ilg a n  

k ito b la rn i  qunt  b ilan   o ‘q ib ,  m utolaa  q ild i.  U  d astlab k i  ta ’lim ni

157


xususiy  muaUimlardan  oidi  va  s o ‘ngra  o'sha  davrning  yirik 

m a’rifat  markazlaridan  biri  bo'lgan  Marv  madrasasida  o ‘qi4i. 

X alifa  Xorun  ar-Rashidning  o ‘g ‘li  Ma’mun  xalifalik  taxtijga 

o ‘tirgach  (813  y .)  Mohammad  Muso  al-Xorazmiyni  o 'z i  bilan 

birga  B ag‘dodga ©lib  ketadi  va  u  yerda tashkil  etilgan  “Bayt ttl- 

Hikma”ga  boshliq  etib  tayinladi.  Bag‘dodda  a  Suriya,  Iroq, 

Eron,  Xuroson  va  Movaraunnahr olimlari  bilan  ijod qiladi.

Xorazm iy 

matematika, 

geometriya, 

astronomiya, 

geografiya,  tarix  iJm i.va  boshqa  fanlar  sohasida  barkamo!  ij©d 

qildi. 

U ning  “A l  Jabr  al 

muqobala”  (“Tenglamalar  va 

qarshilantirish”),  “Hisob  al-Hind”  (“Hind  hisobi”),  “Kitafe  surat 

al-A rz”  ( “Yer  surati  haqida  kitob”),  “Kitab  at-Tarix”  (“ Tarix 

kitobi”),  “Kitab  ai-Amal  Bil  Usturlabat”  ( “Usturlob  bilan 

ish lash  haqida kitob”)  kabi  asarlari  olim ga jahonshumui  shuhrat 

keltirdi.  Xorazm iy  yaratgan  20  tadan  ortiq  asardan  bizniag 

davrim izgacba faqat  10  tasigina yetib  kelgan..

Xorazm iy 

ijod i 

merosida 

“Aljabr 

va 

al-muqobaia” 

kitobining  ilm iy  ahamiyati  nihoyatda  buyukdir.  Bu  kitobi  bilan 

u  matematika  tarixida  birinchi  bo'lib  algebra  faniga  asos  sold i. 

“Al-gebra”  atamasi  ushbu  kitobning  “al-jabr,!  deb  yoritilgan 

qisqacha  nom ining  aynan  ifodasidir.  Xorazmiy  nom i  esa 

matematikada  “algoritra”  atamasi  shaklida  o ‘z  ifodasini  topdi. 

Uning  “Al-jabr”  asari  asrlar  davomida  avlodlar  qoMida  yer 

oMchash,  ariq  chiqarish,  bino  qurish,  merosni  taqsim lash  va 

boshqa  turli  hisob  va  o ‘lchov  ishlarida  dasturilamal  bo‘ lib 

xizm at  qild i.  Xorazm iyning  bu  risolasi  XII  asrdayoq  Ispaniyada 

lotin  tilig a   tarjima  qilinadi  va  qayta  ishlanadi.  K eyinchalik 

asrlar  davom ida  Yevropa  olimlari  Xorazmiy  asarlarini  qayta- 

qayta 

ishlab, 

u  asosda  asarlar  yozadilar. 

Xorazm iyning 

arifm etik  risolasi  hind  raqamlariga  asoslangan  o ‘nlik  pozitsion 

hisoblash 

sistem asi 

Yevropada, 

qolaversa, 

butun 

dunye 

taraqqiyotida  buyuk  ahamiyat  kasb  etdi,  algebrani  mustaqil  fan 

darajasiga k o ‘tardi.

О lim ning  “Kitob  at-Tarix”  (“Tarix  kitobi”)da  Xuroson  , 

K ichik  O siyo  va  Movarounnahrning  VIII-IX. asrlar  tarixiga  oid 

qisqa  va  aniq  ma’lumotlar  o ‘z  ifodasini  topgan.  Xorazm iyning 

“Z ij”  ( “Astronom ik  jadval”),  “Quyosh  soati  haqida  rise la" 

asarlari  falakiyotshunoslik  fanining  rivojlanish  taraqqiyotiga 

katta h issa   q o‘shdi.

158


A b u l 

A b b os 

A hm ad 

ibn 

M uham m ad 

ibn 

N osir  al- 

F a r g ‘ o n iy  

7 9 7 -8 6 5  


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   57


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling