O‘zbekiston respublikasi oliy va o‘rta maxsus ta’lim vazirligi namangan muxandislik-texnologiya instituti

Ikkinchi  usul.  Masalani,  murtak  va  qobiq,  aleyron  qavat  massalarini 
aniqlash  bilan  echiladi.  Kraxmal  qism  massasi  esa  don  massasi  bilan  uning 
anatomik  qismlari  massalari  orasidagi  farq  bilan  aniqlanadi.  Barcha  hisoblar 
donning quruq modda massasiga nisbatan olib boriladi. Endosperma tarkibi: 
100
*
0
m
m
Х
э
э
=
 
 
(6) 
bu erda: m
e
 = m
0
 – (m
1
+m
2
);  m
0
  - dondagi quruq moddalar massasi; 
m
1
 – murtakdagi quruq moddalar massasi; 
m
2
 – qobiqlar va aleyron qavat quruq moddalari massasi. 

---

 
94 
1-jadval 
KP koeffistientining ahamiyatini N
idk
 orqali topish 
N
idk
 
KP 
N
idk
 
KP 
N
idk
 
KP 
N
idk
 
KP 
35 dan kam  2,466 
56…56,99  2,721 
78…78,99  2,963 
100…100,9
9 
3,205 
35…35,99 
2,490 
57…57,99  2,732 
79…79,99  2,974 
101…101,9
9 
3,216 
36…36,99 
2,501 
58…58,99  2,743 
80…80,99  2,985 
102…102,9
9 
3,227 
37…37,99 
2,512 
59…59,99  2,754 
81…81,99  2,996 
103…103,9
9 
3,238 
38…38,99 
2,523 
60…60,99  2,765 
82…82,99  3,007 
104…104,9
9 
3,249 
39…39,99 
2,534 
61…61,99  2,776 
83…83,99  3,018 
105…105,9
9 
3,200 
40…40,99 
2,545 
62…62,99  2,787 
84…84,99  3,029 
106…106,9
9 
3,271 
41…41,99 
2,556 
63…63,99  2,798 
85…85,99  3,040 
107…107,9
9 
3,282 
42…42,99 
2,567 
64…64,99  2,809 
86…86,99  3,051 
108…108,9
9 
3,293 
43…43,99 
2,578 
65…65,99  2,820 
87…87,99  3,062 
109…109,9
9 
3,519 
44…44,99 
2,589 
66…66,99  2,831 
88…88,99  3,073 
110…110,9
9 
3,530 
45…45,99 
2,600 
67…67,99  2,842 
89…89,99  3,084 
111…111,9
9 
3,540 
46…46,99 
2,611 
68…68,99  2,853 
90…90,99  3,095 
112…112,9
9 
3,551 
47…47,99 
2,622 
69…69,99  2,864 
91…91,99  3,106 
113…113,9
9 
3,561 
48…48,99 
2,633 
70…70,99  2,875 
92…92,99  3,117 
114…114,9
9 
3,572 
49…49,99 
2,644 
71…71,99  2,886 
93…93,99  3,128 
115…115,9
9 
3,593 
50…50,99 
2,655 
72…72,99  2,897 
94…94,99  3,139 
116…116,9
9 
3,605 
51…51,99 
2,666 
73…73,99  2,098 
95…95,99  3,150 
117…117,9
9 
3,614 
52…52,99 
2,677 
74…74,99  2,919 
96…96,99  3,161 
118…118,9
9 
3,625 
53…53,99 
2,688 
75…75,99  2,930 
97…97,99  3,172 
119…119,9
9 va undan 
yuqori 
 
54…54,99 
2,699 
76…76,99  2,941 
98…98,99  3,183 
 
 
55…55,99 
2,710 
77…77,99  2,952 
99…99,99  3,194 
 
 
 
Murtak tarkibi to’ridan-to’ri aniqlanadi. Murtakni skalpel yoki mahsus  igna 
bilan dondan ajratib olinadi. Buning uchun donni bir kecha-kunduz davomida nam 
filtr qoozda namlantiriladi. 

---

 
95 
Asosiy  masala  qobiqlar  va  aleyron  qavat  miqdorini  aniqlashdir.  Buni 
quyidagi formula orqali aniqlash mumkin:  m
2
 = V
2
 * P
2
 
V
2
 – donni  hajmi, sm
3
;  va P
2
 – donning anatomik qismlari zichligi, kg/sm
3
. 
Piknometr  bilan  zichligi  aniqlanadi.  Yana  bir  usul  budoy  donini  havonchada 
yanchib,  undan  kepak  va  kraxmal  moddasini  ajratib olib,  so’ng  meva  qobii  bilan 
aleyron qatlam hajmini quyidagi formula bilan aniqlash mumkin: 
V
2
 = F
3 
* b 
Bunda: F
3
 – donni sirtqi qismining maydoni, mm
2
; 
 
 
 b – meva qobiining qalinligi, mm. 
Bunda, F
3
 quyidagi formula orqali topiladi: 





 +
=
−
R
l
R
F
3
*
4
3

 
 
(7) 
bu erda: 
 
   
60
6
5
−
−
+
=
b
a
R
; 
                      (8) 
a, b, l -  donning o’rtacha statistik eni, qalinligi va uzunligi, mm 
Qobiqlar  qalinligi  va  aleyron  qavat  qalinligi  okulyar-mikrometr  bilan 
qurollangan mikroskop bilan aniqlaniladi. 
Ishni  bajarish  tartibi.  Don  namunasi  3…5  frakstiyalarga  saralanadi.  Bu 
jarayon  2a-2,8x20;  2a-2,2x20;  2a-2,0x20;  2a-1,8x20  nomerli  elaklarda  amalaga 
oshiriladi.  Har  bir  ajratilgan  frakstiyadan  50…100  g  namuna  olinadi  va  ulardagi 
endospermaning  kraxmal  qismi  tarkibi  berilgan  usul  bilan  aniqlanadi.  Bunda 
berilgan usullardan biri qo’llanadi. 
Har  bir  fraakstiyani  talabalar  guruhi  (2-3  talaba)  tahlil  qiladi.  Natijalar 
solishtiriladi  va endosperma  miqdorining  don  yirikligiga ta’siri to’risida  xulosalar 
chiqariladi. 
Donning  yiriklik  ko’rsatkichi  sifatida  uning  eni,  agar  frakstiya  dumaloq 
teshikli elakda, qalinligi esa frakstiya uzun teshikli elakda elangan bo’lsa, natijalar 
asosida jadval, gistogramma yoki grafik tuziladi, ularni regressiya tenglamasi bilan 
to’ldirsa bo’ladi.