Tra k to r va avtom obillarning foydalanish xossalarini

73-rasm . Ikki pog‘onali planetar burilish mexanizm i:
1 —
markaziy uzatma; 
2
— vodilo; 
3 —
episiklik shestemya; 
4
— satellit; 
5 —
quyoshsimon shestemyasi; 
6 —
oxirgi uzatma; 7 — yetakchi g‘ildirak.
147

---

u m u m iy u z a tm a la r so n in i o ‘z g a rtiris h im k o n in i b e ra d i 
(uzatm alar qutisi vazifasini bajaradi). Bu paytda u z a tm a ­
la r q u tisin in g h a r b ir u z a tm asid a tra k to rn in g yu q o ri va 
kichik tezliklarda harakatlanish im koni b o ia d i (uzatm alar 
soni ikki m a ro ta b a o rtad i).
T raktorning burilishini k o ‘rib chiqam iz. Bu yerda beshta 
h o la t b o i i s h i m u m k in . M isol sifa tid a tra k to rn in g o ‘ng 
to m o n g a b u rilis h in i k o ‘rib c h iq a y lik . A y taylik, tra k to r
u z a tm a la r q u tisin in g b erilg an u z a tm asid a t o ‘g ‘ri chiziqli 
h a ra k a tla n a y a p ti ( o ‘ng va ch ap to m o n d a g i blokirovkala- 
nadig an frik sio n lar 
va F2 q o ‘shilgan).
B irinchi holat — erkin radius R  bilan burilishi. Buning 
u c h u n o ‘ng to m o n d a g i Fx a jra tila d i va o ‘ng to m o n d a g i 
zanjirga quvvatning uzatilishi t o ‘xtaydi.
Ikkinchi holat — belgilangan radius R - Rmin = B/2 bilan 
burilish. B uning u ch u n o ‘ng tom ondagi blokirovkalanadi- 
gan friksion Ft ajratilganidan so ‘ng t o ‘xtatish torm ozi Tp] 
q o ‘sh ila d i, bu esa o ‘ng to m o n d a g i z a n jirn i t o ‘xtatish g a 
olib keladi va traktorning shu zanjir atrofida turgan joyida 
burilish ig a olib keladi.
U c h in c h i h o la t — tra k to rn in g belg ilang an radius b i­
lan R > R min = B /2  burilishi. B uning u c h u n o ‘ng to m o n ­
dagi b lo k iro v k a lo v c h i frik s io n F2 a jr a tilg a n id a n s o ‘ng 
b u rilish to rm o z i T 2 q o ‘shiladi. Bu h o la td a ch ap to m o n ­
dagi z a n jirn in g tez lig i o ‘zgarm as b o i a d i va u z a tm a la r 
q u tis in in g y u q o ri u z a tm a s id a g i te z lig ig a te n g b o i a d i .
Ô ‘ng to m o n d a g i zanjirnin g tezligi esa u z a tm a la r qutisining 
sh u u z a tm a s id a g i k ic h ik te z lig ig a c h a k a m a y a d i. T ra k ­
t o r n i n g c h a p va o ‘ng t o m o n d a g i z a n ji r i c h e k la r
q o ‘yilg anligi u c h u n , tra k to r b e lg ilan g an radiu s R > R mjn 
b ila n b u rila d i.
T o ‘rtin ch i holat — erkin radius R bilan burilishi. Buning 
uc h u n o ‘ng tom ondagi burilish to rm o zi Tp2 ajratiladi. Bu 
esa o ‘ng tom ondagi zanjirga uzatiladigan q u w a t oqim ining 
a jra tilish ig a o lib kelad i. Bu y e rd a tra k to rn in g b u rilish i 
birinchi holatga o ‘xshash, lekin ilgarilovchi zanjirning tezligi 
b ila n farq qilad i.
Beshinchi holat — cheklab qo‘yilgan radius R > Rmm = B / 
2 b ila n b u rilis h . B u n i am alga o s h irish u c h u n o ‘ng t o ­
m o n d ag i b u rilis h to rm o z i T 2 a jrtilg a n id a n s o ‘ng, o ‘ng
148

---

tom ondagi to ‘xtatish torm ozi TÜ1 q o ‘shiladi, natijada o ‘ng 
tom ondagi zanjir t o ‘xtab, traktor tu rg an joyida shu zanjir 
a tr o f id a b u r ila d i. Bu ik k in c h i h o la tn i e s la ta d i, le k in
ilgarilovchi zanjirning harakatlanish tezligi bilan farq qiladi. 
Bu yerda ilgarilovchi zanjirning tezligi ikkinchi holatdagi 
tezlikka n isb atan kichik.
S h u n d ay q ilib , b u rilish m ex an izm i b ilan yuz berish i 
m u m k in b o i g a n b a rc h a h o la tla rin i k o 'rib c h iq d ik . Bu 
yerda shuni ta ’kidlash joizki, ikki p o g ‘onali burilish m e- 
xinazm i tra k to rn in g ikkita ch ek lang an radius bilan b u ri- 
lishini ta ’m inlaydi va kinem atik belgisi b o ‘yicha ikkinchi 
tu rd ag i b u rilish m exanizm iga m os keladi.
Burilish m exanizm i bir pog‘onali p lan etar burilish m exa- 
n iz m in in g b a rc h a afzallik larig a ega b o i i b , q o ‘s h im c h a
ik k in c h i tu rd a g i c h e k la n g a n b u rilish rad iu sin i o la d i va 
u z a tm ala r qutisi funksiyasini b ajaradi.
Bunday burilish m exanizm i D E T -250M traktorida ishla- 
tiladi, lekin uning uzatm asida ikkinchi cheklangan burilish 
rad iu sin i olish im k o n iy ati y o ‘q.
B ortli u zatm a qutisi b o ig a n b u rilish m exanizm i (74- 
rasm ) um um iy ishlarga m o ija lla n g a n qishloq x o ‘jalik va 
sanoat trakto rlarida q o ila n ila d i. B urilish m exanizm i o ‘zaro 
p a ra lle l b o i g a n ik k ita b o rtli u z a tm a q u tis i v a ik k ita
to 'xtatuv ch i T0| va T02 torm ozlardan tashkil topgan. U zat-
l l
IYOD
HH.
UQ
UQ
» 
I 
I V
îr
74-rasm . Zanjirli traktorning ikki bortli uzatma qutisiga ega