‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni

biosfera yoki hayot qobig‘i deb ataladi. Bu qobiqni yerning 
alohida qobig'i sifatida o'rganishni dastlab 1875-yilda avstriyalik 
g e o lo g E .Z y u s s t a k l i f e t g a n b o ‘lsa-da, b io sfera h a q i d a g i
t a ’l i m o t n i n g a s o s c h is i t a n i q l i rus olim i V . I .V e r n a d s k i y
hisoblanadi. U tirik organizm lar funksiyalarini chuqur tahlil etish 
asosida «ular qudratli geokimyoviy kuchga ega, yerning yuza 
q o b i q l a r i d a g i tabiiy j a r a y o n l a r d a ularning faoliyati g 'o y a t
m uhim omil hisoblanadi, shuning uchun yer qobiqlarining ular 
t a ’sirida b o ‘ladigan qism larini alohida qobiq deb q a r a b uni 
m ustaqil o ‘rganish zarur», degan fikrga keladi.
Biosfera deyilganda yerning hayot tarqalgan yuza qismlari 
tushuniladi. U o ‘z ichiga b a r c h a tirik organizmlarni va ular 
t arq a lg an joydagi noorganik moddalarni qam rab oladi. M a ’lum 
t o rro q m a ’noda, biz atrof-m uhit yoki tabiat deganimizda m ana 
shu biosferani nazarda tutamiz. Organizmlarning tabiatda tutgan 
o ‘rni, ularning turli-tumanligi, keng tarqalganligi, uzoq geologik 
d a v r l a r m o b a y n i d a m a v j u d e ka nligi, o 'z ig a xos ta n l a s h
xususiyatiga egaligi, biokim yoviy jihatdan favqulotda faolligi 
kabi k o ‘rsatkichlari bilan belgilanadi. Ularning biomassasi yer 
q o b ig ‘ining bor-yo‘g ‘i 0,0001% ni, quruq massasi b o ‘yicha esa
0,00001 % ni tashkil etadi, bu m iqdor doimo uzluksiz yangilanib, 
tiklanib va parchalanib turadi. Shuning uchun organizmlarning 
tab iatdagi roli haqida fikr yuritilganda faqat miqdoriy jihatdan 
yondashish n o t o ‘g ‘ridir.

---

Hozirgi paytda yerdagi tirik o rg a n iz m la rn in g yillik o 'r ta c h a
o'sishi 2,23*10" tonnani tashkil etadi. A gar so'nggi m illiard 
yil uchun bu miqdorni hisoblasak, yer q o b ig 'ining m assasiga 
nisbatan 10 m arta k o ‘p bio m assa hosil bo'lganligini k o 'r is h
m u m k i n . B u n c h a m i q d o r b i o m a s s a v a u n d a j a m l a n g a n
energiyani k o ‘z oldimizga keltirsak, o rg anizm larning yerdagi 
aham iyati haqida yaqqolroq ta s a v v u r hosil qilishimiz m u m k in .
Biosferadagi mavjud m o d d a l a r n i quyidagi t o 'r t t a g u ru h g a
ajratish mumkin:
1. T i r i k m o d d a la r. B u l a r g a b i o s f e r a d a g i b a r c h a t i r i k
o r g a n i z m l a r - o 's i m l i k l a r , h a y v o n o t va q u y i d a r a j a d a g i
jo n zo tlar kiradi. Tirik m o d d a l a r n in g eng m uhim xususiyatlari 
u l a r n i n g u m u m iy v az ni, k i m y o v i y t a r k i b i v a e n e r g i y a s i
hisoblanadi.
2. B iogen m o ddalar. B u l a r t i r i k o r g a n i z m l a r f a o l i y a t i
n a t i j a s i d a h o s il b o ‘l g a n v a o ‘z g a r i s h l a r g a u c h r a g a n
m oddalardir. 
Neft, torf, k o ‘m ir, o h a k to s h , tabiiy gaz va sh u
kabilar biogen m oddalarga misol b o 'l a oladi.
3. N o o rg a n ik m oddalar va suv. B u la r b io s fe r a d a g i t u rli 
n o o r g a n ik m o d d a la r va s u v la rn i o ‘z ichiga oladi. B u n d a y
m o d d a la r tirik organizmlar u c h u n yashash m uhiti va vositasi 
b o ‘lib hisoblanadilar.
4. B iokos yoki oraliq m o d d a la r . T irik o r g a n iz m l a r n i n g
fa o liy a ti t a ’sirida o 'z g a r i s h l a r g a u c h r a g a n m o d d a l a r d i r .
Bularga tuproqlar, cho‘kindilar, t o g ‘jinslari, illar va suvlarning 
m a ’lum qismini misol qilib k o ‘rsatish m um kin.T irik m o d d a l a r
energetik jihatdan o ‘lik m o d d a la r g a nisbatan bir necha b a r o b a r
faol bo 'lad ilar, y a ’ni u lard a energiyaning to 'p lan ish i va s a r f
bo'lishi nisbatan tez kechadi.
V.l.V ernadskiy insonning biogeokim yoviy faoliyatini h a m
tirik m oddalarning alohida funksiyasi sifatida ajratishni tavsiya 
etgan. Bu fikrning ilmiy ah a m iy a ti hozirgi insoniyatning ishlab 
c h i q a r i s h faoliyati k u c h a y g a n d a v r d a y a n a d a y a q q o l r o q
nam o y o n b o ‘lmoqda.
T irik o r g a n iz m la r n i n g t a b i i y j a r a y o n l a r d a g i i s h t i r o k i
ularning quyidagi beshta funksiyasi bilan ifodalanadi (2-jadval).

---

ß io sfcrad ag i tirik organizm larning funksiyalari
F u n k s iy a la r
J a r a y o n la r
Energetik
Fotosintez, energiyaga boy b o lg a n m oddalarning 
parchalanishi. ozuqa zanjirlari orqali energiya va 
m oddalarning o tkazilishi
T o 'p lo v c h i
(akkum iilyativ)
O rga n izm n in g 
tana 
tuzilishi 
uchun 
zarur 
m oddalarning havot faolivati natijasida top la n ish i
Parlovchi(destruktiv)
O rg a n ik moddalarning parchalanishi. O ksidlan ish - 
qaytarilish jarayonlari
M u h it hosil qiluvchi
Tashqj muhitning fizik -k im yo v iy xususiyatlarini 
o'zgartirish
Transport (m igratsiva)
M o d d a la rn in g 
yerning 
tortish 
kuchiga 
qarshi 
v o 'n a lish d a ko chirilishi
M a ’lu m k i, i n s o n n i n g a q l - z a k o v a t i t u f a y l i a m a l g a
oshirilayotgan b a ’zi ishlab chiqarish ja ra y o n la ri k o 'la m i va 
q u d r a t i j i h a t i d a n tabiiy j a r a y o n l a r d a n u s tu n lik q ilm o q d a . 
M asalan, qisqa vaqt ichida yirik hududlarning o ‘zlashtirilishi, 
o ' r m o n l a r n i n g q i s q a r i b
k e tis h i, t u r l i y ir i k s a n o a t
k o m p l e k s l a r i n i n g v u j u d g a kelishi va b o s h q a l a r s h u l a r
juralasidandir. Biosferaga o ‘z-o‘zini boshqarib turuvchi, dinamik 
m uvozanatlashgan va bir m a ro m d a faoliyat ko'rsatuvchi ulkan, 
m u ra k k a b ekotizim deb h a m qarash mumkin.
Tirik organizm lar faoliyati tufayli biosferada k a tta hajmdagi 
m o d d a va energiya almashinuvi ro ‘y beradi. Organizmlar to g ‘ 
jinslarining nu ra sh id a , yer yuzasi relyefining shakllanishida, 
tuproq hosil bo'lishida, qazilma boyliklarning vujudga kelishida, 
yangi m oddalarning sintez b o ‘lishida, energiyaning to'planishi 
va sarflanishida faol ishtirok etadilar. Biosferada bir-birini taqozo 
etuvchi o 'z a ro bog'liq ikkita jarayon: barpo etish yoki sintez va 
p a r ch alan ish yoki destruksiya uzluksiz d a v o m etib tu rad i. 
M illio n la b yilla r d a v o m id a bu ikki o 'z a r o q a r a m a - q a r s h i
jara yonlar m uvozanatlashgan tarzda yuz berib kelmoqda. Bu 
jarayonlarni vujudga keltiruvchi kuch quyosh nuri energiyasidir. 
Yerga yetib keladigan quyosh energiyasining 99 foizi tabiatda 
kechadigan turli fizik-kimyoviy jarayonlarga sarf bo'ladi, qolgan

---

bo r-y o ‘g ‘i bir foizigina o 'sim liklar to m o n id a n o ‘zlashtiriladi. 
0 ‘simliklarda amalga oshadigan fotosintez jarayonida quyosh 
energiyasi faqat sarflanib q o lm a sd a n , balki t o ‘planadi, q a y ta
taqsim lanadi va uzoq vaqtlargacha za xiraga aylanishi m um kin. 
T o 'p l a n g a n energiya yerdagi h a y o t v a t a b i a t d a g i b o s h q a
j a r a y o n l a r u c h u n asosiy om il b o ‘lib x iz m a t qiladi. Y a s h il 
o 's i m l ik la r n i n g barglarida j o y l a s h g a n xlorofil d o n a c h a l a r i
quyosh energiyasi t a ’sirida fotosintez jara y o n in i amalga oshirib, 
k a r b o n a t angidridi, suv va b o s h q a n o o rg a n ik m o d d a l a r d a n
organik m oddalarni sintez qiladilar. Bu jarayonlarda m a ’lum
m iqdordagi energiyani ham jam lay d ilar. Bu jarayonni oddiyroq 
tarzda quyidagicha ifodalash m um kin:
. 6 C O ,+ 6 H , 0 -------------------> C .H . .O . 6 0 ,
nn 
2 
2 
6 12 6 
2
Fotosintez jarayoni faqat yashil o ‘simliklarga xos hodisa 
bo'lib, yerdagi mavjud organik m o d d a l a r ham da kislorodning 
m anbai, hayotning asosini tashkil etadi. Shuning uchun ham
f o t o s i n t e z b io s fe r a d a g i en g m u h i m j a r a y o n l a r d a n b i r i
hisoblanadi. 0 ‘simliklarning um um sayyoraviy funksiyalaridan 
biri ham m ana shu jarayon bilan belgilanadi.
Biosferada moddalarning ay lan m a harak ati ayrim kimyoviy 
modda va elementlarning aylanma h arakatlaridan tashkil topadi.
T abiatd a asosan quyosh energiyasi t a ’sirida katta koMamdagi