A. nurmonov, A. Sobirov, N. Qosimova

o ‘z  
inoyatini 
darig1  tutm as...  V a  le k in ,  bandayi  g‘ o iil  H aq  ta o lo n i 
bilm oqda 
ojizd u rm iz...
172-mushq.
  R asm dan  foydaianib  «B ob olar  ruhi  ham isha  bizga  yor» 
m avzusida  m atn  tuzing.  S o ‘zlarni  m a’noli  qism larga  ajrating,  k o ‘m ak ch i 
m orfem alarni  topib,  izohlang.
173-mashq.
  Q uyidagi  so‘ /la r n i  m a’ n o li  qismlarga  ajrating.  M a ’ n o- 
la r in i  izo h la n g .  Q o ‘ sh im ch a la rn i  sin o n im ,  om onim ,  a n to n im lik   x u s u - 
siyatiga  k o ‘ ra  guruhlarga  ajra tin g .
D a d illa s h tirm o q ,  dam -badarn,  y o rilrn o q ,  zirq ira m o q ,  y o ‘ rgakiatm oq, 
y o ia ttirm o q .
1.  - li,   b a -,  b o -;  2.  -g i,  -k i,  - q i;  3.  -iy .  -v iy ;  4.  -ch a n ,  -kash;  5.  -d o r;
6.  ser-;  7.  b a -,  b o -;  8.  be-,  n o -:  9.  -c h o q ,  -ch a k;  10.  -k ir,  -q ir,  -g i.  -g ir;
11.  -k ,  -q;  12.  -ik ,  -iq ;  13.  -sim o n ;  14.  -iv ,  -a l,  -io n :  15.  -ag‘on,  -m a .

174-mashq.
 
Quyidagi  crtakni  ifodali  o ‘qing, 
ostiga 
chi/.ilgan  s o 'z la m i 
m a ’noli  qism larga  ajratib,  unga  m a’n od osh   s o ‘zlar  toping.  K o ‘m akchi 
m orfem alarning  tu rla rin i  aniqlang.
B ir bor ekan.  b ir yo ‘q ekan,  qadim  zamonda go'zal,  ta’rifi yetti  ialimga 
ketgan c h iro y li b ir qiz bo r ekan.  K u n la m in g  birida sehrear k a m p ir hu q iz n i 
um rbod  uxlatib q o 'yib d i.  Shahzoda  bu q izn i  uyg 'o tish  payiga  tushib  uzoq 
o ‘ylahdi. Juda  ko‘ p q ivin ch ilikla rni boshidan o 'tka zib di, bu qiz faqat «hayot 
suvi» bilan uvg‘onarm ish.  «Hayot suv»ni topish  maqsadida haligi shahzoda 
k o 'p  choralarni  izlapti, oxir-oqibatda shahzoda baiand tog'ga chiqib tabiblar 
aytgan  o ‘sha  «havot bu!og‘ i»nt  to p ib d i va siivn i  o lib   kelib  qizga  ic h irib d i. 
G o 'z a l  qiz  o'sha  zahotivoo  o'ziga  kelib  k o 'z in i  o ch ib di.  U ia r  m u ro d - 
maqsadlariga yetishibdi.
175-mashq.
  Q uyida berilgan  matndagi  a jra tilg a n   so'zlarning ta rk ib in i 
aniqlang  va  ma’ nosini  izoh!i  lug'atdan  o'rg a n in g .
«...  h ijriy   950  (1543)-yilda  b ir  kecha  Samarqandda  y o n g 'in   c h iq d i. 
Hazrati eshon masjidi tevaragida joylashgan bozori attoron, bozori sarrofon. 
b ozori  qog'ozfuaishon.  bozori  sahhofon.  bazzozon.  bozori  tu xu m d u zo n
tam orhan yo n ib   kut  b o id i...»
176-mashq.
  «O 'zbck tilin in g  izohli lu g ‘ ati»dan m ushni,  sarkor,  m uh- 
tasib,  imom,  m udarris,  muazzin  singari  mansab,  lavozimga  d o ir  s o 'z la r­
ning  ma’ nosini  o'rg a n ib   oüng  va  u la r  ish tiro k id a   gaplar  tuzing.
177-mashq.
  « M a kro iq tiso d iyo t  nima?»  raatnini  o'q in g ,  undagi  yangi 
so'zlarga  izoh  bering.  U la r  tarkib id a g i  k o 'm a kch i  m orfem alarni  tu rla rg a  
ajra tin g .
Bozor  iqtisodiyotiga  o 'tis h   sharoitida  o ld im izd a   turgan  eng  m u h im  
vazifalardan  b iri  iqtisodiyotda ja m i  ishlab  chiqarish  n a tija la rin i  hisoblab 
borishdir.  H ozirgi  kunda ilg 'o r m am lakatlarda  ishlab chiqarish  n a tija la rin i 
m akro iq tiso d iy param etrlar  (yalpi  m illiy   m ahsulot,  ya lp i  ic h k i  m ahsulot. 
m iliiy  darom ad)  orq a li  ta h lil etishga  katta aham iyat berilm oqda.  Bunday 
tadqiqotlarning o'ziga  xos xususiyali  shundan  iboratki,  ularda  iq tis o d iy o t- 
ning tu rii  tannoqlari  o ita sid ag i  ishlab chiqarish  aloqalari  haqidagi,  statistik 
m a ’lu m o ü a r batafsil  ta h lil  qiSinadi.
lqtibodiyotning asosiy m uam m olariui  um urajam iyat nuqtavi nazaridan 
vechadigan  b o 'lim i  m a kro iq tiso d iyo t  deyiladi.  U m u m iy   talab  va  ta k lif, 
inflatsiva.  iqtisodiy yuksalish.  ishsizlik,  turm ush kechirish  darajasi.  davlat 
xarajatlari,  soliq la r  kabi  tushunchalar m a kro iq tiso d iyo t  predm eti ju m la - 
sidandir.

M a k ro iq tis o d iy o t  iq tis o d iy o tn i  y a x lit  h o lic h a   o 'rg a n a d i  va  u n in g  
m o h iy a tin i  yalpi  ta klifn in g .  ya’ ni  iqtisodiy tiz im n in g  yalpi  ishlab c h iq a ris h
im ko n iya tla rin in g  hal  q ilu vch i o m illa rin i va yangi talabning,  y a 'n i iq tis o d iy  
b irlik la m in g  ishlab chiqarilgan  talablariga va  ko'rsatilgan  x iz m a lla rig a  s a if 
q ilin g a n   u m u m iy  xarajatlarini  ha l q ilu v c h i  o m illa rin i ta h lil  qilish n i  ta s lik il 
qiladi.
M akroiqtisodiyotga d o ir yangi so‘ zlar:  litsenziya,  lizin g ,  birja.  b r o k e r , 
assotsiatsiya,  auksion.  marketing,  m enejm ent,  praysing,  kredit,  investiLsiya, 
ssuda, tashqi savdo defitsiti,  aksiz solig'i,  avtoritar kapitalizm , barter savdosi,
(Darsftkdan)
1 78-mashq.
  Andijondagi  «U ZD AEVVO O   ning  shubrati»  m a v z u s id a g i 
m atnni  o ‘qing,  zamonaviy kasb-hunarlarga,  ularning o ‘zig a  x o s  x u s u s iy a t - 
lariga  in u n osab at  bildiring.  Q o ‘sh h n ch a la rg a   diqqatni  qaratin g,  u la m i
turlari  b o ‘y ic h a   tahlil  qiling.
1996-yil  19-mayda  A n d ijo n   v ilo y a tin in g   Asaka  snahrida  m a m la k a ti- 
m izdagi b irin c h i  avtom obil  zavodi  2  turdagi  «Tiko»  va  «Neksiya» ta m g ‘ ali 
y e n g il  a v to m o b illa ri  h a m d a   «Damas»  ta m g 'a li  k ic h ik   avtobus  is h la b  
c h iq a ris h   b o ‘ yicha  O 'z b e k is to n —Ja n u b iy  K o rc y a   q o 's h m a   k o rx o n a s i
ta n ta n a li  ravishda o ch ild i.  Y ilig a   200  m ing avtom ashina  chiqara o la d ig a n  
bu  zavod  2,5  y ild a  q urib b itk a z ild i.
U  m urakkab  avtom atlashtirilgan  lin iya   b ilan jihozlangan  b o ‘ lib ,  ra q o - 
b a tbardosh  te xnologiyaga  egadir.  A v to m o b ilg a   b o 'lg a n   u lka n   t a la b n i
q o n d iris h   u ch u n   U Z D A E W O O   b irin c h i  b o ‘ lib   maqsadni  ic h k i  b o z o m i 
to 'ld iris h g a   qaratdi.  Biroq  chct  el  valutasiga  ba'zi  detallar,  a g re g a tla r  va 
m a te ria lla r  o lin is h i  sababli  q ism an  chet  davlatlarga  harn  m a h s u ilo tla r 
realizatsiya  q ilin y a p ti.  O 'zb e kisto n   ic h k i  a vto m o b il  bozoridagi  60— 65%  
yengil  avtom obillarni  U Z D A E W O O   n in g  avto m o b illa ri tashkil  e ta d i.  Ich ki 
bozorda  raqobat  uncha  katla  emas,  ch u n k i  boshqa  y irik   avtom obil  z a v o d i 
y o ;q...
V la ’ lu m k i,  a vto m o b il  raqoba td o sh lig i  u la rn in g   sifa ti  va  n a rx la rig a  
b o g liq .
T iko»,  «Damas»,  «Neksiya»,  «M atiz»  a vto m o b illa ri ning  s i tat d a ra ja s i 
Ro-  ¡ .adagi  raqobatchi  a v to m o b illa r  «Jiguli»,  «M oskvich»,  «Oka»  a v to - 
m obillariga nisbatan yuqori.  O 'z  avtom obillari ning yn q o ri sifatiga q a ra m a y  
kom paniya  m arketing va reklam a  fa o liy a tin i  o lib  borm oqda.
U Z D A E W O O   qisqa  vaqt  ic h id a   firm a la r  va  k ic h ik   k o rx o n a liir  ta r- 
m o g 'iü i  varatdj. 
Engmuhimi,
  1999-yüdan boshlab e h tiy o t qism lari  ishlab 
chiqariladigan  zavod  ishga  tu s h irild i...
(<• Turkiston» ga ze ta s ida n)
179-mashq.
  U yga  vazifa.  M a tn n i  o ‘qib,  «O gohlikka  d a ’vat»  m a v - 
zusida  insho  yozishga  tayyortaning.

Oq vo'rgakka o'ragansan o 'zing b izn i,
Oq yuvib,  oq  taragansan o ‘zing bizni.
Beshigimiz uzra bedor ona bo  lib ,
Kunim izga yaragansan o 'zing bizni.
M
.  
Y u s u f
Vatan!  Bu so‘zni  sevmaydigan,  m ehr bilan  tilga  olm aydigan  hech  b ir 
inson topilmasa keraki  Vatan —  har b ir inson tu g 'ilib   o'sgan.  k in d ik  qoni 
to ‘ kilgan tabarruk go‘sha!  Ona zamin  —  ko'zlarida hayrat  aks etgan  bola- 
kayning ilk  m uallim i.  Vatan  —  kelinchakning orzulari qanotida parvoz etib 
kirgan  eshigi.
Ona  zamin!  Bu  so‘z  qon-qonim izga,  vujudim izga  singib  ketgan,  b ir 
um rga  yuragim izda  m u h rla n ib   qolgan,  eng  muqaddas,  eng  u n u tilm a s 
kalom dir! Vatan sevgisidan vurak yom g‘ ,  im o n  va e’ tiq o d  uyg‘ oq  b o la d i.
Bu  tuproqning farzandlari bek bo‘ ladi,
Topgan-tutgan davlatlari erk  b o ia d i.
Ild iz la ri  Hazrati o‘ zbek b o ia d i,
Beshigida avliyolar o ‘sgan elim !
M.  Yusuf
r   S a v o lla r
•
1.  K o ‘m akchi  m orfem alar deb  nimaga aytiladi?
2.  S intaktik munosabat bildirm aydigan  morfemaJar qaysilar?
3.  S intaktik  munosabat biidiradigan  morfemalarga  qaysi  m orfem alar 
kiradi?
31-DARS.
 
M O R F E M  ALAR1SLNG  A G G L  L T I N  A T I V   T A E lA T i
Darsning 
m
a q s a d i :
a) ilm iy  maqsad:  o !quvchiiaming ongida m orfem alam ing o‘ zbek tiiidagi 
o 'ziga xos xususiyatiari vuzasidan  b ilim  va m aiakalar hosil  q ilis h ;
b)  o ‘quvchilarni  o 'z  zamonasiga  m unosib farzand  b o 'iis h   ru h id a   tar- 
biyalash.
y  
Topshiriq.  Jn, 
t o p s h i r ,  
k o ' r  
so'zlariga  q o ‘ sh im c h a la r  q o 's h ib  
ko'ring.  Q o sinm chalarning so'zdagi o 'rniga  e 'tib o r bering.
0 ‘ zbek  tilid a   ko ’ m akchi  m orfem alar,  ya’ni  q o ‘sh im ch a la r  yetakchi 
morfemadan s o iig  kcladi.  Masalan,
z a m o n - d o s h
z a m
o n d o s h - l a r
z a m
o n d o s h l a r - i m
z . a m o n d o s h  l a r i m
 - g a
124

A s o s g a   en g  a w a l  s o ‘z  y a so v ch i  q o ‘sh im c h a ,  s o ‘ng  Iug‘a v iy   shakl 
y a s o v c h i  q o 'sh ira ch a ,  en g   o x ir id a   e s a   sin ta k tik   sh a k l  y a s o v c h i  q o ‘- 
sh im ch alar  q o‘shiiadi.
Masalan, 
sholi-kor, muqova-soz, kamîar-ona; tadbirkor-iar, sana-moq, 
yaltira-sh, fidokorlar-ga,  o'rnashdi-m,  uyqusirab-man
  kabi.
Asosga  so‘ z  yasovchi  q o 's h im c h a ,  shakl  ya so vch i  q o 's h im c h a la r 
ikkita d a n   qo'shilsa,  ular ketm a-kei  ulanadi,  yuqoridagi ta rtib  buzilm aydi.
M asalan, 
muik-dor-lik,  bû-im-li, jo'sh-qin-lik, ko‘k-ish-roq,  oÿna-t- 
di,  ket-a-yotir-man, sinf-dosh-lar-im-dan,  bor-a-yotgan-ingiz-ni,  varaq- 
la-sh-ni.
B a ’z i b ir hollarda so'z yasovchi qo‘shim cha asosga o ld  tom ondan  kelib 
q o 's h ilis h i  ham  m u m kin   (masalan, 
no-o'rin),
  le k in  bunday  o ld  q o 's h im - 
chalar o !zbek tilid a  juda  kam.
S huningdek.  ayrim   so‘ zlarda u m u m iy  ta rtib  b u zilis h i ham  ku za tila di: 
es-/a-gan-!ik
  kabi.  Bunda  asos  +   so‘ z  yasovchi  q o ‘ sh im ch a   +   shakl 
yasovchi  q o ‘shimcha  +   so'z yasovchi  q o 'sh im ch a  q o ^h ilm o q d a .
U m u m a n  olganda. qo‘shimchalarning qo'shilishida o 'ng q o 'I qoidasiga 
rioya  q ilin a d i.
180-mashq.
  M atn n i  o ‘qing.  Q o ‘sh im ch aIam in g o ‘zak k a  qay  tartibda 
q o ‘sh ilayotgan ligiga  diqqat  qiling.
Y O S H L A R   — V A T A N N 1 N G   Q A N O T L A R 1
O'zbekistonning kelajagi yorug‘ ,  ertasi porloq.  U n in g  o ltin  kaliti yoshlar 
q o iid a .  U la r shu k a lit yordam ida y o ila rid a g i  m u a m m o la m i yechib  keta- 
veradilar.  X a lq im iz dilbandlari bugun dunyoning eng taraqqiy etgan go'sha- 
la rid a   ta ’lim   o lib   kelm oqdalar.  F a n -te xn ika ,  ilm   s irla rin i  o 'rg a n ib   y u rti- 
m iz n i  obod  q ilish   y o ‘ lida  fido ko ro n a   m ehnat  qilm o q d a la r.  Ish o n a m izki, 
vo s h la rim iz   o ‘zla rin in g   zim riiasiga  yuklatigan  vazifani  sharaf b ila n   ado 
cia d i,  O 'zb e kisto n n i rivojlangan m am lakatiar qatoriga  o lib   chiqadi.
181-mashq.
  G aplarni  o ‘ qing.  S o ‘ z  yasovchi  hamda  shakl  yasovchi 
q o ‘ shim chaiarni  aniqlab,  ularning  ag g lutin a tiv  xu su siya tlarin i  izohlang.
iü to b   bilan  abadiy d o ‘ st m ü n in g .  O rangizdan qil  h a m  o im a s in .
X o rijiy  tilla r n i qunt. bilan, o'rganing.
V a ta n   ta r ix in i  b ilin g .  U n i  h a r  x il  m u rta d   ta lq in la rd a n ,  tu h m a t  va 
axlatlardan  tin im s iz  tozalang.  Shavkatli ta rix im iz n i zam onaviy, m ahobaîii 
ta rix iy   is lila r  bilan  boyitishga harakat  q ilin g .
K am targa  kam ol  —  m anm anga zavol.  T a k a b b u rlik   qilm ang.  X o kiso r 
b o iis h g a  harakat qiling.  Kibrlanm ang.  Maqtasa.  Sizni boshqalar maqtasin. 
Siz  esa  o lq ish la rn i  eshitmang.

G 'azablanm ang.  G 'azab  sizni  to ‘ g ‘ r i  izdan  c h iq a rib   y u b o ra d i.  H a r 
qanday  holatda ham   sokin bo'lishga  in tilin g .
D ilo z o r  b o im a n g .  D ilo zo rd a n   X u d o   bezor.  O d a m la r  b ila n   shunday 
gaplashingki.  ular  yana  Sizga  in tils in la r.  Siz  b ila n   suhbatlashishni  havas 
qilsinlar.
O ta-ona,  qavm -qarindosh,  y o r-b iro d a rla rn in g  a h vo lid a n   d o im   xabar 
olib turing.  O ta-onaning duosini o lib  qolishga oshiqing.  Savob ishlar orasida 
eng zaruri  shu.
( G  ‘a y b u l l a   a l - S a l o m )
182-mashq.
  M a tn n i  o'qing.  Q o 'sh im ch alarn i  aniqlab,  ularni  turlarga 
ajrating.
H o y  U b a yd ullo xo n !  U b a yd ullo xo n !  Q ani,  seni  y o 'q lo v c h i  b ir  m e h ri- 
boning borm i?  H o z ir sening b o g larin g g a  bahor keldi.  M aysalar unm oqda. 
Osmoningda tum alar! N ahot,  ularning  q u r-q u ri senga eshitilmasa?! X u m o ri 
tu tib   yig'lam aysanm i?  Q irla rin g d a g i  lo la la r,  gunafshalar,  varrak  uchirgan 
tom laringdagi  chuchm om alar nahot x u m o r q ilib  k o ‘ zlaringga  ko'rinm asaî
U n in g  xayolida jonlangan onasining n o la la ri qanchalik a q lli b o im a s in , 
am m o otasi Asadullo  maxsumning yoshligidan qulog'iga quygan  h ik m a tla ri 
xayolidan  kecharkan,  qamoq  azob-uqubatlarini  ham ,  sog'inch x u m o rla rin i 
ham birdan unutardi. Yangidan o 'zid a  k u ch -g ‘ayrat  tuyardi, kelajagiga,  o ‘z 
maqsadlariga erishishga  um id  u yg'onardi.
— 
B ir g 'o fil  bandani g‘aflat uvqusidan  uyg‘otib,  y o ‘lga solm oqning o ‘ zi 
qanchalik savob!
B ir ye tim n in g  boshini silasang,  b ir g‘ a rib n in g  m u sh k u lin i osori qilsang, 
b ir  bechoraning  k o ‘ ngliga  m alham   bo'lsang,  b u n in g   savobiga  ne  yetsin! 
«Ammo,  xalqningdardiga darm on b o lm o q   n iy a tid a jo n   fido qilsang,  uning 
baxt-saodati  uchun  o 'z   halovatingdan  kechsang,  h a y o tin g n i  u n in g  y o 'lig a  
tiksang.  buning savobiga-teng savob b o ia rm ik a n  dunyoda!  Bunday banda- 
sidan  X u d o y im   o ‘z  m arham atini  darig*  tu tm a yd i» ,  —  d erdi otasi.
Darhaqiqat.  xalq uchun jo n in i qurbon  qilishdan  afzalroq,  inson u ch u n  
u lu g io q   savob  y o ‘ q!  X a lq n in g   b a x t-s a o d a ti,  o z o d lig i  y o iid a   q u rb o n  
b o iganlarga,  o i im   yo ‘ q!
(Shukrullo. 
« T i r i k   m
h l a r » )
183-mashq.
  M a tn n i  o ‘ qing.  Q o 's h im c h a la rn i  to p ib ,  u la rn i  izohlang. 
Q o'shim chalarga  xos  b o ig a n   beîgilarni  a ytib  bering.
A vtom obillar shaharda paydo b o ig a n in in g  dasllabki  vaqtlarida,  ko'chada 
u ning  «Neksiya»  x ilin i  qurshab olgan  o d a tn la rn in g   yuzlarida tabassum va 
k o 'zla rid a   sevinch  a lo m a tla rin i  k o ‘ rd im .  U n in g   m uhokam asi q iz ib   ke tib , 
ulardan  b iri:  «Q ovilm an.  zo‘ r  m ashina  boM ibdi.  «Volga»m ni  sotib,  u n i
olm asam ,  o tim n i  boshqa  q o ‘yaman».  —-  desa,  ik k in c h i  b ir  kïshi:

«B uni  qaranglar,  xu d d i  q a d d i-q o m a ti  kelishgan kelinchakka o ‘.xshaydi, 
men  h a m   u n i  sotib  olishga  ahd  q ild im » ,  —  dedi.
U c h in c h i  shaxs  ham   h a y ra tin i  yashirolm adi:
«Ajabo,  bu  mashina  A m e rik a d a   y o k i  G erm aniyada  ishlanganga  o ‘x - 
shaydi.  U n i  qaysl m agazinda sotisharkan?»
Borgan sari  mashina atrofidagi odam lar soni k o ‘payib,  ha r k im  bilganini 
gapiraverdi.  N ih o y a t,  m ashina  n o m in i  qanday  atash  b o 'y ic h a   ham  bahs 
boshlanib,  un i  « 0 ‘ zbekiston»,  « L o c h in » ,  «Sirdaryo»,  «A ndijon»  deb atash 
kerak,  degan  o vo zla r  e s h itiid i.  « M a lik a » ,  «O zodlik»  degan  n o m la r  ham  
e s h itild i.  M a sh in a  egasi paydo  b o 'Ig a n d a ,  u n i savoltar b ila n   k o ‘ m ib   tash- 
lashdi.
X u ila s ,  shunday  a jo yib   m a n z a ra n in g   g u vo h i  b o id im k i,   «N eksiya» 
O 'zb e k is to n n in g   m o ‘jiz a s i  s ifa tid a  barch a n i  h a y ra tla n tird i,  q o y il  q o ld ird i 
va  m u s ta q illik n in g   k u c h - q u d r a tin i  g a v d a la n tird i.  E n d ilik d a   b iz n in g  
a vtom a sh in a la rim iz ja h o n   kezib, jo n a jo n   0 ‘ zbekiston  n o m in i  va sharafini 
olamga taratmoqda...
(Hamid Ziyoyev)
Savol va  topshiriqlar
1.
  0 ‘zbek tilid a   q o ‘s h im c h a la r so‘zn in g  qaysi  to m o n ig a   q o 's h ila d i.
2.  S o ‘ z  y a s o v c h i  q o ‘ s h im c h a la r  s o 'z n in g   o ld ig a   h a m   q o 's h ilis h i 
m u m k in m i?
3. 
ikkilandi
 so‘ zidagi  q o ‘ s h im ch a la rn m g  o ‘ rn in i  beigilang.
32-DARS.
 
O L D   Q O ‘ S H ÍM C H A J L \R   V A   U L A R N IN G  
X U S U S IY A T L A R I
Darsning maqsadi:
a)  ilm iy  maqsad:  o ‘q u v c h ila m in g  ongida o ld  q o ‘ s h im ch a la r \oizasidar, 
b iiim   va  m alakalar  hosil  q ilis h ;
b)  o ‘q u v ch ila rn i ku yu n ch a klik, boshqalarga  h a n id a rd lik  ruh id a  tarbiya- 
lash.
/  
Topshiriq.  Davlat.fai
7
.and,  xabar,
  o¿/'or so‘ zlariga 
n o - ,   s e r - ,  
be-, 
bo-
  q o ‘s h im c h a la rin i  q o ‘ shib  k o iin g .  U la rn in g   asosga  qay ta x litd a  
qo‘shilayotganiga  e 'tib o r bering.
0 ‘zbek tili  asrlar davom ida arab,  fo rs -to jik  hanida rus tilla ri  bilan o ‘ zaro 
aloqada yashab  ke ld i.  B uning natija sid a  tilim iz g a  o'sha tilla rg a   xos b o ig a n  
v a sa lm a la r  va  so‘ z  yasalish  q o lip i  ham   o ‘ z la sh d i.  S h u la rd a n   b ir i  o ld  
q o 's h im c h a li  s o 'zla r va o ld   q o 's h im c h a la r sanaladi.  B u la r quyidagilar:
ba-:  batafsil,  badavlat,  bahaybat;
be-:  bexavotir, b e g iib o r,  befarosat:
127

n o -: noum id,  noqulav,  norozi;
ser-:  serzavq,  sergap, serhosil.
Shuningdek,  kam q o ila n ilu v c h i 
b a d f e ’l ,   b a d j a h l ,   b a d n a ß ,   x u s h x a b a r , 
x u s h r o ' y ,   x u s h v a q t ,   h a m
f i k r ,   h a m s h a h a r ,   h a m
s u h b a t  
singari  so‘z yasalishi 
holatlari ham mavjud.
-ba,  -ser qo'shimchalari, asosan, otga q o 's h ilib ,  asosdän anglashilgan 
belgi-xususiyatning  me’yordan  ortiq ,  k o ‘p   e ka n lig in i  biidirsa,  be-;  no- 
qo'shim chalarj xuddi shu  narsalarga ega em aslikni angiatadi.  Solishtiring: 
b a q u v v a t ,   s e r m
a ’n o ,   b e h a y o ,   n o o ' r i n .
M azkur qo'shimchalar  -//. 
-siz,  -dor
 q o'shim chalari  bilan  sinonim ik 
mimosabatida bo ‘la oladi.
Masalan: 
badavlat—davlatli,  beqiyos—qiyossiz,  noo'rin—  o'rinsiz, 
seriashvish—tashvishli.
184-mashq.
  Gaplarni  daftaringizga  k o ‘c h irib   yozing.  OM   qo'shim - 
chalarning  ishlatilishiga  e’ tibor  bering.
Serjänjat  uyää  bäfäkäyo'q.  Qänoat  q o rin   to ‘yd ira d i,  beqanoat  o‘z in  
o id ira d i.  Eshik  ochiq bo‘lsa  ham  beiaixsat  kirm a .  Badaviat  va baquvvat 
dushmandan  emas,  ochko‘z va badnafs,  ic h i  qora  odamga  sherik  b o iib  
qolishdan qo‘rq.  Nomard  do‘st seni chohga yetaklar.
U nda beravzan  ekan  har b ir bin o ,  .
U l  binolarning  ichinda yo‘q havo,
So‘ risi  y o 'q :  sahni y o ‘q,  ayvoni y o ‘q.
Aqrabolar yo‘q.  aziz m ehm oni y o 'q ,
Beo‘chog‘-u bepalos-u betanur.
Betaom-u belibos-u qayda nur.
(  C h u s i i y )
185-mashq.
  Gaplarni  o‘qing.  Old qo‘shimchalam i aniqlab,  ular haqida 
Rkr bildiring.
1. 
Segahl va serzarda boim ang,  odamiar e’tiboridan qolasiz.  2.  N oo‘ rin 
aytiigan so'z boshga kuifat keltiradi.  3.  Baquvvat va ku c h li farzandlari bor 
xalqni hech kim  yengoimas. 4.  Serquvosh o 'ika m izn in g  har b ir qarich yeri 
biz uchun muqaddas.  5.  Nomard do'st dushmandan vom on.
(Chusiiy)
186-mashq.
  Uyga  vazifa.  Gaplarni  o‘ qing,  ula rn i  daftaringizga  k o ‘ - 
chirib oling. 
Be-, ba-, no-, ser-
 old qo‘shimchalari  o ‘rnida ularning sino- 
nintlarini qoilash  mumkinligi  voki  raurakin einasligi  haqida bahs yu ritin g .
Bevafo do‘stdan tavoq yaxshi,  bebahra guldan yaproq yaxshi.  Bevaqt 
qichqirgan  xo'rozning  boshini  kesadilar.  B em ehr  qarindpshdan  m ehr 
bergan yqt yaxshi.  Benuqson do'st axtargan do'stsiz qoladi.  Besabab oyoqqa 
tikan kirmas.  Befoyda so‘zni aytma, foydali so'zdan qaytma. N om ard b o iib

k o ‘ pga  kirguncha,  m ard  b o 'lib   o 'lg a ti  yaxshi.  N ohaq  ishga  rivo j  y o ‘q. 
Serdaraxt  qishloqni sel  olmas.  Serva’da  kishi  yolg‘onch¡ b o ‘lu r.
Ona  —  o liyh im m a t.  ona  —  sersa.xo,
Ona sertilakdir,  ona  —  serduo.
O ta-onani kim   etmasa  rizo,
U  rasvoyi  oiam b o iu r  el aro.
Savol  va  topshiriqlar
1.  Oíd q o ‘shim chaiardeb  qanday qo‘shimchalarga aytiladi?
2.  O íd  q o 's h im c h a la rn i  boshqa  q o ‘sh im c h a la r  b ila n   alm ashtirish 
m u m k in m i?
3.  O íd  qo‘shim chalam ing  o ‘zbek  tilig a   o ‘zJashish  sabablari  haqida 
so‘ zlang.
33-DARS.
  Q O ‘ S H IM C H A L A R D  A   S H A K L D O S H L 1 K
Darsning maqsadi:
a)  ilm iy   maqsad:  o 'q u v c h ila m in g   ongida  qo‘shim chalardagi  shakl- 
doshlik,  ma’ nodoshlik va zid ma’n o lilik  yuzasidan b ilim   va malakaiar hosil 
q ilish ;
b)  o ‘ q u vch ila rn i Vatanga  muhabbat ruhida tarbivalash.
1-topshiriq.
  O'yinchoq  — 
erinchoq, 
pistirma